Sándor Márai sa narodil 11. apríla 1900 v Košiciach, no takmer celý život prežil v cudzine. Doma sa cítil v celej Európe, bol sveták. Žil ako novinár v Paríži, v Nemecku, v Taliansku, poznal Prahu, Budapešť, napokon emigroval za oceán. V jeho živote sa odrážajú pohnuté dejiny Európy 19. a 20. storočia, ktoré menil na príbehy a umelecky komentoval. Keď 22. februára 1989 zomrel, mal 88 rokov. Celých 63 rokov ho sprevádzala tichá Lola, ktorá bola síce dva razy tehotná, ale ich manželstvo zostalo bezdetné. Jedno dieťa sa ani nenarodilo, druhé zomrelo maličké. Možno aj to ovplyvnilo život tejto dvojice – hoci neskôr si dieťa adoptovali – boli si navzájom všetkým. Márai písal, že Lola mu bola aj matkou, aj dieťaťom. Rešpektoval ju a miloval.
Tajomná Lola
Lola sa však iba vzácne vyskytuje v Máraiových knihách. Jej osobnosť je obostretá tajomstvom, pôsobí záhadne, o to viac sú na ňu čitatelia zvedaví. A zvedavá bola aj autorka knihy Anna Ötvös: „Môj výskum o Lole a jej rodine motivovala zvedavosť. V prvom rade som chcela rozlúštiť písmeno L: Koho spisovateľ ukryl za túto literu, kto bola žena, ktorá žila šesťdesiattri rokov s veľkým spisovateľom, mysliteľom a zároveň človekom s komplikovanou povahou?“
Márai naozaj uvádzal manželku, ak sa o nej vôbec zmienil, iba ako L. Každý čitateľ však tušil, že to musela byť veľmi zaujímavá žena. Znalci tvrdia, že nebola iba jeho láskou, ale aj rovnocennou partnerkou, ktorá mu dávala silu písať a s ktorou mohol o všetkom hovoriť. Dôležité bolo asi aj to, že mali rovnaké korene a východiská. Obaja boli z Košíc, chodili na rovnaké školy a poznali sa aj ich rodiny. Dokonca sa najprv o Lolu zaujímal Máraiov kamarát. Skrátka, všetko bolo tak, ako to býva v spomienkach na detstvo, a aj tým je kniha veľmi pútavá.
Lola bola krásna a inteligentná. Aj ona si neskôr písala denník, ako Márai, ale nemala ambície zverejňovať svoje texty. Teraz sa však schyľuje aj k tomu: Loline denníky zrejme vyjdú! Bola by to literárna udalosť. Máraiov význam v literatúre stále rastie a jeho fanúšikovia sú zvedaví na všetko, čo sa ho týka. Na každý detail z jeho zaujímavého života a isteže aj na to, aká bola žena, s ktorou žil.
Šarmantné Košice
Márai síce písal po maďarsky, ale jeho texty sú pre slovenského čitateľa mimoriadne zaujímavé. Udalosti, ktoré opísal, sa týkajú všetkých Európanov, atmosféra jeho rozprávania je nám povedomá, blízka. Fakty a ich súvislosti sú však často nové. Márai sa narodil v Košiciach, tam začal písať básne, tam sa stretol s Lolou, nadviazal priateľstvá, začal prispievať do novín… V Košiciach spoznával život. Je to všetko známe už aj z jeho kníh, ale autorka Lolinej knihy významne posunula poznanie o štarte spisovateľovho života, ako aj o celom jeho vývoji, ktorý s rodiskom stále súvisel. A tak spoznáva čitateľ nanovo aj samotné Košice, ich minulosť, ich obyvateľov, domy, firmy, umelecké podujatia, spoločenský život. Autorka odhaľuje noblesu vtedajšieho života Košičanov a šarm tohto mesta. Ale aj zlomové okamihy dejín východnej metropoly, obetavosť i trampoty mešťanov.
Kniha má podtitul Lola Matzner, Sándor Márai a Košice na prelome 19. a 20. storočia. Na obálke je fotografia manželov za stolom s pohármi a čajovou kanvičkou. Fotka pôsobí privátne, taký je celkový pocit z čítania, ale inak ide o výsledok seriózneho výskumu a text je dôsledný ako poriadna vedecká práca. Príbeh rodín je zasadený do historických faktov, čím vzniká dojem fresky. Lolina kniha má dve časti – v prvej, pod názvom Rodina, sa píše podrobne o rodine Matznerovcov, o Loliných predkoch, a teda aj o „predkoch“ dnešných Košičanov. Názvy jednotlivých kapitol naznačujú, o čom všetkom bude reč: Košice v druhej polovici 19. storočia a na prelome storočí, Príchod židov do Košíc, Starý otec, Jakab Moskovics, Slobodomurárstvo v Košiciach, Život mimo mesta: Tatranská Polianka, Československo atď.
