Úzkosti, depresie, strata chuti žiť. Plošný zákaz však problém s mobilmi u detí nevyrieši

Slovensko otvára odbornú diskusiu o používaní mobilov v školách. Kedy to začali riešiť iné krajiny?

Tému používania mobilov v školách riešia európske krajiny už minimálne desať rokov, teda odkedy sa mobilné telefóny stali bežnou súčasťou života žiakov a začali ich nosiť do školy. Jedna vec je, kedy sa táto téma začala riešiť na pôde škôl, a iné je prijatie ucelenej regulácie na celoštátnej úrovni. Najčastejšie sa za príklad dáva Francúzsko, ktoré zadefinovalo pravidlá používania mobilných telefónov v školách už v roku 2010. Na to, kedy sa debaty o regulácii na celoštátnej úrovni začali na Slovensku, sa treba spýtať zástupcov ministerstva školstva, prípadne riaditeľov škôl. Faktom je, že vyhláška ministerstva školstva problematiku používania telefónov v škole definovala už v roku 2008 a treba povedať, že bola pomerne zrozumiteľná a jasná. K zmene v tejto oblasti došlo v roku 2022, keď predmetná vyhláška ustúpila od celoštátnej regulácie v tejto oblasti a ponechala to na rozhodnutí jednotlivých škôl. Teraz túto tému otvoril komisár pre deti pán Mikloško spoločne s pánom ministrom Druckerom zrejme preto, že v mnohých školách sa nedarilo túto problematiku efektívne riešiť.

V čom sa môžeme od niektorých krajín inšpirovať?

Môžeme sa inšpirovať v tom, ako konkrétne zaviesť pravidlá regulácie používania telefónov v školách tak, aby to plnilo ciele, ktoré od toho očakávame. V rôznych krajinách k tomu totiž pristúpili rôzne, od úplného zákazu používania telefónov až po liberálnejšie prístupy. Je zrejmé, že aj v zahraničí reagujú na aktuálne trendy a odporúčania odborníkov a pravidlá upravujú podľa toho, ako fungujú v praxi. My na Slovensku už tiež koniec-koncov máme svoje skúsenosti, pretože niekoľko rokov sme tie pravidlá mali stanovené vo vyhláške celoplošne a posledný rok a pol sme to ponechali a jednotlivé školy. Preto je výborné, že sa k tomu otvorila odborná debata a môžeme si tieto skúsenosti vyhodnotiť a porovnať ich so zahraničím.

Boli niektoré riešenia v zahraničí kontraproduktívne, napríklad absolútny zákaz nosenia mobilu do školy?

Niektorí odborníci tvrdia, že príliš striktné zákazy nie sú tou správnou cestou, pretože keď sa niečo deťom úplne zakáže, majú tendenciu hľadať spôsoby, ako pravidlá obchádzať. Poukazujú aj na to, že aj keď sme si všetci vedomí negatívnych vplyvov prehnaného používania telefónov žiakmi počas vyučovania, našou úlohou nemá byť nové technológie pred deťmi schovávať, ale debatovať o nich, oboznamovať sa s ich pozitívami a negatívami a naučiť sa s nimi správne narábať. No treba mať jasne stanovené pravidlá.

Foto: OZ Skutočne zdravá škola

stuska Na podujatí OZ Skutočne zdravá škola.

Podľa úradu komisára pre deti má nadmerné používanie digitálnych technológií negatívne dosahy na zdravie mladistvých. Najprv, čo to znamená „nadmerné používanie“?

Ako rodič považujem za nadmerné používanie taký stav, kedy sa dieťa od nejakej technológie nevie odtrhnúť a robí tak a úkor iných, omnoho dôležitejších, aktivít. Odborníci zo Svetovej zdravotníckej organizácie odporúčajú, aby školopovinné deti netrávili pohľadom na displej viac ako dve hodiny denne, pričom tam počítajú aj televíziu. Sú totiž omnoho dôležitejšie činnosti v živote mladistvých, ako pozerať sa na obrazovku tabletov, televízorov či herných konzol.

