Plán vysídliť Židov na Madagaskar
Svoje projekty na vysídlenie a sústredenie Židov rozptýlených po celom svete do nového štátneho útvaru mali aj ich odporcovia v Európe, antisemiti a rôzni nacionalisti.
Bol tu napríklad plán „madagaskarizovať“ európskych Židov, s ktorým ako prvá prišla poľská vláda. Ostrov Madagaskar leží v Indickom oceáne pri juhovýchodných brehoch Afriky. V roku 1776 tam miestni kmeňoví náčelníci zvolili za svojho kráľa slovenského cestovateľa Mórica Beňovského.
O 160 rokov neskôr bol ostrov francúzskou koloniálnou dŕžavou. Šéf poľskej diplomacie Józef Beck rokoval v roku 1936 s francúzskym premiérom Léonom Blúmom o presídlení poľských Židov na tento ostrov.
Projekt vychádzal z mylnej predstavy vtedajších antropológov, že ostrovná populácia Malgašov má niečo spoločné so Židmi. Paradoxne však stroskotal práve na nesúhlase obyvateľov Madagaskaru s touto imigráciou a na vnútropolitických rozporoch v Poľsku. Ako upozorňuje americký historik Timothy Snyder, poľskí nacionalisti už vopred volali: „Madagaskar iba pre Poliakov!“
V Nemecku bol stúpencom „madagaskarizácie“ Židov najmä Hermann Göring. Presvedčil Hitlera, aby v roku 1938 prijal poľských diplomatov, ktorí ho mali zoznámiť s Beckovým plánom. O čosi neskôr Göring pozval do Berlína aj ministra obrany Južnej Afriky.
Ten vraj predložil nemeckému führerovi projekt na presídlenie 150-tisíc nemeckých Židov v priebehu troch až piatich rokov, a to nielen na Madagaskar, ale aj do Tanganiky (dnes súčasť Tanzánie).
Rozpracovanie plánu pripadlo židovskej sekcii ministerstva zahraničných vecí, ktorú viedol Franz Rademnacher. Ten podľa nemeckého historika Petra Longericha zastaval názor, že všetkých Židov treba dostať z Európy preč. Madagaskar malo získať Nemecko ako jednu z podmienok kapitulácie Francúzska.
Vysídlení Židia mali potom slúžiť ako rukojemníci, ktorí zabezpečia "dobré správanie ich rasových súkmeňovcov v Spojených štátoch“.