Najprv sa vráťme do polovice roku 1942. Japonsko vtedy plánovalo útok na ostrov Midway v strede Pacifiku. Súčasťou extrémne komplikovaného plánu bola aj samurajská taktika klamného úderu, ktorý mal americké námorníctvo najprv vylákať úplne inam. Japonci dúfali, že zatiaľ obsadia Midway a keď k nemu Američania pošlú svoje lietadlové lode, tak ich zničia.
Američania však dokázali rozlúštiť časť japonských depeší a tak vopred vedeli, že hlavným cieľom je Midway. Americké lietadlové lode tam na japonskú flotilu čakali, nastavili jej pascu a uštedrili jej drvivú porážku. Japonci ostrov nedobyli a prišli o štyri lietadlové lode.
Jediná vec, ktorá sa Japoncom podarila, bol práve ten klamný úder. V dňoch 6. a 7. júna 1942 sa takmer bez odporu vylodili na ostrovoch Kiska a Attu. Tie patria do Aleutského súostrovia, ktoré vybieha od Aljašky smerom na východ. Ide o odľahlé a nehostinné ostrovy, ktoré sú nevhodné pre vojenské základne a z tohto pohľadu mali mizivý strategický význam. Je to však územie, ktoré patrí ku Spojeným štátom a ich okupácia preto americkú verejnosť šokovala. Ich opätovné dobytie sa stalo vecou národnej hrdosti.
Boj, ktorý nikto nechcel
Počas celej zimy 1942/43 sa Američania usilovali ostrovy bombardovať letecky. Japonci na nich budovali obranné zariadenia a snažili sa ich zásobovať aj napriek americkej blokáde. Pre obe strany bolo väčším nepriateľom zlé počasie. Na jar 1943 však už všetko smerovalo k veľkej bitke o ostrovy, kde veľryby dávajú dobrú noc, a ktoré vlastne ani Američania ani Japonci nepotrebovali.
Ako prvý prišiel na rad ostrov Attu, na ktorom sa 11. mája 1943 vylodilo 15-tisíc amerických vojakov. Privítala ich nepriechodná tundra a omrzliny. Japonci sa na rozdiel od očakávaní opevnili v kopcoch ďaleko od pobrežia. V bunkroch kládli tuhý odpor. Napokon sa 29. mája 1943 zvyšky japonskej posádky zhromaždili na mieste s príznačným názvom Záliv masakry. Vyrazili do jedného z najväčších samovražedných útokov, aké vojna v Pacifiku zažila. Prerazili až do zadných línií Američanov a tí ich museli poraziť v brutálnom boji zblízka.
To bol koniec Japoncov na ostrove Attu. Z 2900-člennej posádky prežilo len 28 radových vojakov, ktorí padli do zajatia. Z japonských dôstojníkov neprežil nik. Američania mali v boji 549 padlých, ďalších 318 však zabili japonské míny či priateľská paľba a až 614 podľahlo chorobám či zamrzlo. To všetko bolo predzvesťou toho, čo čaká americké vojská na ostrove Kiska.
Japonci však mali iné plány. Pochopili, že nemá zmysel brániť ostrov, ktorý vlastne ani veľmi nechceli, a ktorý sa nedá zásobovať. Spustili tak evakuáciu Kisky, ktorá prebiehala pod rúškom tmy. Ak si aj Američania všimli nočné plavby japonských lodí, pokladali ich za pokusy o zásobovanie. Tak sa do konca júla 1943 stiahlo z ostrova všetkých 2500 japonských vojakov.
Výsadok do neznáma
Spojenci sa tak 15. augusta 1943 vylodili na Kiske s očakávaním zúrivého japonského odporu. Na operácii sa tentoraz podieľali aj kanadské vojská. Tie pristáli v severnej časti ostrova, kým Američania v južnej. Začali postupovať do vnútrozemia proti sebe. Vojaci mali prsty na spúšti a čakali, odkiaľ sa na nich vyrútia Japonci. Tak to predsa bolo aj na Attu, kde sa nepriateľ ukryl v kopcoch.
Tak sa stalo, že keď na seba v hmle narazili kanadskí a americkí vojaci, pokladali sa navzájom za Japoncov, Strhli sa zúrivé prestrelky so stratami na oboch stranách. Celkovo pri tejto priateľskej paľbe, ale aj pri výbuchoch nastražených japonských mín a pri nehodách padlo vyše 300 spojeneckých vojakov. Japonci nemali žiadne straty, pretože tam ani neboli.
Najväčšou jednorazovou stratou Američanov sa stal výbuch torpédoborca USS Abner Read. Ten skoro ráno 18. augusta 1943 hliadkoval pri pobreží, keď narazil na japonskú mínu. Jej explózia odtrhla celú kormu (zadnú časť) lode aj so zadnou delovou vežou. Zahynulo pri tom 71 námorníkov.
S veľkým vypätím síl sa posádke podarilo udržať zvyšok torpédoborca na hladine. Abner Read odtiahli do opravy. Práce boli hotové za štyri mesiace a torpédoborec sa opäť zapojil do bojov. Šťastie ho definitívne opustilo 1. novembra 1944, keď ho pri ostrove Leyte na Filipínach trafilo japonské kamikadze lietadlo. Po výbuchu a následnom požiari sa Abner Read potopil. Zahynulo pri tom 24 námorníkov.
Potopené na dvoch miestach
V lete 2018 sa pri ostrove Kiska uskutočnila expedícia, na ktorej sa podieľal Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) a niekoľko amerických univerzít. Počas nej sa v hĺbke 88 metrov na morskom dne podarilo nájsť 23 metrov dlhú odtrhnutú zadnú časť torpédoborca Abner Read. Je to jedna z dvoch lodí, o ktorých je známe, že sa v boji potopili (resp. ich významné časti) na dvoch od seba vzdialených miestach.
Tou druhou je japonský torpédoborec Amatsukaze. V Juhočínskom mori ho 11. januára 1944 zasiahlo torpédo z americkej ponorky USS Redfin, ktoré spôsobilo výbuch predného skladu munície. Prova lode sa tak odtrhla až po veliteľský mostík. O život prišlo 80 členov posádky, ostatní loď opustili. Japonci boli presvedčení, že sa torpédoborec potopil, po týždni však našli jeho zadnú časť stále na hladine. Odtiahli ju do Singapuru, kde ale nemali prostriedky na celkovú opravu.
Amatsukaze tak dostal iba provizórnu prednú časť. Ostala mu tiež iba jedna kotolňa a jedna strojovňa, a tak so zníženou rýchlosťou slúžil ako sprievodná loď pre konvoje. Pri jednej takejto plavbe ho 6. apríla 1945 potopili 10 km od čínskeho pobrežia americké bombardéry B-25. Vrak sa našiel v roku 2012.