Monarcha bude pokračovať v tradícii šľachtických návštev z krajiny tulipánov. V roku 2007 na Slovensko zavítala kráľovná Beatrix, matka súčasného panovníka. Zopakovala si to v roku 2016. Ale už „iba“ ako princezná Beatrix, lebo v roku 2013 abdikovala v prospech svojho syna.
Prípravy na kráľovskú návštevu trvajú mesiace a je potrebné vyriešiť mnoho detailov. Je však možné, že Viliam-Alexander sa na Slovensko privezie sám. Jeho koníčkom je totiž lietanie, a aby mal platnú licenciu, každoročne si „odkrúti“ okolo 150 hodín na strojoch Boeing 737 spoločnosti KLM. Takže ak najbližšie využijete pri cestách po Európe tieto aerolinky, pozorne sledujte, či vás nevezie holandský kráľ.
VIDEO: Na návšteve u holandského kráľa
Teroristický čin
Panovník Viliam-Alexander si pred príchodom na Slovensko našiel minulý týždeň čas na stretnutie s novinármi. Konalo sa v Haagu v paláci Noordeinde. Medzi médiami, ktoré mali možnosť sa s Viliamom-Alexandrom porozprávať, nechýbala ani Pravda.
Holandská panovnícka rodina nie je veľmi okázalá. Pred kráľom sa netreba klaňať ani strúhať pukerlíky. Jednoducho vás pozdraví podaním ruky.
Pre interview s panovníkom však predsa len platia isté pravidlá. Novinári pred rozhovorom s Viliamom-Alexandrom museli poslať otázky. K procesu patrilo aj upozornenie, že monarcha nemôže mať politické vyjadrenia, lebo Holandsko je konštitučná monarchia, a že nie je vhodné sa ho pýtať na súkromie. Viliama-Alexandra tiež reportéri nemohli fotiť, nahrávať na kameru a panovníka nesmeli média priamo citovať. Napriek týmto obmedzeniam však kráľ odpovedal na všetky položené otázky. Dokonca sa vyjadril aj o svojej rodine. A na konci rozhovoru súhlasil ešte s jednou otázkou, ktorá vopred nebola pripravená.
Tá sa týkala ruskej agresie proti Ukrajine. Pravda sa kráľa Viliama-Alexandra opýtala, čo by odkázal šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi. V roku 2014 totiž nad Ukrajinou zostrelili Rusmi kontrolované sily lietadlo spoločnosti Malaysia Airlines. Let MH-17 smeroval 17. júla z Amsterdamu do Kuala Lumpuru. Tragédia si vyžiadala 298 obetí, medzi ktorými bolo viac ako 190 holandských občanov. Vyšetrovanie ukázalo ruskú zodpovednosť za incident, hoci Moskva o zostrelenom lietadle šírila najrôznejšie konšpiračné teórie.
Kráľ Viliam-Alexander
Narodil sa 27. apríla 1967 v Utrechte, jeho matka je bývalá holandská kráľovná Beatrix, otec Claus van Amsberg zomrel v roku 2002.
Má dvoch bratov. Princa Constantijna a princa Frisa, ktorý však zomrel v roku 2012, keď ho v Rakúsku zavalila lavína.
Vo februári 2002 si vzal za manželku Argentínčanku Máximu Zorreguietaovú Cerrutiovú.
Majú tri deti. Korunnú princeznú Catharinu-Amaliu (19), princeznú Alexiu (17) a princeznú Ariane (15).
Na trón nastúpil 30. apríla 2013.
Dostupné fakty dokonca poukazujú na to, že samotný Putin rozkázal, aby ozbrojenci na východe Ukrajiny dostali ťažké zbrane vrátane systému Buk, ktorým lietadlo zostrelili.
Kremeľ oponuje, že to tak nie je, ale Viliam-Alexander sa vyjadril veľmi jednoznačne. Putinovi odkázal, že musia platiť zákony, a súdny proces jasne ukázal, kto je zodpovedný za ohavný zločin. Monarcha tvrdí, že to, čo sa stalo, bol akt vojny a teroristický čin.
Putin by podľa slov kráľa mal prijať svoj podiel zodpovednosti a do holandských rúk by sa mali dostať traja muži, dvaja Rusi a jeden Ukrajinec, ktorých vlani odsúdili na doživotie za zničenia lietadla.
