Tomáš Kompaník: Chalan, ktorý pátral po výšivkách

Navštívil sto slovenských obcí a nazeral ľuďom do skríň a truhlíc, čo za tajomstvá ukrývajú. Všetky boli osobité, líšili sa nielen v jednotlivých dedinách, ale žiadna žena nesmela mať rovnakú výšivku ako suseda.

16.01.2021 06:00
Tomáš Kompaník Foto:
Mladý dizajnér Tomáš Kompaník dal v knižnej publikácii AHA 100 výšivkám unikátnu vizuálnu podobu.
debata (2)

Najviac ho fascinovalo, že si ich ľudia chránia ako oko v hlave. Lebo za každou výšivkou sú desiatky či stovky hodín práce alebo spomienka na niekoho blízkeho, kto výšivku vyrobil. Mladý dizajnér Tomáš Kompaník dal v knižnej publikácii AHA 100 výšivkám unikátnu vizuálnu podobu a zabalil ich do obalu, ktorý pripomína truhlicu. Takú, v akej si ľudia na dedinách uchovávajú svoje vyšívané odevy.

Folklór zažíva na Slovensku v posledných rokoch renesanciu. Podľa dizajnéra to súvisí s vlnou lokálnosti. Ľudia chcú jesť to, čo vznikne u nás, nosiť, čo sa tu ušije, a hľadajú niečo „echt“ slovenské. A folklór je prvá voľba.

„V posledných rokoch vzniklo veľa skvelých vecí, ktoré ťažia z tradičnej kultúry. Ich spoločný menovateľ je, že si ich tvorcovia predtým naštudovali a preskúmali to, čo ich z tradičnej tvorby inšpirovalo,“ hovorí Tomáš Kompaník.

Zároveň dodáva, že niektorí sa iba vezú na vlne popularity folklóru. „Mnohí si myslia, že keď na niečo nalepia čičmianske srdiečko alebo dajú do pozadia hudbu Na kráľovej holi, tak zahrajú niekomu na jeho nacionalistickú dušu a zarobia.“

Tradičné výšivky v podobe grafických listov.
Výšivka z Lendaku v modernom ponímaní.
+4Nápad cestovať po Slovensku a hľadať zaujímavé...

Aj vo Vietname majú modrotlač

Slovenský dizajnér sa ľudovej tematike začal venovať počas študijného pobytu v Istanbule, kde mladí dizajnéri radi do svojich prác vkladajú ornamenty. Nasledovala jeho prvá kniha AHA, v ktorej sa venoval výšivkám a získal za ňu v roku 2015 prestížne medzinárodné dizajnérske ocenenie Red Dot Award.

„AHA bola veľmi úspešná, trikrát sme ju dotláčali a za pár mesiacov sa vždy vypredala. Na tú dobu bola naozaj netradičná svojím spracovaním, a preto som ju prihlásil na dizajnérske súťaže,“ hovorí Tomáš Kompaník.

zväčšiť Nápad cestovať po Slovensku a hľadať zaujímavé... Foto: aha.slovakia
IMG 2444 Nápad cestovať po Slovensku a hľadať zaujímavé výšivky dostal Tomáš Kompaník pri cestách po Vietname, kde videl ženy ozdobené vyšívanými doplnkami. Každá niečo znamenala.

Inšpiráciu pre novú knihu pocítil pred dvoma rokmi na dovolenke vo Vietname. Vybral sa tam počas Vianoc, a keď na severe krajiny prechádzal malými dedinkami, všimol si oblečenie miestnych žien. „Tak ako u nás na Slovensku, aj tam sa to v každej dedine líšilo. V jednej dedine prevládala čierna farba a obrovské náušnice, v druhej zase ružová a rôzne brmbolce. Dokonca som videl na plote visieť modrotlačovú látku,“ hovorí Tomáš Kompaník.

Pri cestách po Vietname som sa sprievodkyne pýtal, čo symbolizujú výšivky na oblečení miestnych žien. Vysvetľovala, ako jednotlivé linky reprezentujú ryžové polia, ktoré rodina vlastní, ďalšie útvary zase vyjadrujú, koľko detí doma majú.
Tomáš Kompaník

Začal sa pýtať sprievodkyne, čo symbolizujú výšivky na ich oblečení. Vysvetľovala, ako jednotlivé linky reprezentujú ryžové polia, ktoré rodina vlastní, ďalšie útvary zase vyjadrujú, koľko detí doma majú. „Vtedy som si uvedomil, že je to veľmi podobné, ako u nás, a povedal som si, že moja ďalšia cesta bude po Slovensku, aby som konečne naživo videl všetky tie výšivky, o ktorých som iba čítal,“ hovorí dizajnér.

Oslovil etnologičku Júliu Marcinovú, aby mu pomohla zostaviť zoznam sto dedín, ktoré stojí za to vidieť. Projekt nazval AHA 100.

„Niektoré som vybral aj ja, len kvôli tomu, že ich výšivky som naozaj chcel vidieť naživo, zvyšok som nechal na Júlii. Tiež sme sa snažili prezentovať menej známe obce, o ktorých výšivkách sa až tak nehovorí. Potom som sa vybral na cesty,“ spomína Tomáš Kompaník na začiatky svojho výskumu.

Zoznam mal pokryť všetky oblasti Slovenska, ale toto predsavzatie sa nepodarilo celkom splniť, pretože nie všade sa vo veľkom vyšívalo.