Čo hovoria štúdie o negatívnych dosahoch?

Zhodujú sa najmä v tom, že tie negatívne dosahy tu objektívne sú a je preto nevyhnutné na to reagovať. Ja osobne vnímam ako samostatnú tému telefóny a ich používanie a sociálne siete, na ktoré sa mladiství prostredníctvom svojich zariadení pripájajú. Práve sociálne siete podľa môjho názoru túto problematiku celú posunuli na úplne novú úroveň. Kým pôvodne nám prekážalo, že deti si telefonujú a píšu správy namiesto toho, aby sa stretli vonku na ihrisku, dnes už deti často vstupujú prostredníctvom telefónov na internet a sociálne siete, čo je svojím spôsobom úplne iná dimenzia. Dnes už teda neriešime len vysedávanie za počítačmi alebo mobilmi namiesto hrania sa vonku, ale riešime najmä vplyv tohto virtuálneho sveta na duševné zdravie našich detí.

Aké môžu byť najvážnejšie dôsledky?

Pre mňa ako rodiča je vážne všetko, čo mojim deťom neprospieva, prípadne dokonca ubližuje. Veľmi ma desia štatistiky o náraste pocitov úzkosti, depresií a pocitov osamelosti, či dokonca o strate chuti žiť u mladých ľudí. Patrím medzi rodičov, ktorí považujú prirodzenú socializáciu detí za veľmi dôležitú, rovnako ako pohyb vonku na čerstvom vzduchu.

Foto: Úrad Komisára pre deti

stuska Z nedávnej debaty na pôde NRSR.

Aké sú širšie dôsledky nadmerného používania mobilov a digitálnych zariadení u mladých a detí pre spoločnosť, ktoré si ľudia možno ani neuvedomujú?

Toto je asi skôr otázka pre odborníkov, ale my v združení sa všeobecne zhodujeme na tom, že chceme na Slovensku vychovávať generáciu detí, ktorá je nielen vzdelaná, ale aj zdravá a spokojná, aby sa vedela úspešne zaradiť do osobného aj pracovného života. Ak teda existuje faktor, ktorý má významne negatívny vplyv na ich zdravie, schopnosť rozvíjať medziľudské vzťahy či vzdelávať sa, je zrejmé, že sa to minimálne v horizonte jednej dekády prejaví na stave celej spoločnosti a aj ekonomiky.

Ovplyvnil nadmerné používanie mobilov aj covid? Privierali niektoré školy oči nad dôsledkami, keďže chceli udržať vyučovanie počas lockdownu?

Ja osobne som presvedčený, a údaje Národného centra zdravotníckych informácií potvrdzujú, že obdobie covidu bolo v tomto ohľade katastrofálne. Tým, že deti boli izolované doma, prirodzene kompenzovali chýbajúcu komunikáciu a zábavu v technológiách. Tento zvýšený dopyt navyše, samozrejme, stimuloval aj ponuku, takže sme zažili obdobie explózie platforiem, aplikácií a služieb on-line. Školy sa snažili aspoň udržať výučbu pri živote, ale keďže na deti nemali priamy dosah, nemali nad tým veľkú kontrolu. Trúfam si povedať, že učitelia dodnes netušia, čo všetko ich žiaci v skutočnosti robili počas on-line vyučovania. Naživo či v on-line svete. Pod kontrolou sa to snažili mať, samozrejme, skôr rodičia, ale mnohí z nich boli v práci alebo pracovali doma vo vedľajšej miestnosti.

Čítajte viac Ako zničiť budúcnosť? Nechať zatvorené školy

A prispelo k tomu aj zatvorenie všetkých voľnočasových aktivít pre deti v pandemickom období?

Podľa môjho názoru určite. Tie majú totiž predsa deti a mladí väčšinou úprimne radi, na rozdiel od vyučovania. Zobrali sme im tak nielen možnosť ísť sa vyventilovať, stretnúť sa s kamarátmi a prísť na iné myšlienky, ale zakázali sme im robiť to, čo majú najradšej – pre niekoho je to pohyb, pre iných hudba či maľovanie, alebo vedecké bádanie. Najväčší dosah bol podľa môjho názoru na deti v období dospievania, teda od siedmakov až po maturantov.

