Americkí spravodajcovia vypočúvali v decembri 1959 Heinza Pannwitza, ktorý bol hlavný vyšetrovateľ útoku proti Hitlerovmu obľúbencovi v Prahe. Atentát spáchali Jozef Gabčík (Slovák) a Jan Kubiš (Čech). Nenávidený Heydrich síce 27. mája 1942 prežil atentát, ale po operácii o osem dní v nemocnici zomrel.
Böhme bol krvavý pes protektorátu
Pannwitz vylúčil priamu zodpovednosť štátneho tajomníka úradu ríšskeho protektora Karla Hermanna Franka a Heydrichovho nástupcu Karla Daluegeho za masakru v Lidiciach. Americkým spravodajcom povedal, že všetka vina padá na hlavu Horsta Böhmeho. Fanatický nacista, ktorý mal hodnosť standartenführera, bol v protektoráte nadradený gestapu i kriminálnej polícii. S Heydrichom ho spájalo silné puto. „Böhme bol krvavý pes protektorátu," poznamenal Pannwitz, čím ho vlastne nepriamo prirovnal k Heydrichovi.
Pokračoval, že Böhme vstúpil v Drážďanoch do Hitlerovej politickej strany pred rokom 1933 a v tom období sa zapájal do pouličných bojov nacistov proti ich nepriateľom. Bez uvedenia dátumu spomenul, že Böhme prišiel s tajným komandom do Prahy ešte počas existencie medzivojnového Československa, aby sa podieľal na atentáte na Otta Strassera. Hitler (keď ešte neovládal Nemecko) sa s ním ocitol v spore, a preto ho v roku 1930 zo strany vylúčil. Strasser neskôr emigroval do Prahy, odkiaľ z rozhlasového vysielača šíril myšlienky proti nacistickému vodcovi.
Jedného nemeckého pracovníka rádiostanice, ktorú zničili, sa podarilo zabiť. Strasser zostal nažive. „Böhmeho údajne pri úteku do Nemecka postrelili do nohy, odvtedy krivkal," poznamenal Pannwitz s tým, že nacistickí pohlavári veľmi oceňovali, čo sa jeho komandu podarilo. Potom objasnil, kde sa Böhme prvýkrát stretol s nacistom, o ktorom ešte len bude neskôr reč: „Nikto nebol spokojný so slabým vzdelaním Böhmeho, preto absolvoval kurz pre vedúcich predstaviteľov gestapa. Počas neho sa zoznámil a skamarátil s mužom, ktorý sa potom stal šéfom gestapa v Kladne."
Nepáčila sa mu odpoveď, vrátnika zbil telefónom
Pannwitz objasnil, prečo sa Böhme stal jedným z najbližších ľudí ríšskeho protektora. Keď v marci 1938 Nemci urobili anšlus Rakúska, Heydrich urobil nejakú chybu. Böhme prebral zodpovednosť za ňu na seba. „Odvtedy sa stal chránencom Heydricha," ozrejmil Pannwitz.
Priateľstvo s protektorom vytvorilo v jeho hlave pocit nedotknuteľnosti, až dokonca nadradenosti vo vzťahu k ostatným nemeckým predstaviteľom na okupovanom českom území. Mnohí z nich sa ho podľa Pannwitza obávali. Podotkol, že Böhme bol známy tým, že cez Prahu uháňal v červenom športovom aute rýchlosťou dosahujúcou najmenej 100 km/h. „Bol mužom, ktorý len preto, že sa mu nepáčila odpoveď vrátnika v najlepšom pražskom hoteli, zbil tohto zamestnanca telefónnym aparátom a poslal ho do koncentračného tábora, kde onedlho zomrel," upozornil Pannwitz.
Rozprávanie o Lidiciach začal pripomenutím listu, ktorý dostala mladá pracovníčka elektrotechnickej továrne v Slanom, čo je mesto v okrese Kladno. Poslal jej ho priateľ, ktorý žil v Lidiciach. Napísal v ňom, že sa tam skrývalo viacero československých výsadkárov, ktorých vyslala exilová vláda v Londýne. „Z neznámych dôvodov ukázala list majiteľovi fabriky," poznamenal Pannwitz. Vlastníkom továrne bol podnikateľ Jaroslav Pála, ktorý sa podľa Pannwitza asi obával, že ide o provokáciu. List jej zobral a odovzdal ho českým policajtom v Slanom. Tí ho posunuli gestapu v Kladne. „Toto bol začiatok zničenia Lidíc," podčiarkol Pannwitz.