Zážitky, z ktorých mal zimomriavky

V roku 2019 sa venoval pátraniu po výšivkách. Ako grafický dizajnér zvoľnil, aby mal čo najviac času na cestovanie a spracovanie podkladov.

„Neprecestoval som všetko naraz. Robil som si týždenné výjazdy do jednotlivých regiónov. Väčšinou som zavolal na obecný úrad a opýtal sa, či vedia poradiť niekoho, kto ešte nebodaj nosí kroj či vyšíva, alebo niekoho, kto má k tomu vzťah a nejaký kroj po predkoch opatruje. A našťastie sa vždy niekto taký našiel,“ vraví Tomáš Kompaník.

Podľa jeho slov boli začiatky kostrbaté, lebo nevedel, čo presne sa pýtať, a jeho respondenti zase nechápali, čo chce 30-ročný chalan vedieť o výšivkách. „Ale postupne sme sa oťukávali a čím dlhšie som u nich sedel, tým viac sme našli spoločných tém. Aj ma pohostili, aj uliali, aj zaspievali, aj sme si poplakali. Odvtedy mám každý jeden vzor a výšivku spojenú s tým človekom, čo je úplne iné, ako keď ich len vidíte v encyklopédii alebo múzeu,“ spomína Tomáš.

Najviac ho fascinovalo, keď videl, koľko kusov odevu majú niektorí ľudia odložených a ako sa o ne starajú. "A hlavne presne vedia, po kom ktorý kus zdedili a kedy ho kto mal na sebe alebo kto ho šil a vyšíval. So všetkým sa im spája nejaká spomienka. Lebo naozaj s tým odevom žili. Vtedy máte niekedy až zimomriavky alebo slzy dojatia.

Krajinu precestoval od juhu na sever a od západu na východ. „Po každej návšteve som po večeroch v penziónoch a hoteloch prepisoval rozhovory a kreslil výšivky. Najmä úprava textov bola zdĺhavá, lebo z každého rozhovoru som sa snažil vytiahnuť to najdôležitejšie, potom to museli respondenti odsúhlasiť,“ hovorí dizajnér. Ako hovorí, nezávidí prekladateľke textov do angličtiny. „Mala ťažkú robotu, keď prekladala všetky tie šorce, záponky a fertuchy.“

Každá je unikát

Aké je tajomstvo krásnej výšivky z pohľadu mladého dizajnéra? „Zo všetkého najskôr asi striedmosť. Nič nesmiete prehnať, ani farby, ani veľkosť ani kompozíciu. A potom ručná práca a ten čas, ktorý sú ľudia ochotní obetovať,“ uvažuje Tomáš Kompaník. Hoci jednotlivé dediny mali svoje typické výšivky, jednotlivé výšivky sú vždy unikátne.

„Každá dedina bola iná. Rokmi si jednoducho vypestovali nejaké pravidlá, ktoré sa dodržiavali, ale nič nebolo striktné. A to sa mi na tom najviac páči. Všade, kde som chodil, mi rozprávali niečo v štýle: ,Jój, to neexistovalo, aby mali susedy v dedine dve rovnaké výšivky. Každá musela byť iná.' To sa mi ako dizajnérovi tak páčilo, že som to dal na obálku knihy. Každá tá žena jednoducho vytvorila niečo iné a jedinečné,“ vraví.

zväčšiť Výšivka z Lendaku v modernom ponímaní. Foto: aha.slovakia
Tomáš Kompaník AHA100 výšivky Výšivka z Lendaku v modernom ponímaní.

Vizuálne mu najviac imponovali výšivky z Polomky, Čataja, Vajnôr, Paty alebo Fačkova. „Ale je ich oveľa viac a úprimne povedané, nie je taká, ktorá by sa mi nepáčila. Teraz za každou vidím aj toho človeka a prácu, takže sa mi jednotlivé výšivky a vzory páčia oveľa viac,“ spomína Tomáš Kompaník.

Publikácia AHA 100 je séria grafických listov, ktoré sa dajú po jednom vyťahovať z boxu. Ako jednotlivé výšivky. „Pre mňa bol dotyk s každou výšivkou zážitkom, tak som to chcel preniesť na papieri aj pre druhých,“ hovorí dizajnér, ktorý pridal ku každej výšivke aj príbeh jej majiteľa. Inšpiráciou boxu boli zase drevené truhlice, v ktorých majú ľudia odložené svoje odevy.

„Chcel som vytvoriť takú truhlicu, z ktorej si ľudia budú vyťahovať výšivky,“ dodáva Tomáš, ktorý si svoje knihy vydáva aj distribuuje sám. „Nikto tú moju prvú knihu nechcel vydať. Prišlo im to ako okrajová téma. Tak som sa zaťal, založil si vydavateľstvo a učil sa, ako to robiť sám,“ spomína.

Pomohli mu ľudia, ktorých má okolo seba, čo sa pohybujú v knižnom biznise alebo v marketingu. Naučil sa, ako fungujú marže, distribúcia. „Našťastie ma to všetko baví, takže keď som vydával ďalšie knihy, už som iné vydavateľstvo ani neriešil,“ dopĺňa.

Tomáš Kompaník má v portfóliu viacero dizajnových knižiek, v ktorých sa venuje tradíciám. Sú o slovenských prirovnaniach, nadávkach, prísloviach, hádankách a pranostikách. Najúspešnejšia bola kniha o nadávkach, bez váhania hovorí dizajnér. A má aj on niektorú najobľúbenejšiu? „Veľmi rád používam slovo papľuh. Niekedy aj na seba,“ dodáva.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 2 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #výšivky