Winston Churchill rád používal bonmot, že verí len tým štatistikám a prieskumom verejnej mienky, ktoré si sám sfalšoval. Preto nedbal na varovné signály prieskumu preferencií pred voľbami do Dolnej snemovne začiatkom júla 1945. O štyri mesiace skôr namerali jeho Konzervatívnej strane o 18 percent menej preferencií ako labouristom. Nie je možné, veď vyhral Britom vojnu, povedali si vo volebnom štábe.
Konzervatívci však voľby prehrali. Pričom bol to prepad hlasov a mandátov, aký v histórii tejto strany nemal obdobu. Churchill prišiel o premiérske kreslo, vystriedal ho protikandidát Clement Attlee. Podľa britského historika Paula Addisona sa pod zdrvujúcu porážku konzervatívcov mohla podpísať aj ich nedôvera k predvolebným prieskumom.
„Boli novinkou, ešte len mali preukázať svoju hodnotu, a okrem toho, všeobecne sa verilo, že vojnový hrdina Churchill bude v tejto súťaži neprekonateľný," spresnil historik.
Rozhodujúca časť slovenskej verejnosti má síce dôveru k cirkvám, ale nemá rada, ak cirkev priamo zasahuje do politického rozhodovania.Vladimír Krivý, sociológ
Mimochodom, s podobnými prieskumami sa vtedy v bývalom Československu takisto iba začínalo. V máji 1946 sa podarilo Čs. ústavu pre výskum verejnej mienky až prekvapujúco presne – s odchýlkou ledva 1,5 percenta – odhadnúť výsledky prvých povojnových parlamentných volieb.
Výskumníkov a ich prácu ocenil dokonca Klement Gottwald, vtedajší predseda vlády za KSČ. Ale už o pol druha roka svoje stanovisko zrejme zmenil. Ten istý ústav totiž predpovedal až 10-percentný pokles hlasov pre komunistickú stranu v ďalších voľbách, v máji 1948.
Predvolebné prieskumy a prognózy sa potom u nás štyri desaťročia nerobili. Veď, napokon, aj načo?
Čítajte viac Ako Slováci poľudšťovali Československú televíziu. A ako krotili jej dychtivých obdivovateľov
Aj známe agentúry sa mýlia
Práve v tom čase „pohorel“ (vari najviac v celej svojej histórii) Americký ústav verejnej mienky, neskôr – a až dodnes – známy ako Gallupov ústav. V prezidentských voľbách 1948 predpovedal víťazstvo republikánskeho kandidáta Johna Deweya, vyhral ich však demokrat Harry Truman.
George Gallup mal už vtedy za sebou skvelé výsledky. Predpovedal Rooseveltovo víťazstvo v roku 1936 a vyšli mu aj prognózy neskorších prezidentských volieb v rokoch 1940 a 1944. Jeho metodiku prieskumov preberali štátne ústavy i komerčné agentúry po celom svete. Čo obsahovala? Po prvé, reprezentatívny, na základe štatistických dát uskutočnený výber opýtaných, ktorý zhruba kopíruje celú populáciu s jej štruktúrou. A po druhé, osobný rozhovor s vopred pripravenými otázkami, ktoré anketár predčíta respondentovi.
Treba poznamenať, že v roku 1948 zle dopadol nielen Gallupov ústav, volebný odhad nevyšiel väčšine prieskumných agentúr v USA. Noviny písali o „krachu prieskumného priemyslu“.
Gallupovu povesť to poškodilo, ale zároveň ho to podnietilo zlepšovať metodiku prieskumov. Začal sa napríklad dôkladnejšie zaoberať kategóriou tzv. nerozhodnutých voličov, vplyvom médií na ich správanie a faktorom „približovania skutočných volieb“. Postupne prešiel k náhodnému výberu respondentov založenému na teórii pravdepodobnosti.
Odborníci sú dodnes zajedno v tom, že chyby vo výsledkoch prieskumov volebných preferencií, z ktorých sa odvíjajú volebné prognózy, často spočívajú práve vo výbere vzorky opýtaných osôb – v jej veľkosti a zložení.
Foto: ARCHÍV PRAVDY
České a slovenské prieskumné inštitúcie nemuseli vďaka týmto poznatkom a metodikám začínať po roku 1989 na „zelenej lúke“. Chýbali im však vlastné skúsenosti a takpovediac prax. Možno aj preto nedokázali presnejšie odhadnúť výsledky prvých slobodných volieb začiatkom júna 1990.
Napríklad ešte koncom mája sa očakávalo, že Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) získa vo voľbách do Národnej rady 25 percent hlasov, nakoniec však dostalo iba okolo 19 percent a výrazne zaostalo za hnutím Verejnosť proti násiliu (VPN). Tomu mesiac pred voľbami namerali agentúry menej ako 10 percent preferencií. Podľa viacerých analytikov poškodilo kresťanským demokratom najmä ovplyvňovanie voličov zo strany katolíckej cirkvi. Ešte päť dní pred voľbami, počas nedeľnej omše 3. júna 1991, sa v kostoloch čítalo odporúčanie niektorých biskupov voliť KDH.