Na gestape nepochodil, oslovil obávaného Böhmeho
Šéf kladnianskeho gestapa, čiže nacista, s ktorým sa Böhme zoznámil na zmienenom vzdelávacom kurze, sa obrátil na velenie nemeckej tajnej polície v Prahe. Pannwitz spresnil, že oslovil špeciálne oddelenie, ktoré sa venovalo agentom výsadkárom. „Šéf tohto úseku potvrdil, že podľa výpovedí zadržaných parašutistov nie je možné, aby sa do zavraždenia Heydricha zapojili muži, čo sa skrývali v Lidiciach." Dodal, že vedúci tohto oddelenia hodil oznámenie do koša ako zbytočné.
Zdalo by sa, že to mohla byť bodka za nezmyselnou kauzou. Šéf gestapa v Kladne však ešte ústne informoval o liste svojho kamaráta Böhmeho. Pannwitz konkretizoval, že nacista, ktorého nazval krvavým psom, získal informáciu o Lidiciach od svojho kamaráta 9. júna 1942. Keby sa to dozvedel iný deň, táto obec by možno neľahla popolom… Prečo?
Deviateho júna Frank a mnohí jeho najdôležitejší spolupracovníci (aj členovia protektorátnej vlády) odcestovali do Berlína na Heydrichov pohreb. Pannwitz upozornil, že počas neprítomnosti ostatných nacistov v Prahe Böhme niesol zodpovednosť fakticky za všetko, zvlášť za policajné záležitosti. „Nikdy sme sa nedozvedeli, či sa opil mocou, alebo sa chcel iba pomstiť za smrť svojho šéfa, keď vytvoril pre Lidice strašný plán. Obišiel Franka a informoval Himmlera o agentoch ukrývaných v Lidiciach a zároveň mu predložil svoj návrh," pokračoval. (Heinrich Himmler patril k najmocnejším mužom nacistickej ríše.)
Pannwitz ďalej povedal, že správa o chystanej masakre sa dostala k členom jeho výboru, ktorý vyšetroval atentát na Heydricha. Zašiel preto za šéfom gestapa v Prahe, aby ho presvedčil, že vypálenie Lidíc spojené s vraždami by bola hlúposť. „Upozornil som ho, že by vznikol symbol mučeníctva, nastala by hrozná vlna nepriateľskej propagandy a za týchto podmienok by sme nikdy neobjasnili zavraždenie Heydricha," uviedol Pannwitz. V poslednej časti vety zrejme narážal na to, že masaker by odradil Čechov od možného udania páchateľov atentátu. „Šéf gestapa bol príliš veľký zbabelec, aby zasiahol, pretože sám mal strach z brutálneho Böhmeho," dodal.
Pannwitz pokračoval, že Himmler predložil plán krvavého psa Hitlerovi krátko po tom, čo sa nacistický vodca vyhrážal prezidentovi protektorátu Emilovi Háchovi v prítomnosti Franka. V deň pohrebu Heydricha v Berlíne ho vystríhal, že ak sa niečo podobné zopakuje, nariadi vysťahovať všetkých Nemcov z Prahy a mesto dá zbombardovať. „Hitler vyslovil súhlas s plánom Lidíc a tak teraz Böhme konal s priamym požehnaním od führera," zdôraznil Pannwitz. „Frank neurobil nič, keď sa dozvedel o pláne pre Lidice, lebo bol svedkom Hitlerovho vyhlásenia určenom Háchovi a nemal sklon oponovať postoju Hitlera. Namiesto návratu do Prahy vlakom sa doviezol autom. Keď prišiel, Lidice už boli v plameňoch," doplnil.
Böhme velil masakre v tejto obci. To je známy fakt, ale dosiaľ sa ani len netušilo, že hrôzostrašný plán pochádzal z jeho hlavy. Esesáci priamo v Lidiciach zastrelili 173 mužov a ženy s deťmi deportovali do koncentračných táborov.
Böhme zomrel na konci vojny, Pannwitz išiel do gulagu
Böhme sa neskôr zapojil do bojov na východnom fronte. Podieľal sa aj na masakrách sovietskych civilistov. Zomrel 35-ročný v apríli 1945, čiže krátko pred porážkou nacistickej ríše. Príčina jeho smrti zostala neobjasnená, ale do úvahy prichádzajú dve možnosti: padol v boji alebo sa zastrelil v obave, že sa dostane do zajatia Červenej armády.
Pannwitza zastihol koniec vojny v Rakúsku, kde ho chytili francúzski vojaci, ktorí ho potom odovzdali červenoarmejcom. V Moskve ho odsúdili a poslali do pracovného tábora v Sibíri. Mal však šťastie, pretože v roku 1955 ho predčasne prepustili na slobodu a tak sa vrátil do vtedajšieho západného Nemecka. Zomrel v roku 1975, mal 64 rokov.