Dozviete sa, aké majú názory a ako vidia svoju budúcnosť. Sú to príbehy o nás všetkých. Prečítate si, ako sa žije učiteľovi z obce Sebedín-Bečov pri Banskej Bystrici. Naša redaktorka strávila na sklonku školského roka jeden deň s 32-ročným pedagógom Martinom Majlingom.
Má dve malé deti, na krku hypotéku a povolanie, ktorému sa dnes muži vyhýbajú. Tridsaťdvaročný Martin Majling je učiteľom na prvom stupni v banskobystrickej Základnej škole na Spojovej ulici. Tento školský rok učil tretiakov. Hoci učiteľstvo nepatrí k dobre plateným atraktívnym povolaniam, on v ňom vidí zmysel a nateraz aj určitú istotu.
Privyrábať si chodí počas prázdnin na brigády, popritom postupne prerába starší dom, ktorý si kúpili v dedinke Sebedín-Bečov pri Banskej Bystrici. O zmene zamestnania, ktoré by do rodiny prinieslo viac peňazí, zatiaľ neuvažuje. Pripúšťa však, že ak sa postavenie a platy učiteľov v bližšej budúcnosti nezmenia, bude sa musieť nad tým vážne zamyslieť.
6.15 h – Rodinka Majlingovcov vstáva spoločne. Manželka Nina (31), ktorá je na materskej dovolenke, ide s trojmesačným Vinckom a ani nie dvojročnou Maruškou do Banskej Bystrice, takže sa všetci odvezú autom. Pri kŕmení a obliekaní malých detí niet času na raňajky. „Keď idem sám autom alebo autobusom, vstávam tak akurát, aby som stihol prísť do školy včas. Snažím sa byť čo najtichšie, lebo nechcem zobudiť deti. Manželka mi niekedy urobí desiatu alebo schytím niečo, čo je poruke a utekám. Nie som raňajkový typ a nepijem ani kávu,“ hovorí v rannom zhone Martin.
7.00 h – Cesta autom do Banskej Bystrice trvá asi dvadsať minút. „Bez auta to pri deťoch jednoducho nejde. Nebyť toho, že manželka zdedila nejaké peniaze, určite by sme si ho kúpiť nemohli a nedokázali by sme ani urobiť prístavbu k nášmu domčeku. Navyše to bola výhodná kúpa po známosti,“ usmeje sa sadajúc za volant staršieho ojazdeného Suzuki.
7.25 h – V kabinete, kde sedí s troma kolegyňami, zapína počítač. „Posledný týždeň školského roka som so žiakmi v škole v prírode. Ešte musím niektoré vecí podoťahovať, aby bolo všetko v úplnom poriadku,“ hovorí zamyslene a začína písať mail. Za školu v prírode nedostane nič navyše. „Nikto nás do toho nenúti a nie je to ani povinné. Určite je to veľká zodpovednosť, veď v škole som stále v base jednou nohou, tam oboma. Robím to ale pre deti, aby mali nejaké zážitky, na ktoré raz budú spomínať,“ vysvetľuje. Potrebné povolenia a potvrdenia pripravuje od septembra. Všetko si musí vybaviť sám, vrátane ubytovania a dopravy. To síce vedia zabezpečiť aj cestovky, ale rodičov by to vyšlo oveľa viac.
7.40 h – Ktosi klope na dvere. Mamička mu podáva peniaze, zapíše ju do zoznamu a bankovky ukladá do pokladničky. Vzápätí mu prinesú balík detských knižiek a igelitku s hračkami. „Ešteže máme takých dobrých rodičov. Toto sú ceny pre deti do súťaží,“ teší sa.
8.00 h – Zvonček oznamuje začiatok vyučovania. Opakovanie zo slovenčiny, matematiky, hodina etickej výchovy vonku v prírode, medzitým dozor a nakoniec test z vlastivedy. Hlad počas prestávok zaháňa hruškou, rožkom a sladkosťami od kolegýň. Malí tretiaci si so svojím učiteľom rozumejú. Zvládnuť 23 detí nie je však také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. „Deti vedia poriadne vyšťaviť a vrátia vám len to, čo im odovzdáte. Niekedy som unavený viac, ako keby som celý deň kopal kanály,“ hovorí.
Práca učiteľa však nie je len o niekoľkých odučených hodinách. Je aj o ustavičných zmenách v školskom systéme, chýbajúcich učebniciach, prípadne nových, ktoré sú nepoužiteľné, o množstve výkazov, štatistík, o prípravách rôznych podujatí, účasti v metodických združeniach, školských komisiách či o školeniach pre získanie kreditov.
12.50 h – Pri obede v školskej jedálni sa rozhovorí o sebe. Na rozdiel od manželky, ktorá je tiež učiteľka, nebolo učiteľstvo jeho vysnívaným povolaním. Na pedagogickú fakultu išiel len preto, aby po strednej škole nezostal doma. Chcel sa stať hasičom. Pokúsil sa o to hneď po štátniciach, no nevzali ho, vraj nevyhovel fyzickým testom. Pol roka potom predával v obchode. „Bola to obrovská dilema, keď mi manželka oznámila, že sa v ich škole uvoľňuje miesto v družine. Zvážil som všetky za a proti a išiel som do toho,“ spomína. Po troch rokoch v družine sa stal učiteľom prvákov. Sú z nich už piataci a aj teraz sleduje, ako sa im darí. Vždy ho poteší, keď niekoho z nich na porade pochvália: „Vidím za tým aj kus mojej práce, lebo som ich učil písať, čítať, počítať.“
V kabinete ho ešte čaká oprava vlastivedných testov.
