
Z jej minuloročných štrajkov pred švédskym parlamentom sa vyvinulo celosvetové hnutie Piatky pre budúcnosť. Thunbergová má rad priaznivcov hlavne medzi mladými ľuďmi, ale aj odporcov. Tento týždeň ju časopis Time vyhlásil osobnosťou roka 2019.
Thunbergová tento rok tiež získala alternatívnu Nobelovu cenu, ako býva nazývaná Cena za správny život (Right Livelihood Award). Pri slávnostnom udeľovaní minulú stredu si cenu osobne neprevzala, pretože sa práve bola na klimatickom summite v Madride.
Na tomto summite Thunbergová prečítala manifest, ktorá vytvorila spolu s ďalšími dvomi aktivistkami, jej nemeckou kolegyňou Luisou Neubauerovou a španielskou koordinátorkou piatkových študentských demonštrácií Angelou Valenzuelaovou. V manifeste predstavili požiadavky, smerujúce k zníženiu emisnej záťaže planéty.

Do Madridu priplávala Thunbergová z USA, kam sa tento rok v auguste preplavila na pretekárskej jachte, pretože kvôli vysokým emisiám má výhrady k leteckej doprave. V New Yorku predniesla na klimatickom summite OSN prejav, ktorý médiá označili za šokujúci až útočný. Ostro kritizovala politikov za nečinnosť a vyzvala ich na konkrétne kroky v boji s klimatickými zmenami. „Ako ste mohli? Vašimi prázdnymi slovami ste mi ukradli moje sny a moje detstvo,“ vyhlásila vtedy okrem iného Thunbergová trasúcim sa hlasom.

Kritiku si vyslúžila napríklad od francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, podľa ktorého svojimi radikálnymi postojmi rozdeľuje spoločnosť.
Potom sa Thunbergová zúčastnila na niekoľkých ekologických kampaniach a späť do Európy sa preplavila na katamarane. Za jej pobytu v USA jej vyslovovali podporu aj slávne osobnosti, napríklad herec Leonardo DiCaprio ju nazval „vodkyňou našej doby“.
Aktivistka pochádza z prominentného prostredia, jej mamička je operná speváčka Malena Ermanová a otec Svante Thunberga herec. Ten sa volá po jednom zo svojich predkov, ktorý v roku 1903 získal Nobelovu cenu za chémiu a už v roku 1896 spomínal teóriu, podľa ktorej oxid uhličitý môže spôsobovať otepľovanie planéty. Thunbergová má mladšiu sestru Beatu.
O probléme s otepľovaním planéty, ktoré by mohlo trvale poškodiť životné prostredie, sa Thunbergová dozvedela v tretej triede. Kvôli tomu sa u nej vyvinula silná depresia. Neskôr jej lekári diagnostikovali Aspergerov syndróm – ľahkú formu autizmu, ktorá okrem iného sťažuje vytváranie sociálnych kontaktov.
S plagátom Školský štrajk za klímu sa Thunbergová prvýkrát posadila pred budovu švédskeho parlamentu v Štokholme vlani 20. augusta a pokračovala denne až do parlamentných volieb 9. septembra. Odvtedy chodila štrajkovať každý piatok.

Neskôr sa k nej pripojili študenti zo Švédska aj ďalších európskych štátov. Piatkové školské štrajky sa postupne rozšírili do stoviek miest a niekoľkých desiatok krajín vrátane SR. Tej najväčšej sa zúčastnilo vyše 1,6 milióna ľudí po celom svete.
Thunbergovú prijal aj pápež František, prehovorila pred zástupcami OSN, účastníkmi ekonomického fóra v Davose, vystúpila v európskom, britskom aj francúzskom parlamente, jej tvár vzhliada z titulných stránok prestížnych časopisov.
Aktivistka dostala aj rad „nálepiek“. Napríklad český prezident Miloš Zeman ju nazval „hysterkou“. Brazílsky prezident Jair Bolsonaro ju zase označil za „fagana“ kvôli jej kritike násilia voči príslušníkom indiánskeho kmeňa Guajajara, ktorí chránia amazonský prales pred nelegálnym výrubom.