Ropa vraj priťahuje vojny. Ozbrojený konflikt predchádzal aj kríze v jeseni 1973, ktorú nazvali "ropným šokom“. Začal sa 6. októbra, v deň najvýznamnejšieho židovského sviatku Jom Kipur (Deň zmierenia). Preto sa do histórie zapísal ako jomkipurská vojna.
Podobne ako najnovší útok proti Izraelu prišiel aj ten pred polstoročím dosť nečakane. Izrael však vtedy neprepadli teroristi z palestínskeho Hamasu, ale regulárne armády Egypta a Sýrie.
Vojská židovského štátu spočiatku utrpeli rozsiahle straty a Izrael takmer prišiel o Golanské výšiny. Jeho letectvo sa ukázalo ako bezzubé proti raketám protivzdušnej obrany, ktorú Arabom dodal Sovietsky zväz. Mimochodom, Egypťania vtedy útočili aj tankami nakúpenými v Československu.
Samozrejme, v podaní sovietskej – a po nej i našej, domácej – propagandy konflikt zapríčinila izraelská agresia. Skreslené informácie prichádzali aj o ďalších okolnostiach konfliktu. Médiá zveličovali americkú vojenskú pomoc Izraelu a takmer zamlčovali podporu Sovietskeho zväzu a celého východného bloku, vrátane ČSSR arabským krajinám. Nehovoriac o pokrivenom obraze situácie na bojiskách.
Už niekoľko dní po bleskovej mobilizácii izraelských ozbrojených síl a vďaka dodávkam vojenskej techniky zo Spojených štátov sa karta obrátila. Dve tankové divízie prekročili Suezský prieplav a dostali sa až do 100-kilometrovej vzdialenosti od Káhiry. V Sýrii sa línia frontu vtedy nachádzala iba 40 km od Damasku.
Vtedy sa arabské štáty rozhodli použiť proti USA „ropnú“ zbraň.
Čítajte viac Kríza, hlad a cholera: Nešťastný rok 1873 vyhnal Slovákov do sveta
Diplomatický úspech Kissingera
Už 17. októbra 1973 sa krajiny OPEC na svojom zasadnutí v Kuvajte dohodli znížiť ťažbu čierneho zlata o päť percent. Každý mesiac sa mala znižovať o ďalších päť percent dovtedy, kým sa Izrael nestiahne na hranice z roku 1967 (pred tzv. 6-dňovou vojnou). Západným spojencom Izraela zvýšili vývozné ceny ropy z večera do rána až o 70 percent. Len krajín, ktoré zachovali priateľský postoj k arabským štátom, sa opatrenia nedotkli.
V ten istý deň sa začali vo Washingtone mierové rokovania delegácií Saudskej Arábie, Maroka, Alžírska a Kuvajtu s americkými predstaviteľmi. Keďže nepriniesli okamžitý a želaný výsledok, začali arabské krajiny na čele so Saudskou Arábiou 20. októbra totálny ropný bojkot Spojených štátov.
Určili sa dni v týždni, keď mohli tankovať vodiči s párnymi a keď vodiči s nepárnymi číslami vodičského preukazu.
Bolo zrejmé, že na mieri sa musia najprv dohodnúť dve vtedajšie superveľmoci. Egyptský prezident Anvar Sadat odkázal Sovietom, že súhlasí so zastavením paľby. Do Moskvy odcestoval čerstvo vymenovaný minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger. Prezident Richard Nixon ho vybavil rozsiahlymi právomocami pri riešení konfliktu na Blízkom východe. On sám mal vtedy plné ruky práce s aférou Watergate.
Zo zistení rusko-izraelského historika Aleka Epsteina vyplýva, že Kissinger rokoval so sovietskymi predstaviteľmi tri dni. Z Moskvy súčasne koordinoval svoj postup aj s Tel Avivom, keď 21. októbra požiadal izraelskú premiérku Goldu Meirovú o ukončenie ofenzívy. Tým zachránil Tretiu egyptskú armádu pred obkľúčením a Sadatovi medzinárodnú prestíž.
