Pripomína to tzv. zimnú vojnu
Terajšia vojna na Ukrajine pripomína sovietsko-fínsku vojnu. Tvrdí to fínsky prezident Sauli Niinistö. Do historických análov sa zapísala aj pod názvom zimná vojna, keďže trvala zhruba jednu zimu: od konca novembra 1939 do začiatku marca 1940.
Moskva vysvetľovala napadnutie Fínska podobne ako teraz v prípade vpádu na ukrajinské územie. Čiže v prvom rade bezpečnostnými dôvodmi a zvlášť ochranou Leningradu (dnes Petrohradu) v blízkosti fínskych hraníc. Sovieti to nenazývali „špeciálnou operáciou" ani vojnou, ale „pochodom za oslobodenie Fínska", prípadne „fínskym pochodom Červenej armády".
V historiografii a politológii sa udomácnila teória, že Stalin pritom sledoval aj ďalší cieľ, sovietizáciu Fínska, ktorého značná časť kedysi patrila do cárskeho Ruska. Svedčil by o tom aj fakt, že už druhý deň „pochodu" vznikla na území ZSSR fínska bábková vláda na čele s komunistom Ottom Kuusinenom (v polovici 20. storočia pôsobil ako jeden z tajomníkov ÚV KSSZ!).
Politické ciele sa však Červenej armáde nepodarilo splniť. Bábkovú vládu v Helsinkách nedosadila, sovietizácia Fínska sa napokon nekonala, navyše Sovietsky zväz vylúčili pre agresiu z Ligy národov (predchodkyne OSN). Moskva si od severného suseda odtrhla iba 11 percent územia (Karelsko s Karelskou šijou, časť Rybárskeho polostrova, Vyborg a iné). Viacerí ruskí vojenskí historici však naďalej tvrdia, že najmä vďaka pripojeniu Vyborgu, mesta ležiaceho na sever od Leningradu (Petrohradu) sa podarilo zmierniť katastrofálne dôsledky nečakaného nemeckého útoku na Sovietsky zväz v júni 1941.