Čítajte viac Hókusy-pókusy s volebnými lístkami (a iné podvody)
„Rozhodujúca časť slovenskej verejnosti má síce dôveru k cirkvám,“ upozornil sociológ zo Slovenskej akadémie vied Vladimír Krivý, „ale nemá rada, ak cirkev priamo zasahuje do politického rozhodovania.“ V kľúčových parlamentných voľbách 1992 prieskumy síce signalizovali neúspech pravice na Slovensku, nepredpokladali však až taký prepad. Veď Občianska demokratická únia (ODÚ), nástupkyňa liberálnej časti rozpadnutej VPN, ani Demokratická strana (DS) sa vôbec nedostali do Národnej rady.
Prieskumné agentúry vtedy namerali málo preferencií aj českej pravicovej Občianskej demokratickej aliancii (ODA). Jej predstavitelia obvinili po voľbách Inštitút pre výskum verejnej mienky (IVVM) z ideologicky motivovanej neobjektivity, jeho pracovníkov označili za „marxistických sociológov“. Rovnakú zaujatosť potom vyčítali výskumníkom preferencií niektorí slovenskí politici.
Prekvapenia priniesli – už v samostatnom Slovensku – aj predčasné voľby 1994. Podľa posledných prieskumov malo v nich síce zvíťaziť Mečiarovo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), ale ani zďaleka nie až s 25-percentným náskokom pred blokom Spoločná voľba (SDĽ + SDSS + SZ) a pred KDH.
Keďže pre volebné koalície platilo 10-percentné kvórum (dnes je to 7 %), ľavicoví demokrati sa do parlamentu dostali len s odretými ušami. Niektoré prieskumné agentúry sa odvtedy začali odvolávať na tzv. skrytého voliča HZDS, ktorý pri zisťovaní preferencií zatajuje skutočné úmysly alebo odpovedá zavádzajúco (po roku 2006 vytasili tento argument proti časti voličov Smeru-SD).
V rozhodujúcich voľbách 1998 síce znovu zvíťazilo Mečiarovo hnutie, ale už s menším rozdielom, ktorý avizovali aj prieskumy preferencií. Výrazne precenili jedine možnosti nedávno vzniknutej Strany občianskeho porozumenia (SOP) – dostala takmer o polovicu menej hlasov, ako mala podľa predvolebných preferencií. Možno sa tým potvrdila stará skúsenosť agentúr na Západe, že najťažšie sa odhadujú volebné výsledky čerstvo založených politických strán s ešte nevyprofilovanou a nestabilnou voličskou základňou.
V miernejšej podobe sa situácia zopakovala o štyri roky neskôr so stranou Aliancia nového občana (ANO), ktorej zakladateľ šiel do volieb s vlastnou televíziou. „Slovenský Berlusconi“ mal podľa preferencií a odhadov získať okolo 13, nakoniec to bolo ledva osem percent.
Takto by sme mohli pokračovať, ale spomeňme ešte aspoň ostatné voľby do Národnej rady vo februári 2020. V posledných prieskumoch agentúry namerali najviac preferencií Smeru – medzi 17 až 18 percentami. Obyčajných ľudí (OĽaNO) by volilo podľa agentúry AKO 15,5 % a podľa Focusu dokonca len osem percent opýtaných. Nakoniec však najviac hlasov získalo práve OĽaNO (25 %) s náskokom pred Smerom-SD.
Veľkým prekvapením bola aj koalícia Progresívne Slovensko/Spolu, ktorej predpovedali dvojciferný výsledok. Skončila však pred bránami parlamentu, keď ju predstihli ešte aj Kotlebovci.
Čítajte viac August '68: na slobodný rozhlas boli ozbrojení votrelci krátki
Dajú sa percentá kúpiť?
Možno sa potom čudovať, že medzi politikmi, ale aj voličmi je toľko odporcov a kritikov predvolebných prieskumov? Obviňujú agentúry, že si čísla vymýšľajú, nahlasujú takpovediac „z brucha“ alebo že ich vedome skresľujú v prospech vybraného politického subjektu.
Na začiatku tohto milénia sa u nás začalo hovoriť i písať o korupcii prieskumných agentúr. Vraj za jedno percento preferencií „navyše“ sa platilo – vo vtedajšej mene – až milión korún.
Prečo by niekto chcel, aby mu agentúra pridala nejaké percentá? Lebo časť nerozhodnutých voličov sa prikláňa k strane, ktorá má väčšiu šancu uspieť vo voľbách. To je síce čiastočne dokázaná vec, ale ak by nejaká strana chcela týmto pokútnym spôsobom vyvolávať dojem väčšieho vplyvu medzi voličstvom, ako v skutočnosti momentálne má, musela by predsa podplatiť nie jednu či dve, ale všetky renomované prieskumné agentúry.