Hlavným výsledkom Kissingerovej misie bol návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá ju prijala 22. októbra 1973. Dokument predpokladal okamžité zastavenie bojových akcií a zotrvanie vojsk na pozíciách, ktoré dosiahli v ten istý deň.
Napriek tomu pokoj zbraní nenastal ani na jednom fronte. V roku 2012 boli odtajnené niektoré materiály CIA. Z nich vyplýva, že pokoj zbraní nastal až po tom, čo sovietsky líder Leonid Brežnev poslal Nixonovi telegram s varovaním, že „ZSSR bude musieť podniknúť nevyhnutné kroky v prípade, že bojová činnosť Izraela sa nezastaví“. Zároveň nariadil zvýšenú pohotovosť siedmich sovietskych výsadkových divízií. Spojené štáty odpovedali vyhlásením poplachu pre svoje jadrové sily.
Až potom sa postup znepriatelených vojsk na fronte zastavil úplne. Písal sa 26. október 1973, 20. deň od začiatku vojny. O 13. hodine miestneho času vyšli pozorovatelia OSN na líniu dotyku rozmiestňovať vlajočky prímeria. Zbrane stíchli, okrem jednej – ropnej. Neskončilo sa totiž ropné embargo arabských vývozcov.
Čítajte viac Život na prídel: niekomu 30 dkg mäsa a niekomu nič. Bola menová reforma krádežou storočia?
V nedeľu sa nejazdilo
Ropy bolo zrazu málo a bola drahá. „Ropa sa zbláznila“, hlásali titulky svetových denníkov pred 50 rokmi. Za jediný rok zdražela štvornásobne!
Ešte v októbri 1973 sa štáty OPEC dohodli – bez vyjednávania so zástupcami ťažobných spoločností – že cena ropy sa bude tvoriť voľne. Čiže podobne ako ceny ostatných obchodovateľných surovín či priemyselného tovaru.
Približne v tom istom čase sa zvýšil podiel štátu v ťažobných spoločnostiach, ktoré dovtedy kontrolovali nadnárodné korporácie. Ako uvádza Saleh Mothana Obadi z Ekonomického ústavu SAV, kým do roku 1973 sa štát mohol podieľať na ich vlastníctve len 25 percentami, potom sa jeho podiel zvýšil až na 50 a v Kuvajte dokonca na 60 percent. Súčasne sa zvýšili poplatky za ťažbu ropy z 12,5 až na 20 percent a dane z príjmov z ropy z 55 na 85 percent.
Foto: VINTAG.ES
Väčšina čierneho zlata pochádzala v tom čase z Blízkeho východu a svetové hospodárstvo záviselo od ropy viac ako dnes. Preto aj dôsledky jej zníženej ponuky sa prejavili výraznejšie, USA sa postupne stali čistým importérom ropy, hoci predtým boli jej najväčším svetovým exportérom. Spôsobili to nízke ceny arabskej ropy aj prudký rast jej spotreby (V USA sa v rokoch 1960 – 1973 jej spotreba zdvojnásobila).
V Spojených štátoch sa cena benzínu zvýšila v priebehu pol roka z 25 centov na viac ako 1 dolár za galón (3,7 litra). teda takmer o 400 percent. Vodiči mohli jednorazovo natankovať najviac desať galónov benzínu. Obmedzujúce opatrenia išli tak ďaleko, že sa určili dni v týždni, keď mohli tankovať vodiči s párnymi a keď s nepárnymi číslami vodičského preukazu. V nedeľu sa benzín nepredával.
V súvislosti s energetickou krízou vybavil Kongres prezidenta mimoriadnymi právomocami. Pre všetky odvetvia ekonomiky začal platiť zákaz prechodu z uhlia na ropu. Letecké spoločnosti museli znížiť počet letov, štátne inštitúcie, školy, predajne prešli na skrátený pracovný čas.
Klientom, ktorí k nám pocestujú konským povozom, poskytneme ovos a seno zadarmo. parížsky luxusný hotel počas ropnej krízy
Nixon v rozhlasovom prejave vyzval Američanov, aby obmedzili vykurovanie v obytných domoch a vôbec – aby šetrili energiou. Blížili sa Vianoce, a tak sa šetrilo aj na tradičnej výzdobe a osvetlení budov či ulíc.
