Kríza priniesla obrat v energetike
Krízy nemusia znamenať len katastrofu, sú aj príležitosťou rozbehnúť ozdravovacie procesy v ekonomike a ďalších sférach života spoločnosti. Tak to bolo aj s veľkou ropnou krízou v roku 1973. Mnohé vlády totiž pochopili, že éra hojnosti lacnej energie sa skončila.
Zároveň dostali "zelenú“ alternatívne zdroje. Holandsko stavilo na veterné elektrárne, Dánsko začalo s ťažbou zemného plynu v pobrežnom morskom šelfe. Francúzsko sa preorientovalo na jadrovú energetiku, podobne ako bývalé Československo. V Jaslovských Bohuniciach pri Trnave uviedli v 80. rokoch do prevádzky tri bloky jadrovej elektrárne. Predpokladá sa, že ropná kríza urýchlila aj realizáciu projektu vodnej elektrárne na Dunaji.
V USA vzniklo celé hnutie za transformáciu štátneho energetického systému. Jeden z jeho predstaviteľov fyzik Amory B. Lovins propagoval tzv. mäkkú cestu ďalšieho rozvoja energetiky bez zhubných následkov pre prírodu a životné prostredie.
V západnom Nemecku sa aktivizovali Zelení. Keď sa v roku 1983 dostali do spolkového snemu, začali presadzovať ukončenie prevádzky jadrových elektrární. Ich prvým väčším úspechom (dosiahli ho spolu so sociálnymi demokratmi) bolo schválenie zákonných opatrení na financovanie obnoviteľných zdrojov energie v roku 1989. Zákon nariaďoval všetkým dodávateľom elektriny, aby ju kupovali aj od producentov, ktorí využívali pri jej výrobe alternatívne zdroje.
Čítajte viac Ďalších tridsať rokov Slovenska: Prežitie slovenskej štátnosti nie je zaručené
Na Západe začali vlády podporovať rozvoj nových, energeticky menej náročných odvetví priemyslu. V krajinách východného bloku niežeby nebola vôľa napredovať podobným smerom, ale sťažoval to, ba niekedy až znemožňoval, systém riadenia ekonomiky. Napríklad český historik dopravy Jiří Hertl upozorňuje, že lacnejšia ropa z Východu spôsobila odklon od ekologicky „šetrnejších“ trolejbusov. Viaceré projektované trolejbusové siete v českých a slovenských mestách sa vtedy zastavili a nahrádzali autobusovými linkami.
Mimochodom, aj útlm trolejbusovej dopravy v Bratislave sa paradoxne udial uprostred 70. rokov. Zrejme sa o tom rozhodlo a naplánovalo ešte pred ropným šokom. A čo bolo zapísané v programoch päťročnice, to sa muselo aj plniť, bez ohľadu na zmenené okolnosti.
Na Západe mala kríza zásadný dosah na ďalšie smerovanie automobilového priemyslu. Prednosť dostala výroba áut so spotrebou 9 l/100 km, namiesto pôvodných 12 l/100 km. Začali sa presadzovať malé autá. Kým do krízy ľudia v zámorí milovali osemvalce a o spotrebu sa zaujímal málokto, v ďalšom desaťročí sa najobľúbenejším vozidlom stala malá Honda Civic.