Na začiatok si treba ujasniť, že celá bitka pri Kursku, ktorej súčasťou bol aj boj pri Prochorovke 12. júla 1943, sa skončila sovietskym strategickým víťazstvom. To nikto nespochybňuje. Samotná bitka pri Prochorovke však bola z taktického pohľadu úplnou katastrofou.
Bitka pri Kursku sa začala 5. júla 1943 a trvala 50 dní. Nemci ju nazvali Operácia Citadela a jej cieľom bolo zlikvidovať výbežok frontovej línie. Sovietsky zväz však poznal nemecké plány a nachystal dôkladnú obranu. Bitka pri Prochorovke bola snahou sovietskej 5. gardovej tankovej armády o protiútok proti II. tankovému zboru SS. Sovietski historici ju dlhé roky označovali za zlomový moment, po ktorom definitívne prevzali iniciatívu. Iste, bitka pri Kursku takýmto zlomovým momentom bola. Prochorovka je však mýtus. Sovietsky protiútok jednak nedokázal získať žiadne územie, to ostalo aj v nasledujúcich dňoch v nemeckých rukách. Podľa výskumu britského historika Bena Wheatleyho tiež sovietske tanky utrpeli obrovské straty bez toho, aby spôsobili Nemcom nejaké významnejšie škody. Mali pritom prevahu 2:1, keď proti necelým 300 nemeckým obrnencom stálo viac ako 600 sovietskych.
Wheatley svoj výskum zverejnil v roku 2019 a spôsobil vtedy búrlivé reakcie. Mnohé nemecké archívy boli po druhej svetovej vojne ukoristené Američanmi a prevezené do USA. A práve v americkom Národnom archíve v Marylande našiel Wheatley letecké snímky Prochorovky, ktoré urobili nemecké prieskumné lietadlá v dňoch 14. až 16. júla 1943, kedy bola oblasť ešte v nemeckých rukách. Tieto letecké snímky porovnal s dobovými bojovými hláseniami a dospel k tomu, že Nemci 12. júla 1943 stratili iba päť totálne zničených stredných tankov Panzer IV. Naproti tomu na sovietskej strane bolo úplne zničených viac ako 200 tankov. Pri prvom pokuse o útok totiž sovietski tankisti narazili na 4,5 m hlbokú protitankovú priekopu, ktorú predtým vykopala ich vlastná pechota a mnohé stroje do nej spadli. Keď si uvedomili chybu a našli priechod cez túto priekopu, vytvorili pri ňom lievik, v ktorom nemeckí tankisti ničili jeden tank T-34 za druhým ako na strelnici.
Ruskí historici súhlasia
Ťažké sovietske straty potvrdzujú aj ruskí odborníci. Vojenský historik Alexej Isajev v roku 2019 pre BBC povedal, že sovietska armáda prišla 12. júla 1943 pri Prochorovke nenávratne o 237 tankov a 14 samohybných diel, čo zhruba zodpovedá Wheatleyho odhadom. Isajev však upozorňuje na to, že letecké snímky vznikli o niekoľko dní neskôr a za ten čas mohli Nemci svoju zničenú techniku odtiahnuť. Nemecká prax však bola taká, že kompletne zničené vraky ostávali na mieste. Najskôr sa odťahovali stroje, ktoré bolo možné opraviť. Tank, ktorý mal zničený pás alebo utrpel priestrel panciera a posádka ho opustila, bol v danom momente vyradený. No ak nevybuchol alebo nevyhorel, bolo ho možné ľahko opraviť a opäť vrátiť do služby. Podľa Wheatleyho bolo takých strojov na nemeckej strane maximálne 22. Iní ruskí historici hovoria o ďalších takmer 200 poškodených obrnencoch aj na sovietskej strane, ktoré bolo možné neskôr opraviť. Tým sa dostávame k pomeru 27 : 400 v neprospech sovietskych tankistov.
Po zverejnení Wheatleyho výskumu v roku 2019 nasledovala ostrá kritika zo strany ruských politikov. Tí obviňovali Západ zo snáh o falšovanie histórie. Pravdou však je, že aj ruské médiá zverejňovali výpovede pamätníkov, ktoré opisovali všetko, len nie slávne víťazstvo pri Prochorovke. Bitky sa zúčastnil aj vojnový fotograf Anatolij Jegorov. A jeho synovec Michail Jegorov pre noviny Moskovskij Komsomolec opísal, čo mu strýko o bitke povedal. „Väčšina našich fotiek nebola publikovaná. Vieš, prečo neboli v našej krajine nikdy zverejnené panoramatické zábery z Prochorovky? Lebo na každý horiaci nemecký tank tam bolo desať našich rozbitých T-34. Ako by mohli zverejniť také fotky v novinách?“ citoval Michail slová svojho strýka Anatolija.
Hoci pri Prochorovke Nemci uspeli, na iných úsekoch bitky pri Kursku sa im nedarilo a tak uviazol aj postup pri tejto obci. Za tretiu obrannú líniu sa tam Nemci nikdy nedostali. Hitler postupne operáciu ukončil a po tom, čo sa Spojenci vylodili na Sicílii, presunul časť vojsk do Talianska. Posledná nemecká strategická ofenzíva na východnom fronte sa tak skončila bez úspechu a iniciatívu prevzala Červená armáda, ktorá ju odvtedy nepustila a ešte v lete 1943 oslobodila Charkov a začala útočiť na južnej Ukrajine.
Nebola najväčšia
Tak, ako Prochorovka rozhodne nebola jednoznačným sovietskym víťazstvom, nebola ani najväčšou tankovou bitkou druhej svetovej vojny. Tá sa odohrala na samom začiatku nemeckého útoku na ZSSR v júni 1941 v okolí ukrajinského mesta Dubno. V trojuholníku ohraničenom mestami Rivne, Brody a Luck na seba narazili nemecká Panzergruppe 1 generála Kleista so 700 tankami a šesť sovietskych mechanizovaných zborov, ktoré mali dokopy až 4000 tankov! Na papieri mali nepriateľa rozdrviť, ale sovietski tankisti boli neskúsení, ich stroje trpeli poruchami, taktika bola nesprávna, spojenie medzi jednotkami neexistovalo a bez neho nefungovalo ani velenie. Nemci ničili jednu sovietsku jednotku po druhej a na konci bitky vyradili 3500 sovietskych tankov pri vlastnej strate 85 totálne zničených tankov. Ďalších 200 nemeckých tankov bolo síce poškodených, ale neskôr opravených. Poškodené sovietske obrnence opravené neboli, pretože ich posádky pri ústupe opustili a tak tieto tanky padli do rúk Nemcom. O tejto bitke sovietski historici celé desaťročia mlčali, nanajvýš ju spomínali ako „pohraničné boje“ bez uvedenia nejakých podrobností. Dôvod je jasný – nebolo sa čím chváliť.
A aby to nebolo naozaj čiernobiele, niektorí historici považujú za najväčšie tankové stretnutie v histórii bitku pri Kursku ako celok. Spolu v nej bojovalo 10 000 tankov – 3000 nemeckých a 7000 sovietskych. Bitka však trvala 50 dní a bola rozdrobená na veľa menších bojov. Pri Dubne v roku 1941 sa stretlo spomínaných 4700 tankov za podstatne kratšie časové obdobie sedem dní. Tankové boje boli teda intenzívnejšie. Je však rozhodne lepšie, ak sa historici sporia o výklad udalostí z minulosti, ako keď sa v ohni boja zráža oceľ pancierov, ako sa to teraz opäť deje na Ukrajine…