Moderátor začal s troma rodinami, ale tento rok k nim pribudli ďalšie štyri rodiny. "Túto sezónu sa veľmi dynamicky rozrastali. Smola je, že novým som našiel miesto, preto som nebol nútený ich dať preč, ale plán znížiť úle na štyri,” priznáva Martin, ktorého včely neustále prekvapujú svojou múdrosťou. "Tým, ako vedia, čo sa bude diať. Je začiatok leta, ale včely sa už dva týždne pripravujú na zimu. Správajú sa celkom inak – vyháňajú trúdy. Obdobie hojnosti a radosti sa skončilo, vedia, že už pôjde o prežitie.”
Všetko si zapisujem
Zo žihadiel obavy nemá: „Ak chceme čo najmenej žihadiel, musíme byť pri prehliadke pokojní. Začínajúci včelár má vo všetkom zmätok. Čím viac skúseností mám, tým si viem lepšie vopred každú prehliadku naplánovať, aby trvala čo najkratšie. Samozrejme, vždy ma čaká nejaké prekvapenie. Buď včely niečo inak usporiadajú, alebo som ja niečo zabudol urobiť. Inšpiroval som sa skúsenými včelármi a tak ako oni, aj ja si všetko, čo urobím, zapisujem. Pretože na druhý deň si na to nespomeniem.“ K momentom, ktoré si navždy zapamätá, patrí označovanie matky. Každý rok sa totiž včelám dáva na chrbátik bodka inej farby. "Myslel som, že som ju fixkou na označenie zabil. Sedel som na gauči s hlavou v rukách, v obrovskej depresii. Keď som matku položil na plást, zdalo sa, že je mŕtva. Na druhý deň však nič nenasvedčovalo tomu, že včelám chýba matka. A keď som ju uvidel živú a zdravú, bol to najšťastnejší moment v mojom živote. Silným zážitkom bol aj samotný fakt, že mi včely prezimovali. Až vtedy som sa stal včelárom.”