Návšteva Slovenska
Kráľ povedal, že sa veľmi teší na štátnu návštevu Slovenska. Viliam-Alexander pripomenul aj 30. výročie samostatnosti krajiny. Jeho program sa zameria na slobodu tlače a médií, rodovú rovnosť, demokraciu, vzdelávanie, ekológiu a v Poprade zavíta aj do centra pre ukrajinských utečencov. Holandský panovník zdôraznil, že nechcel zostať len v Bratislave, lebo na Slovensko príde po prvý raz a počul, že vrátane Vysokých Tatier je krásne. Preto si ani Viliam-Alexander nedokázal vybrať jeden bod z programu, na ktorý by sa najviac tešil. Uviedol však, že jeho mama vždy o Slovensku rozpráva pekné príbehy, keď napríklad spomína na prehliadku Centra moderného umenia – Danubiana.
Program kráľa je v podstate vyrátaný na minúty. Neobíde ani spomienkové a pietne miesta, ako sú Pamätník Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na Námestí SNP v Bratislave či Bránu slobody na Devíne. Panovnícky pár sa stretne aj s rodinnými príslušníkmi a priateľmi obetí teroristického útoku na Zámockej ulici, ktorý sa stal vlani v októbri a pri ktorom krajne pravicový extrémista zavraždil dvoch queer ľudí.
Viliam-Alexander prízvukoval, že to, čo sa v Bratislave minulý rok stalo, bolo šokujúce a bol to zločin z nenávisti. Rovnako ako vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ide niečo také proti európskym hodnotám. Kráľ uviedol, že je ťažké vziať si z podobných tragédií niečo pozitívne, ale že by predsa len mali byť lekciou do budúcnosti, ktorá povedie k zlepšeniu situácie.
Holandsko sa chce pri spolupráci zo Slovenskom zamerať aj na zdravotnícku oblasť. Centrum princeznej Máximy podpíše v Bratislave memorandom o porozumení s Klinikou detskej hematológie a onkológie v Národnom ústave detských chorôb. Stredisko v Utrechte je špičkové svetové pracovisko, ktoré sa zaberá liečbou rakoviny detí. Centrom prejdú všetci holandskí onkologickí pacienti od 0 do 18 rokov. V súvislosti s ruskou vojnou v utrechtskej nemocnici liečia aj desiatky ukrajinských detí. Kráľova manželka Máxima je patrónkou centra.
Kráľovská rodina
Viliam-Alexander sa narodil 27. apríla 1967 v Utrechte. Keď v roku 1980 nastúpila na trón jeho matka Beatrix, stal sa korunným princom, keďže je najstarším z troch synov kráľovnej. Od roku 1985 bol príslušníkom holandských ozbrojených síl, keď slúžil v námorníctve, a neskôr ako rezervista aj v pozemnej armáde, letectve a vo vojenských policajných zložkách.
Holandský panovník sa zaujíma o manažment vodného hospodárstva a bol členom Medzinárodného olympijského výboru.
So svojou budúcou manželkou Argentínčankou Máximou Zorreguietaovou Cerrutiovou sa Viliam-Alexander po prvý raz stretol v roku 1999 v Seville. Vraj sa jej predstavil len ako Alexander a najprv nevedela, že je holandským princom.
Pár mal svadbu 2. februára 2002, rodičia nevesty sa na nej však nezúčastnili. Otec Máximy Jorge Zorreguieta pozvanie nedostal, lebo bol ministrom poľnohospodárstva v čase vojenského režimu, keď Argentíne vládol diktátor Jorge Rafael Videla.
Na trón sa Viliam-Alexander dostal 30. apríla 2013, keď abdikovala jeho matka Beatrix. S Máximou má tri dcéry. Korunnú princeznú Catharinu-Amaliu (19), princeznú Alexiu (17) a princeznú Ariane (15). Pred súčasným panovníkom malo naposledy Holandsko kráľa v roku 1890, potom krajine vládli len ženy. A po Viliamovi-Alexandrovi nastúpi Catharina-Amalia, prípadne niektorá z jeho ďalších dcér. Má však holandská monarchia budúcnosť? Jej popularita bola podľa prieskumu vlani v apríli na úrovni 56 percent, pritom ešte v roku 2020 to bolo až 74 percent.