Druhá časť knihy má názov Lola Matzner a týka sa priamo Loly. Zasa je tam však množstvo zaujímavých informácií z dejín a vôbec, z vtedajšieho života, aj zo života obcí okolo Košíc. Obsah prezrádzajú opäť názvy kapitol: Tanečné školy, Vypuknutie vojny, Viedeň, Šport, Priateľky Loly Matzner, Berlínski príbuzní, Košice v Československu, Márai v Nemecku, Manželstvo – legenda a realita atď. Myslím, že milovníci Máraia už pri čítaní týchto titulkov musia mať veľkú chuť na čítanie. A nebudú sklamaní. Tieto návraty do minulosti majú vôňu a farby, počuť v nich hlasy, smiech, plač, kroky na dlažbe, rotačky aj hudbu. Sú veľmi plastické.
Foto: Profimedia
Fotky zo zeleného albumu
Autorka ide aj do intímností zo života manželov: Ako sa spoznali, ako sa tajne mladučkí vzali v cudzine, ako sa sťahovali po svete, ako sa bavili. A ako nemali peniaze, keďže Márai žil z novinárskych honorárov. Pre nášho čitateľa bude v Lolinej knihe však zrejme zaujímavé najmä čítanie o Košiciach. Dozvie sa tam aj o tom, ako sa stavali a búrali domy, ako vychádzali noviny, ako sa vyučovalo, aké boli zábavy, ako sa dovolenkovalo, ako to vyzeralo v domácnostiach. Aj ako sa pestovali vzťahy medzi mešťanmi, medzi rodinami. Zaujímavé sú najmä informácie o rodinách samotného spisovateľa, Loly, o ich kamarátoch, o spolužiakoch a spolupracovníkoch a učiteľoch.
V publikácii sú aj jedinečné fotografie. Mnohé vypovedajú o rodinných udalostiach alebo o konkrétnych ľuďoch zo života Máraiovcov (alebo aj Košičanov). Nepribližujú len Lolinu rodinu a priateľov, ale aj dobu. Anna Ötvös píše, že väčšinu publikovaných fotografií našla náhodou. „Zberateľ starožitností Herman Weinberger objavil pri skládke odpadu starý fotoalbum. Vzal ho domov, pretože osoby na fotografiách sa mu zdali povedomé. Keď som sa začala zaujímať o život a rodinný príbeh Ilony Matzner, nadviazala som kontakt aj s týmto starým pánom. Po otázke, či náhodou nemá jej fotografie, vytiahol album a ja som sa nestačila čudovať. Fotoalbum so zelenou plátennou väzbou s rozmermi 26,5 cm krát 33,5 cm má dvadsaťpäť listov, teda päťdesiat strán. Väčšina fotografií nie je do albumu nalepená, keďže v ňom bolo vyše štyristo snímok.“ To bol teda úlovok! A čitateľ sa z neho tiež môže potešiť.
Máraiova Európa
Okrem samotných manželov Loly, Sándora a ich blízkych ľudí vystupujú v knihe aj rôzne zaujímavé osobnosti vtedajšieho kultúrneho, podnikateľského či politického života. Napríklad maliar Elemír Halázs-Hradil, ktorý Máraia aj namaľoval. Dnes známy portrét sa vtedy vôbec nepáčil Máraiovým rodičom, ktorí ho chceli zvesiť, keď ho maliar vystavil. Sám Halász-Hradil bol spisovateľovou osobnosťou nadšený a tento portrét si sám veľmi vážil. Je to tiež zaujímavá informácia. Takto, cez priateľstvá a rôzne vzťahy Máraiovcov spoznáva čitateľ celú galériu osobností vtedajšej Európy.
Márai mal – a manželka Lola to veľkoryso tolerovala – napríklad aj dve „mimomanželské múzy“, maďarské herečky Klári Tolnay a Máriu Mezei, ktoré mu učarovali a zrejme ho inšpirovali. Vzťah s Lolou to však nenarušilo. Manželia sa napríklad kamarátili tiež so známym maďarským básnikom Dezsőm Kosztolányim, autorom románu Slúžka, ktorý bol aj sfilmovaný a premietal sa aj u nás. Čitateľ si hneď vybaví nielen hercov (napr. Mari Töröcsik) z tohto filmu, ale aj ďalšie súvislosti, a pripomenie si maďarskú kultúru, o ktorej momentálne toho veľa nevie. A uvedomí si, že Európa je pekne pestrá a plná zaujímavých ľudí. Lolina kniha o tom podáva svedectvo. Je to bonbónik pre tých, čo sa zaujímajú o literatúru Sándora Máraia, ale aj pre tých, čo sa zaujímajú o Európu. Porozumieť súčasnosti znamená porozumieť minulosti. A to sa dá najlepšie cez konkrétne životy. Po prečítaní tejto knihy sa človek stane tak trocha Košičanom a tak trocha aj členom Máraiovej rodiny.