"V západnom Nemecku nesmú automobilisti v nedeľu jazdiť,“ informovali médiá 21. novembra 1973. "V ostatných dňoch je povolená maximálna rýchlosť motorových vozidiel do 100 km/hod na diaľnici a do 80 km/hod na ďalších cestách.“
Dánsko vládnym opatrením obmedzilo svetelnú reklamu a znížilo predaj vykurovacej nafty o 25 percent. V Taliansku prepukol taký dopyt po bicykloch, že sa s nimi začalo kšeftovať na čiernom trhu.
Automobilky vo Francúzsku vyhlásili neplánovanú celozávodnú dovolenku. Jeden z parížskych luxusných hotelov ukázal aj v tejto mizérii zmysel pre humor, keď oznámil: "Klientom, ktorí k nám pocestujú konským povozom, poskytneme ovos a seno zadarmo.“
V marci 1974 sa ropné embargo skončilo, ale OPEC prijal ďalšie opatrenia, ktoré viedli k rastu cien čierneho zlata na medzinárodných trhoch.
Ale čo sa vtedy dialo v Československu? Zničujúce efekty ropnej krízy sa ho spočiatku nedotkli, aspoň nie priamo a bezprostredne. O to väčší bol však ich dlhodobý a sprostredkovaný vplyv na tunajšiu ekonomiku, vrátane ekonomiky slovenskej.
Čítajte viac Na Jadran sme spočiatku jazdili nadýchať sa morského vzduchu. Nie kúpať sa ani slniť sa
Nás sa to netýkalo?
Pred čerpacími stanicami v Prahe alebo v Bratislave nebolo koncom roka 1973 vidieť nekonečné kolóny automobilov ako v západných metropolách. Nebolo pred nimi ani pusto z dôvodu, že by sa benzín minul. Zatiaľ čo na benzínkach v amerických a západoeurópskych mestách vodiči často narazili na cedule "Prepáčte, dnes je vypredané“.
Ropa prúdila na Slovensko od roku 1962 produktovodom Družba, ktorý ústil pri Slovnafte vo Vlčom hrdle. A začiatok mal v Almatevsku, čo bolo nové naftárske mesto v ďalekej tatárskej stepi.
Hneď po spustení ropovodu do prevádzky znížili u nás cenu benzínu zo 4 korún za liter na 2,10 koruny. Dve koruny – to sa z dnešného pohľadu zdá bagateľ. Ale napríklad Štefan Hájnik z Budkoviec v okrese Michalovce, ktorý pracoval na tamojšej prečerpávacej stanici, zarábal ako elektrikár 1 200 korún mesačne, To bola vtedy priemerná mzda v národnom hospodárstve.
Foto: MUSEUM AT OHIO STATE UNIVERSITY
„Vďaka Sovietskemu zväzu máme toľko nafty, koľko potrebujeme a môžeme vyrábať toľko benzínu, koľko potrebujeme,“ zdôvodnil zníženie cien poslanec Václav Škoda v Národnom zhromaždení, vtedajšom parlamente.
Samozrejme, ani slovkom sa nezmienil o tom, že čierne zlato dodávajú Sovieti spojencom za "ideologické“ ceny. A že očakávajú za to stopercentnú lojalitu, čo prehlbuje závislosť Československa.
Koncom roku 1973 bola priemerná mzda v národnom hospodárstve ČSSR 2 171 korún a cena benzínu či motorovej nafty sa stále nemenila, hoci svetom už otriasala ropná kríza.
K zmene prišlo až v nasledujúcom roku, vtedy u nás benzín Špeciál zdražel z 2,40 na 4,30 koruny za liter.
Prvé verejné reakcie politického vedenia Československa na ropný šok a drastické úsporné opatrenia Západu by sa dali vyjadriť slovami: "Tak im treba, nás sa to netýka“. Ale keď koncom novembra 1973 zasadal Ústredný výbor KSČ, premiér Lubomír Štrougal pripustil v hlavnom referáte možné problémy so zabezpečovaním "stále rastúcej potreby palív a energie“.