Odmietate plošný zákaz mobilov v školách. Prečo?

Súhlasíme s tým, že technológie môžu byť prítomné na vyučovaní iba v prípade, ak podporujú vzdelávací proces. Tvrdíme však, že jednoznačne potrebujeme jasné pravidlá. Ostáva na diskusiu, akými opatreniami to docielime. Na Slovensku už totiž máme skúsenosť s celoplošným zákazom formou vyhlášky ktorý, zdá sa, nepriniesol želaný efekt. Keď sme tú zodpovednosť presunuli na školy, podnietilo to debatu na ich pôde a prinútilo ich to hľadať také pravidlá, s ktorými nielen súhlasia, ale ich aj vedia v praxi realizovať. A tento aspekt vnímame ako veľmi pozitívny. Celoštátne riešenie by malo byť uvážlivé a zároveň by sa mala ponechať autonómia rozhodovania na jednotlivých školách, respektíve školských radách.

Tak ako sa to dá vyriešiť bez plošného zákazu?

My si myslíme, že centrálne by mali byť definované len základné mantinely, ktoré by ministerstvo každý rok dopĺňalo o aktuálne odporúčania pre jednotlivé vekové kategórie študentov. Malo by byť povinnosťou každej školy, aby tieto odporúčania predložila na rokovanie školských rád, kde sa zástupcovia učiteľov, rodičov, poslancov a študentov dohodnú na pravidlách, ktoré sú na ich konkrétnej škole realizovateľné, a premietnu ich do svojho školského poriadku. Sme si vedomí, že niektorým školám bude chvíľu trvať, kým tento proces zvládnu, ale väčšina škôl ho zvláda už dnes a mali by sme ich v tom podporovať. Keď to zhrnieme, naše stanovisko je pomerne blízke tomu, čo navrhuje ministerstvo, len my sa snažíme poukázať na ten aspekt zodpovednosti jednotlivých škôl.

Čítajte viac Malí veršujú, aby veľkí objavili poéziu v krajine

Poznáte aj inšpiratívne príklady škôl na Slovensku, ktoré sa rozhodli pristúpiť k problematike mobilov zodpovedne?

Zatiaľ všetky panie riaditeľky, ktoré sa objavili v televíznych debatách alebo reportážach k tejto téme, dali jasne najavo, že sa problematike aktívne venujú a nastavili si funkčné pravidlá. V niektorých prípadoch idú nad rámec ďalej. Keďže pochopili, že kľúčová je osveta a vzdelávanie, do výučby už od 1. ročníka zaradili aj mediálnu výchovu. Výzvy, ktoré dnešná doba prináša, sa totiž netýkajú len mobilných telefónov alebo sociálnych sietí. A presne to je úlohou škôl – vzdelávať. Preto hovoríme, že len zákazmi sa problém nevyrieši.

Akú úlohu v tom celom môže zohrať osveta pre rodičov?

Absolútne zásadnú. Sú to predsa rodičia, ktorí deťom telefóny či tablety kupujú, nastavujú si s nimi nejaké komunikačné zvyklosti, a najmä, sú pre svoje deti vzorom. Preto rovnako ako žiaci aj rodičia musia pochopiť potrebu stanovenia jasných pravidiel vo vzťahu k používaniu moderných technológií a v ideálnom prípade sa s nimi stotožniť. V tomto môžu školy zohrať významnú celospoločenskú úlohu, pretože sú prirodzenými centrami komunít, ktoré vedia komunikovať a pracovať so žiakmi, ale aj s ich rodičmi. Rodičia by totiž nemuseli školy navštevovať iba počas konania triednych aktívov, ale mali by sa tam stretávať pravidelne a riešiť témy, ktoré sa týkajú ich detí, a teda aj ich samých.