Čítajte viac Šéf holandskej diplomacie: S Ruskom nemôžeme mať normálne vzťahy
"Pre holandskú identitu kráľovská rodina stále niečo znamená. Tak ako sláva Johana Cruyjffa, Rembrandta, Vincenta van Gogha, tulipány, mäkké drogy a národný futbalový tím. Sociológovia však zároveň poukazujú na to, že jej popularita v posledných rokoch klesá. Príčiny sú rôzne, ale dá sa k nim prirátať neuvážené rozhodnutie ísť počas pandémie na dovolenku do luxusného sídla v Grécku či drahá rekonštrukcia kráľovského honosného domu,“ reagoval pre Pravdu Henri de Waele, profesor medzinárodného a európskeho práva z Radboudovej univerzity v Nijmegene.
Podľa neho mnohí ľudia z jeho generácie, teda vo veku po štyridsiatke, viac uznávali matku kráľa. "Súčasný panovník sa im jednoducho zdá byť príliš obyčajným, nie je niekým, ku komu by cítili okamžitú úctu. Podpora republikánskeho systému je na vzostupe, hoci väčšina Holanďanov sa neusiluje niečo zmeniť. Som zvedavý, čo sa stane, keď súčasný kráľ a kráľovná Máxima, ktorú si ľudia v skutočnosti vážia viac ako panovníka, odstúpia. Nedá sa úplne vylúčiť, že v tom momente obyvatelia Holandska pocítia, že nastal čas na radikálnu zmenu. Najmä ak si ich dovtedy princezná Catharina-Amalia nezíska,“ vysvetlil de Waele.
Čítajte viac Na pozvanie Čaputovej navštívi Slovensko v marci holandský kráľ s kráľovnou
Momentálne však holandská spoločnosť nástupníčke trónu venuje pomerne veľa pozornosti. Catharina-Amalia totiž musela prerušiť bežnú výučbu na Amsterdamskej univerzite a prestala sa objavovať na verejnosti, lebo z prostredia organizovaného zločinu zazneli voči nej vyhrážky.
"Na štúdiá som nastúpila s myšlienkou, že budem robiť to, čo ostatní. Žiaľ, realita bola všetko iné, len nie taká. Budem v tom veľmi úprimná. Je to pre mňa stále veľmi ťažké,“ citoval portál NL News Catharinu-Amaliu, ktorá nedávno s rodičmi navštívila holandskú časť Karibiku.
Princezná v minulosti viac ráz čelila bulvárnym správam, ktoré sa zaoberali jej hmotnosťou. V roku 2021 zase Holandsko riešilo situáciu, ktorá by sa v teoretickej rovine mohla Cathariny-Amalie týkať. Súvisela s tým, či môže na trón zasadnúť niekto, kto by legálne vstúpil do manželstva s osobou rovnakého pohlavia. Vláda premiéra Marka Rutteho uviedla, že takýto sobáš by nebol dôvodom na abdikáciu.
V každom prípade však Viliam-Alexander na rodinu nedá dopustiť. Povedal, že nerobí rozdiely medzi svojimi deťmi a všetky tri sú mimoriadne a fantastické. Kráľ vyhlásil, že dcéry ho inšpirujú, zostáva pri nich mladý, má z nich radosť, stavajú ho pred výzvy a celá rodina si užije spolu veľa zábavy.
Návšteva holandského panovníckeho páru
Kráľ Viliam-Alexander a jeho manželka kráľovná Máxima budú na Slovensku v dňoch 7. až 9. marca.
7. marec: Kráľ sa stretne s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, absolvuje pietne akty pri Bráne slobody na Devíne a pri Pamätníku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na Námestí SNP. Čaká ho aj prechádzka historickým centrom Bratislavy v sprievode primátora mesta Matúša Valla či diskusia na tému sloboda médií so zástupcami novinárov.
8. marec: Kráľa čaká debata o rovnoprávnosti dievčat a žien pri príležitosti MDŽ, slovensko-holandské biznis fórum či prezentácia zálohovacieho systému PET fliaš a plechoviek. Kráľovský pár sa stretne aj s rodinnými príslušníkmi a priateľmi obetí útoku na Zámockej ulici.
9. marec: Navštívi Centrum podpory Spišskej katolíckej charity v Poprade, kde pomáhajú ukrajinským utečencom, aj Spišskú Sobotu. Zavíta do Základnej školy Miloša Janošku v Liptovskom Mikuláši, kde absolvuje diskusiu o občianskom vzdelávaní, a pozrie si aj Tatranský národný park v rámci prezentácie projektu biodiverzity a ochrany životného prostredia.