Krvavé volebné leto
V roku 1932 boli nacisti v Ríšskom sneme (nemeckom parlamente) už druhou najsilnejšou stranou. Adolf Hitler však túžil po absolútnej moci. Predčasné voľby konané 31. júla mu ju mali priblížiť. Prípravu na tieto predčasné voľby začal nacistický štáb vedený Josephom Goebbelsom hneď po rezignácii kancelára Heinricha Brünninga za konzervatívnu stranu Centrum 30. mája 1932. Pri zostavovaní kandidátky Hitlerovej NSDAP museli všetci navrhovaní podpísať reverz. Hlavná podmienka znela príznačne takto:
„Prisahám, že nemám žiadne vzťahy so Židmi.“ V prípade, žeby sa zistil opak, prichádzal dotyčný automaticky o miesto na kandidačnej listine, prípadne neskôr o poslanecký mandát.
Samotná kampaň mala veľmi dramatický charakter a miestami ju sprevádzalo krviprelievanie. Podľa dobovej policajnej štatistiky len v Prusku za 50 dní (do 27. júla 1932) zaznamenali 461 politických šarvátok, pri ktorých prišlo o život 82 ľudí. V uliciach a námestiach bojovali proti sebe počas volebných mítingov úderky SA proti strážnym oddielom komunistov. V jediný deň, 19. júla, bolo v Hamburgu výsledkom ich vzájomnej prestrelky 19 mŕtvych a 60 zranených.
Štyri dni pred voľbami zorganizovali nacisti pre Hitlera zhromaždenie na mestskom štadióne v Grünewalde blízko Mníchova. Celý deň lialo ako z krhly, ale údajne nikto zo 120-tisícového mítingu počas jeho prejavu neodišiel. „Ani tento dážď nás nezastrašil,“ vyhlásil Goebbels a štadión mu odpovedal súhlasnými výkrikmi.
Nacisti vyhrali voľby s náskokom, ale sami nemohli zostaviť novú vládu a koalíciu odmietli. Hitler dosiahol absolútnu moc až dva mesiace po marcových voľbách v roku 1933. Aj tým predchádzal krvavý teror.