Podozrenia sa zväčšujú, keď agentúry prinášajú v tom istom čase diametrálne odlišné údaje o preferenciách niektorého politického subjektu. Raz sa im to prihodilo v prípade so Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou (SDKÚ). Prieskum sa robil krátko na to, čo prepukla aféra so sponzorovaním tejto strany. Napriek tomu mala mať podľa jednej z agentúr väčšiu voličskú podporu ako pred aférou. Rozdiel medzi údajmi od dvoch agentúr bol takmer 6-percentný.
Vypýtali sme si vtedy vyjadrenie od viacerých expertov. Sociológ Michal Vašečka označil za jednu z možných príčin rozdielnych výsledkov odlišné anketárske siete agentúr. „Ak sú v niektorej medzi jej anketármi zastúpení až nadštandardne ľudia so sympatiami k SDKÚ, tak hľadajú sebe podobné typy medzi respondentmi, čím rozhasia celú sieť,“ povedal. Zároveň však pripomenul, že agentúry majú nástroje, ako také niečo odhaľovať, kontrolovať a čistiť. „Otázne je, kto to robí a ako často,“ dodal.
Foto: UPFRONT.SCHOLASTIC.COM, DAVEGRANLUND.COM
Politológ Rastislav Tóth nevylúčil ani závislosť prieskumných agentúr od určitých klientov. Už vtedy, pred dvomi desaťročiami, bolo totiž verejným tajomstvom, že agentúry robia na objednávku (a na komerčnom základe) aj utajené prieskumy pre tú či onú politickú stranu. Ak pre ňu pracujú pravidelne, mohli jej sem-tam „helfnúť“ žiaducim skreslením údajov určených pre médiá, a teda aj pre širokú verejnosť. Pričom niektorej strane mohli nielen ubrať, ale aj umelo pridať nejaké percentá a tým pomýliť časť jej voličov.
Tóth pripustil aj politické tlaky a korupčné praktiky: „V tretej najskorumpovanejšej krajine Európy nemohla predsa korupcia obísť ani sféru činnosti prieskumných inštitúcií.“
Oveľa častejšie však agentúry za výsledky svojich prieskumov nemôžu a útoky na ich údajnú neserióznosť či nesolídnosť bývajú dôsledkom nedorozumení. Dôležité je, kedy kladú osloveným osobám zaužívanú otázku: „Koho by ste volili, keby voľby boli teraz? Preferencie zistené niekoľko mesiacov pred voľbami nemožno predsa považovať za volebný odhad. Počas tých zvyšných mesiacov sa môže stať ešte čokoľvek, čo môže zásadne ovplyvniť správanie voliča. To, čo sa vopred nedá predpokladať.
Odborníci sa dnes už zhodujú v tom, že prieskum uskutočnený v poslednom týždni pred voľbami býva až dvakrát presnejší ako mesiac pred voľbami!
„Volebné nálady sa menia veľmi rýchlo,“ približuje sociológ Matouš Pilnáček z Českej akadémie vied. „Počas posledného týždňa sa rozhoduje okolo 20 percent a v deň volieb ešte zhruba 15 percent voličov.“ Teraz platí, že volebné moratórium na prieskumy sa na Slovensku začína 48 hodín pred voľbami (a nie dva týždne ako pred tromi rokmi), čo by malo zvýšiť presnosť predpovedí.
Ale, pozor, prieskumy sa zrejme budú robiť aj počas tých 48 hodín. A zverejňovať sa môžu na internete alebo v susedných krajinách. Moratórium tak možno ľahko obísť.
„Nesúlad“ predvolebných preferencií a volebných výsledkov je však nevyhnutný. Ide len o to, aký je veľký…
Čítajte viac Psie dni politiky: volebná kampaň v auguste a krvavé volebné leto
Šance vymysleného prieskumu
Meteorológovia sa už naučili uvádzať pravdepodobnosť svojich predpovedí v percentách. Jednodenná je až vyše 90-percentná, týždenná ani nie 60-percentná. Čo sa rovná takmer lotérii.
Prieskumné agentúry spravidla upozorňujú na štatistickú chybu získaných výsledkov. Ak podpora politickej strany je týždeň pred voľbami 20-percentná a štatistická chyba 2-percentná, tak volebný výsledok medzi 18 až 22 percentami hlasov znamená, že agentúra predvídala správne.
Samozrejme, triumf slávi agentúra, ktorá so svojou prognózou trafila do „čierneho“, lebo strana získala presne 20 percent hlasov. Problém je v tom, že máloktoré médium zverejňuje popri výsledkoch prieskumu aj štatistickú chybu.
Foto: ARCHÍV
Na záver však treba poznamenať, že nie je agentúra ako agentúra. Oprávnené pochybnosti vyvolávajú najmä tie, ktoré sa objavia na trhu, až tesne pred „žatvou“ pre tieto druhy prieskumov, čiže pred voľbami.
Akú nádej na úspech majú dnes vymyslené prieskumy? Podľa Hany Huntovej z českého združenia prieskumných agentúr takmer žiadnu.
Pred prvým kolom ostatných prezidentských volieb v Česku dala o sebe vedieť neexistujúca agentúra STAR Reaserch. Prezradila sa tým, že jednému nefavorizovanému kandidátovi dávala až 18 percent. Novinári podvod rýchlo odhalili…