Volebná kampaň sa vraj nikdy nekončí a hneď po odznení jedných volieb sa začína kampaň k tým nasledujúcim. Každá kampaň má však svoje stupne intenzity a odjakživa platí, že práve v čase letných mesiacov by ju politické strany mali stlmiť, ak už nie prerušiť. Lebo koho dostanete uprostred horúčav na rozpálené námestia alebo niekde do parku? Bezdomovcov, nezamestnaných, ktorí nepohrdnú pivom a volebným gulášom zadarmo? Kverulantov a iných nespokojencov, ktorí potrebujú niekde ventilovať svoju frustráciu?
Vychádzajúc z týchto a ďalších skúsenosti sa parlamenty i vlády na celom svete usilujú vyhnúť volebnej kampani počas politických prázdnin a vôbec – nepokaziť si leto. V Taliansku za uplynulých 100 rokov porušili toto pravidlo jediný raz – vlani, keď v júli nečakane padla vláda Maria Draghiho.
„Stráviť august na plážach je fakticky talianskym rodinným právom,“ napísal týždenník Politico. Podľa tamojšej ústavy sa však voľby do oboch komôr parlamentu musia konať do 70 dní od skončenia právomoci predchádzajúcich zákonodarných zborov – snemovne i senátu republiky.
„Talianske leto ovláda intenzívna volebná kampaň,“ pokračoval Politico. „Kandidáti sa stoj čo stoj pokúšajú kontaktovať s voličmi, ktorí si už voľkajú pri mori, kde trávia dovolenku, alebo sú na ceste tam.“
Foto: ARCHÍV PRAVDY
Našli sa politici, čo nezaváhali a vybrali sa za nimi priamo na pláže. Ako vieme, najviac sa to vyplatilo Giorgii Meloniovej a jej strane Bratia Talianska, ktorá sa pri svojom vzniku hlásila k neofašistom a teraz by na to najradšej zabudla.
Kým v Taliansku vyskúšali letnú kampaň prvýkrát za storočie, na Slovensku ju máme už – tretíkrát za 30 rokov!
Pripomeňme si, že prvýkrát to bolo už rok po založení samostatnej republiky. A podobne ako dnes išlo aj vtedy o predčasné voľby, ktoré takisto organizovala (polo)úradnícka vláda.
Dávame do pozornosti Profily všetkých 25 strán a ich kompletné kandidátky
Mečiar bral kampaň veľmi vážne
Deviateho marca 1994 padla druhá vláda Vladimíra Mečiara. Národná rada mu nevyslovila dôveru. A keďže Ústava SR vtedy neuvádzala, ako v takýchto prípadoch postupovať, vtedajší prezident Michal Kováč Mečiarovu vládu jednoducho odvolal a v pondelok 14. marca poveril zostavením nového kabinetu Jozefa Moravčíka za Demokratickú úniu Slovenska (DÚS). Stojí za zmienku, že predstavitelia tejto novej strany predtým pôsobili vo vedení Mečiarovho Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), podobne ako aj prezident Kováč.
„Odišli od nás a v kritickej chvíli nás zradili,“ vyhlásil o nich Mečiar. „Prezident do nás kopol, ublížil nám a zranil nás za čosi, čomu vôbec nerozumel.“
Už o dva dni vymenoval Kováč prechodnú vládu, ktorú vytvorili Strana demokratickej ľavice (SDĽ), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a nové strany stredu (DÚS, Aliancia demokratov a Národná demokratická strana). Medzi ich nominantmi v kabinete boli straníci aj odborníci nestraníci.
Nič nebránilo tomu, aby Moravčíkov kabinet vládol do konca funkčného obdobia, čiže do júna 1996. Nová široká koalícia sa však rozhodla pre predčasné voľby a naplánovala ich na koniec septembra 1994. Najmä SDĽ si od toho sľubovala posilnenie vlastných pozícií a za pravdu jej dávali aj momentálne prieskumy volebných preferencií.
Čítajte viac Keď mal nemecký vojak slovenské kúpele zadarmo
Volebná kampaň sa zvykne rozdeľovať na neoficiálnu a oficiálnu. V tej už platia presné pravidlá o prístupe politických strán do verejnoprávnych médií a pod. Podľa vtedy platného volebného zákona sa začala oficiálna kampaň 23 dní a končila sa 48 hodín pred voľbami. Ale už v auguste sa rozbehla neoficiálna časť a lepšie ju zvládalo Mečiarovo hnutie.