14.05 h – Práca v škole sa skončila. Čochvíľa sa má stretnúť so svojou rodinkou. Čakanie na letnej terase kaviarničky si spríjemňuje citronádou. Zatiaľ čo manželka odskočila na malý nákup, on sa stará o svoje deti a rozpráva o najbližších plánoch. Tým najdôležitejším je prerobenie domu, na kúpu ktorého si museli požičať peniaze z banky.
Martin zarobí 600 eur aj s príplatkom za kredity, Nina má na materskej 200 eur. „Najviac nás dusí hypotéka, ktorá nám každý mesiac ukrojí 350 eur. Platíme ju päť rokov a splatili sme len tisíc eur. Keď príde výpis, vždy ma to vytočí, ale inak sa dnes nedá, keď chcete bývať vo svojom,“ hovorí. S peniazmi vychádzajú ako-tak. „Výplata mi akurát vyrovnáva debet. Nejaké peniaze navyše zarobím na brigádach. Chodím pomáhať na stavby, ale to sa dá len cez letné voľno,“ vysvetľuje.
16.00 h – Teraz má pár hodín aj pre seba. Raz za týždeň si s kamarátmi zahrá v školskej telocvični floorbal. Hovorí, že si tak zresetuje hlavu. Manželka má pre to pochopenie a neprekáža jej ani, že Martin je dobrovoľným záchranárom. Ešte ako študent sa stal členom združenia Banskobystrická horská služba. „Toto môže človek robiť len z presvedčenia, pretože to ide na úkor času pre rodinu a vlastných peňazí. Robím to zadarmo a odmenou je dobrý pocit, keď niekoho pomôžem zachrániť,“ dodáva.
17.30 h – Cestou domov otvorene priznáva, že učiteľstvo bral v podstate ako východisko z núdze. To svoje má však nateraz isté. Zo štrajku učiteľov, do ktorého sa zapojil, bol sklamaný: „Nedotiahlo sa to do konca. Možno by si mnohí otvorili ústa aj viac, keby sa nebáli, že prídu o prácu. Najmä mladší, ktorí majú hypotéky, sú pod veľkým tlakom. Keď prídeme o robotu, prídeme o všetko,“ hovorí. Ďalší štrajk sa chystá na jeseň, chce veriť, že dopadne lepšie. „Nie sme nároční, ani deti zatiaľ až tak veľa nepotrebujú. Ak sa nič nezmení a stane sa to finančne neúnosné, budem sa musieť poobzerať po lepšie platenej robote,“ pripúšťa. Už teraz s manželkou uvažujú, do čoho by sa popri práci a deťoch pustili. Prezrádza, že má blízko k drevu a taká výroba fujár by mu celkom sedela.
17.50 h – Hoci sa zvečerieva, chytá sa do práce okolo domu. Popri ňom sa tmolí Maruška, ktorá mu chce pomáhať. Dom si prerábajú postupne, na čo im vydá. Zatiaľ majú spálňu, obývačku, kuchynku a vynovenú kúpeľňu. Výhľadovo rátajú s izbami pre deti. Aby ušetrili, materiál Martin nakupuje cez známych a všetko v podstate robí sám.
19.00 h – Začína sa každodenný večerný rituál. Rodičia sa najprv pozabávajú s deťmi, potom ich nakŕmia. Nasleduje kúpanie drobcov a rozprávka. Nina s Martinom majú dnes na večeru obložené chlebíky.
21.00 h – Deň sa blíži k záveru. Deti už spia a o hodinu sa dom ponorí do úplnej tmy. Majlingovci nie sú vyznávači televíznych programov, po večeroch si radšej prečítajú dobrú knihu. Zajtra ich znova čaká každodenný kolotoč, ktorý sa najviac točí okolo detí. Vlastných aj tých, čo sedia v školských laviciach.
Učitelia žijú v existenčnom strese
Schopnosť zabezpečiť živobytie a solídny životný štýl je v súčasnosti veľmi dôležitým meradlom pri výbere povolania. Pri takýchto životných voľbách väčšinou zohrávajú úlohu praktické veci, nielen ideály. Zvlášť očividné je to podľa sociologičky Zuzany Kusej práve v učiteľstve, kde nízke mzdové ohodnotenie veľmi kontrastuje s vysokou náročnosťou tejto profesie.
„V prieskumoch úctyhodnosti povolaní obstáli učitelia celkom dobre, no chuť robiť túto profesiu, nie je. Z abstraktného uznania, že je to náročné a dôležité povolanie, sa totiž nikto nenaje ani nezaplatí hypotéku,“ hovorí. Súčasní učitelia podľa nej žijú v existenčnom strese. Znižuje sa aj ich spoločenské postavenie a autorita. „Je fakt, že demokratizácia a zle pochopené rodičovské práva niekedy vedú až k neúctivému vzťahu k učiteľom, ktorý sa prenáša aj na deti. Vo všeobecnosti rodičia neučia deti úcte k autoritám,“ dodáva Kusá.
Jedinú cestu, ako z učiteľstva urobiť atraktívne povolanie pre mladých, vidí predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Pavel Ondek vo zvýšení platov pre začínajúcich i starších učiteľov. „Pre učiteľa, ktorý začína po skončení školy, chce si založiť rodinu, mať byt a normálne žiť, je 536 eur v hrubom veľmi málo. A rozdiel medzi ním a učiteľom po vyše tridsaťročnej praxi je nejakých 250 eur. Aj študenti, ktorí by chceli byť učiteľmi, si zvážia, či pôjdu za taký plat učiť, alebo budú hľadať iné možnosti,“ uviedol s tým, že v rámci EÚ sú platy našich učiteľov na chvoste. (dt)