Zároveň nevylúčil, že "prípadný pokles tempa rozvoja niektorých kapitalistických štátov v dôsledku menovej a energetickej krízy by mohol viesť k sťaženiu podmienok pre náš vývoz do týchto krajín“.
V tom čase sa tona sovietskej ropy dovážala do ČSSR ešte za 285, kým arabská za 1 200–1 500 korún. Až v roku 1974 sa dohodli nové zmluvné podmienky, ktoré začali platiť od nasledujúceho roku. Sovietska ropa zdražela aj pre štáty východného bloku, začala sa vypočítavať z priemeru svetovej ceny, ani potom však nedosiahla jej úroveň, len sa jej približovala.
"Nákupné ceny kĺzali v 5-ročných priemeroch svetovej ceny,“ vysvetľoval nám svojho času profesor Milan Šikula zo Slovenskej akadémie vied. "Od Sovietov to bol ústretový krok, poskytli svojim partnerom v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci určitý čas, štyri roky, na prispôsobenie sa novým podmienkam. Ale nevyužili ho naplno.“
Do roku 1977 – čiže za tie štyri roky – vzrástli svetové ceny surovej ropy v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zhruba 3,5-krát, kým cena sovietskej ropy pre ČSSR len 1,5-krát.
Kremeľ zároveň znížili dodávky ropy svojim satelitom, bolo preň výhodnejšie vyvážať ju na iné trhy za svetové ceny. „Pritom neprestával ubezpečovať arabské štáty o svojej solidarite a podpore ich ropného embarga voči krajinám Západu,“ dodáva súčasná ruská historička Maria Slavkinová.
Čo sa týka spojencov z východného bloku, Moskva ich naliehavo nabádala, aby racionalizovali spotrebu a začali šetriť.
Hlavný plánovač ekonomiky vo východnom Nemecku (NDR) Gerhard Schürer spomínal po rokoch na rozhovor s Alexejom Kosyginom, vtedajším predsedom vlády ZSSR. Prosil ho prehodnotiť zníženie dodávok ropy, ináč NDR nebude schopná plniť hospodárske dohody s partnermi. „Súdruh Schürer, v tomto prípade predložte vašej vláde iný plán,“ znela odpoveď.
Kremeľ mal už vtedy potvrdené informácie, „že zatiaľ čo Sovieti predávajú východným Nemcom ropu za "bagateľ“, NDR obchoduje na tretích trhoch s ropnými produktmi za svetové ceny.
Čítajte viac Bola tu kedysi taká fabrika - Nobelova Dynamitka
Závisláci od jedného zdroja
Ropný šok v roku 1973 ukázal, ako veľmi Amerika závisela od arabskej ropy. USA poučené krízou sa pustili do veľkého projektu na využitie ropných ložísk v Aljaške, spojeného s výstavbou ropovodu, ktorý ich produkciu distribuoval po celej krajine.
Americké ropné spoločnosti neskôr začali import ropy z cudziny, lebo prebádané domáce zásoby čierneho zlata postupne klesli na štvrtinu. Ich úsiliu pomohol objav obrovských nálezísk ropy v Severnom mori a ďalšou alternatívou sa koncom 70. rokov stali zásoby v Mexiku.
Foto: BIRMINGHAM MUSEUM
To už bolo po tzv. druhom ropnom šoku v dôsledku iránsko-amerického konfliktu. Prezident Jimmy Carter nazval vtedy situáciu na ropnom trhu "morálnym ekvivalentom vojny“. Ďalšie skokovité zdraženie ropy priviedlo aj západoeurópske štáty k intenzívnemu vyhľadávaniu alternatívnych zdrojov energetiky. Začali prikladať väčší význam plánovaniu a programovaniu. Vedu a výskum nasmerovali na zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky, na využitie ich výsledkov v podobe úspornejších a efektívnejších technológií.
V štátoch sovietskeho bloku vrátane Československa sa tieto procesy oneskorovali. Uspokojené lacnejšou ropou z východu zaspali štart technologickej revolúcie.