Bookmakeri stávkových kancelárii to vedia
Tipovanie výsledkov volieb prostredníctvom kurzových stávok má u nás dlhšiu históriu ako volebné prognózy na základe preferencií politických strán.
Tuzemské noviny zverejnili prvýkrát výsledky volebného tipovania pravdepodobne 15. novembra 1925. V ten deň sa konali všeobecné voľby do Národného zhromaždenia, čiže do československého parlamentu.
Foto: STAVKOVEKANCELARIE.SK
Denník Slovenský národ priniesol informácie o tom, ako vidia tipujúci bratislavskej stávkovej kancelárie poradie politických strán na Slovensku krátko pred hlasovaním. Ak to porovnáme s reálnymi výsledkami volieb, tak správne uhádli víťaza volieb – ľudovú stranu, aj umiestnenie strán na 3. a 5. mieste. Precenili možnosti Slovenskej národnej strany a podcenili silu agrárnej strany, ktorá skončila druhá, a nie štvrtá, ako tipovali.
Čítajte viac Tipujúci majú o víťazovi volieb jasno: Kto podľa nich bude premiér a kto je v stávkach úplným prepadákom
Po roku 1989, a najmä v novom miléniu sa u nás do volebného tipovanie postupne zapojili všetky stávkové kancelárie. Okrem stávok na celkového víťaza volieb poskytovali aj možnosť tipovania percentuálneho zisku jednotlivých politických subjektov.
Bookmakeri neskrývali, že pri určovaní kurzov vychádzali z výsledkov najnovších prieskumov volebných preferencií strán. „Zároveň sme ich však podrobne analyzovali a naše kurzy reagujú i na rôzne faktory, ktoré šance kandidujúcich strán vo voľbách priebežne ovplyvňujú,“ povedal nám dva týždne pred parlamentnými voľbami v júni 2006 Rastislav Frolo, kurzový špecialista spoločnosti Tipos.
Stávkové spoločnosti mali v porovnaní s prieskumnými agentúrami už vtedy výhodu (a majú ju dodnes) uverejňovať výsledky tipovania aj počas volebného moratória. Pritom si kupujú výsledky aktuálnych prieskumov, ktoré agentúry uskutočňujú pre volebné štáby strán ešte aj v deň volieb. Pre verejnosť však musia ostať utajené.
V prípade ostatných parlamentných volieb vo februári 2020 boli ľudia prekvapení, že jedine bookmakeri stávkových kancelárii zachytili pár dní pred voľbami, že OĽaNO predbehlo Smer-SD vo volebných preferenciách. Akoby aj nie, keď mali k dispozícii nezverejnené výsledky prieskumov. O to je naliehavejšia je otázka, či moratórium na zverejňovanie prieskumov – hoci len 48-hodinové – má ešte nejaký zmysel?