Mečiar mal u značnej časti obyvateľstva povesť neohrozeného zakladateľa štátu, nespravodlivo odstráneného od kormidla, priam mučeníka. Okrem toho sa na rozdiel od lídrov vládnych strán mohol sústrediť na vlastnú kampaň. A investovať do nej nemalé peniaze.
Podľa 120-stránkového scenára volebnej kampane HZDS, ktorý „našiel na stole“ vtedajší predseda KDH Ján Čarnogurský, mal rozpočet kampane predstavovať takmer 66 miliónov korún. To by bol viac ako 5-násobok zákonom stanoveného limitu na voľby. Mečiar označil materiál za podvrh z dielne KDH. Zistené skutočné náklady na niektoré „hity“ mečiarovskej kampane sa však až nápadne zhodovali s číslami v uniknutom materiáli.
Išlo napríklad o produkciu piesne Už žiaden svár v podaní politikov z kandidátky HZDS alebo o výrobu videoklipu tejto skladby (dovedna štyri a pol milióna korún). Bilbordy s týmto „spevokolom“ a ďalšia volebná propagácia vyšli takmer na osem miliónov korún.
Mečiar však zostal verný aj osobnej agitácii medzi voličmi. Preto podnikal šnúry mítingov po celom Slovensku. Na vrchole kampane to boli aj tri zhromaždenia cez víkend v rôznych obvodoch Bratislavy s neodmysliteľnými „babkami demokratkami“.
Kampaň HZDS ostro kritizovali domáce opozičné médiá, ale britský denník Guardian po voľbách napísal: „Jediný, kto bral volebnú kampaň vážne, bol Vladimír Mečiar.“
Sám Mečiar citoval nemenovaného predstaviteľa Inštitútu Východ-Západ (EastWest Institut), ktorý mu mal v dôvernom rozhovore povedať: „Nemožno zvíťaziť nad politikom, ktorého tretina ľudí v krajine považuje za člena svojej rodiny.“
V prvý deň volieb (boli vtedy dvojdňové), 30. septembra 1994, Mečiar nemohol odvoliť. Jeho meno totiž chýbalo vo voličskom zozname, hoci býval neďaleko volebnej miestnosti. Predseda HZDS to rozčúlene oznámil pred kamerami a verejnoprávna STV odvysielala o tom šot vo večernej spravodajskej relácii. Urobila tak napriek tomu, že už platilo volebné moratórium a že zjavne išlo o dobre zinscenované divadielko. Podľa odhadov to prinieslo hnutiu na druhý deň možno až päť percent hlasov navyše.
Foto: ARCHÍV PRAVDY
HZDS jednoznačne zvíťazilo. SDĽ, ktorá vytvorila volebnú koalíciu ľavicových síl, sa dostala do parlamentu len s odretými ušami, lebo ledva prekročila 10-percentné kvórum (platilo pre zoskupenie štyroch strán).
Zato výrazne zabodovalo – s volebným ziskom 7,3 percenta hlasov – radikálne ľavicové Združenie robotníkov Slovenska Jána Ľuptáka. Vzniklo iba v apríli 1994 ako reakcia na spoluprácu SDĽ s pravicovými stranami pri zosadení Mečiarovej vlády.
Ľuptákovci sa nakoniec dostali do novej vládnej koalície, ktorú opäť vytváral Mečiar a jeho HZDS. „Poznačilo to celé prvé päťročie samostatnej Slovenskej republiky,“ skonštatoval politológ Rastislav Tóth. „A k ničomu dobrému to neviedlo.“
HZDS spolu so SNS a ZRS mali v Národnej rade SR ústavnú väčšinu. V poradí tretia Mečiarova vláda sa potom „vyznamenala“ privatizáciou vopred určeným subjektom, vojnou s prezidentom a jeho tímom i početnými medzinárodnými škandálmi vrátane zmareného referenda, únosu prezidentovho syna atď.
Čítajte viac Kórejský konflikt je v „mrazničke" už 70 rokov. Aj vďaka Slovákom
Mohli sme mať už odvolené, ale…
Prvé slobodné parlamentné voľby na Slovensku sa konali začiatkom júna 1990. Prečo sa teraz musia konať až v septembri a kampaň k nim sa začína na vrchole leta? Lebo tak sa na tom dohodli poslanci – ich väčšina – v Národnej rade. Keďže ide o predčasné voľby, zároveň schválili zmenu ústavného zákona, podľa ktorého možno skrátiť funkčné obdobie NR SR jednoduchým uznesením. Hlava štátu so septembrovým termínom súhlasila. Návrh parlamentnej opozície, aby sa volilo už koncom mája alebo začiatkom júna, nemal šancu na úspech.
Podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva z roku 2014 musí predseda NR SR vyhlásiť voľby „najskôr 130 a najneskôr 110 dní pred dňom ich konania“. Boris Kollár tak urobil 9. júna, čím zároveň odštartoval volebnú kampaň. Pritom vláda Eduarda Hegera prišla o dôveru v Národnej rade už 15. decembra 2022. Stačilo vyhlásiť nové voľby v januári a konali by sa v máji alebo v júni. Už by sme ich mali za sebou.
Jediný, kto bral volebnú kampaň vážne, bol Vladimír Mečiar.The Guardian, britský denník
Ale na Slovensku je to, skrátka, tak, hoci v celej Európe i vo svete to býva spravidla inak. V mnohých štátoch deň konania parlamentných volieb pevne stanovuje ústava alebo volebný kódex.
Podľa francúzskej ústavy to musí byť do 40 a podľa poľskej do 45 dní po rozpustení parlamentu, resp. po vyhlásení nových volieb. Vo Veľkej Británii sa predčasné voľby do Dolnej snemovne v decembri 2019 konali 25 dní po jej rozpustení. Lebo tak kázal zákon z roku 2011.
Ústava Českej republiky stanovuje, že voľby do Snemovne parlamentu sa musia konať do 60 dní, podobne ako to predpisuje nemecká ústava pri voľbách do Bundestagu.
Kanadský zákon z roku 2007 je konkrétnejší a vyžaduje, aby sa každé všeobecné voľby konali tretí pondelok v októbri vo štvrtom kalendárnom roku po predchádzajúcom hlasovaní.
Napokon, voľby do Európskeho parlamentu sa konajú každých päť rokov cez niektorý víkend v júni. Každý členský štát si môže vybrať, ktorý deň v ktorom zo štyroch júnových víkendov to bude.
Aj u nás sú niektorí ústavní právnici, napríklad expert na volebné právo Marek Domin, za to, aby ústava alebo volebný zákon bližšie konkretizovali deň konania volieb do Národnej rady. Predišlo by sa tým prinajmenšom rôznym špekuláciám. Napríklad úvahám o tom, že momentálna väčšina v parlamente chce vytýčením termínu volieb svojvoľne zvýhodniť niektoré politické strany a iné, naopak, znevýhodniť.
Čítajte viac Ani slávne víťazstvo, ani najväčšia. Od legendárnej tankovej bitky pri Prochorovke je 80 rokov
Ľudia chcú v lete hlavne zábavu
Politický marketing sa medzitým naučil prispôsobovať volebné kampane letným podmienkam. Pričom tak, aby priťahovali nielen občanov, ktorí si nemôžu dovoliť dovolenku v zahraničí, ale aj tých, čo z rôznych dôvodov nedovolenkujú ani doma.
V Nemeckú sa veľmi zriedka vyskytujú predčasné federálne voľby, tobôž v letných mesiacoch. Ale 21. júla 2005 musel spolkový prezident rozpustiť Bundestag (Spolkový snem) a všeobecné voľby nových zákonodarcov pripadli na 18. septembra.
V auguste sa rozbehla kampaň, o ktorej tamojšie média písali, že jej „nemožno uprieť dynamiku a hravosť“. Sociálni demokrati putovali po krajine v červených autobusoch, zelení otvorili v Berlíne volebný bar a počas 24-hodinových rečníckych maratónov čapovali pivo. Obe kresťanské strany – CSU a CDU – urobili kampaň v americkom štýle s celým sprievodným cirkusom.
No už tri roky predtým, v druhej letnej volebnej kampani na Slovensku, si moderný marketing vyskúšali aj tunajšie politické strany. Kandidáti za SDKÚ na čele s Mikulášom Dzurindom si sadli na bicykle, ľavicoví demokrati vedení Robertom Ficom si obuli kopačky a lídri Demokratickej strany a Demokratickej únie jazdili na mítingy v žlto sfarbenom obrnenom transportéri.
Hlavnou funkciou letnej kampane sa stala zábava. Teraz ju začal Igor Matovič ďalšou svojou „atómovkou“ s malými fiatkami. Určite sa ju pokúsia niečím pretromfnúť iné strany. A všetky preplatia profesionálnych zabávačov.
Lebo zabávajúcich sa ľudí je vraj ľahšie zmanipulovať. Najmä ak majú mozgy „pripečené“ tropickým slnkom.