Na strelnicu ju priviedol otec – poľovník. Spolu so sestrou dvojčaťom Lenkou začínali v trinástich rokoch trénovať streľbu na hlinené holuby. Od osemnástky je profesionálkou a členkou Strediska štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na vrcholných podujatiach pravidelne zbiera medaily. Z majstrovstiev sveta má v seniorskej kategórii tri bronzové, z majstrovstiev Európy dve zlaté a zo svetového pohára spolu dvanásť cenných kovov vrátane štyroch zlatých. Vlani na olympijských hrách si v brokárskej disciplíne skeet vystrieľala bronz a okrem toho ju zvolili do komisie športovcov Medzinárodného olympijského výboru (MOV). Vďaka tomu sa stala členkou MOV, ako aj Slovenského olympijského výboru.
7.30 h V rodinnom dome v Malženiciach zvoní budík. Po návrate z majstrovstiev sveta v Peru, kde Danka skončila siedma, si ešte stále úplne nezvykla na svoj bežný rytmus, problémy jej stále robí časový posun. Napriek tomu vstáva z postele, rýchlo sa umyje, vypije čierny čaj a na raňajky si dá misku cereálií. „Voľakedy som zvykla raňajkovať všetko možné, napríklad chlieb so šunkou, ale zistila som, že z cereálií mám viac energie. Kávu som pred dvoma rokmi úplne vyradila z jedálneho lístka,“ prezrádza so smiechom. Zatiaľ býva s rodičmi, no zariaďuje si byt v Bielom Kostole pri Trnave, ktorý si kúpila vlani. Čochvíľa by sa doň mala nasťahovať.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
8.30 h Úspešná športovkyňa nasadá do auta. Spolu s priateľom Petrom Likérom, trénerom komárňanských rýchlostných kanoistov, naberá smer strelnica Štrky. Ešte pred odchodom si skontroluje diár. „Je to moja modlitebná knižka. Ak by som si všetky povinnosti nezapisovala, určite by som na polovicu z nich zabudla. Pamäť mám hroznú. V posledných rokoch som zistila, že diár, rovnako ako aj môj deň, je nafukovací. Ak v ňom nájdem voľnú polhodinu, okamžite si tam niečo naplánujem, aby som toho stihla čo najviac. Keď napríklad cestujem do Bratislavy, tak vybavím všetko – cez olympijský výbor, návštevu strediska, kamarátov, nákupy či stretnutia s firmami, ktoré ma podporujú alebo s nimi spolupracujem.“
9.00 h Danka zaparkuje pri skeetarskej strelnici a pozdraví sa s Filipom Kucharovičom, s ktorým v závere sezóny najčastejšie trénuje. Dnes sa musí zaobísť bez pozorného oka reprezentačného trénera Juraja Sedláka. Priateľa Petra zverila na starosť Fedorovi Dunajčíkovi, manažérovi slovenských brokárov, ktorý zaúča nováčika do tajov trapu. „Pre začiatočníka je ľahšie začať s trapom. Pri ňom má strelec založenú pušku a čaká na vystrelený terč. V skeete si zakladáte flintu až po povele,“ vysvetľuje Barteková počas prípravy pušky jeden z rozdielov medzi dvoma príbuznými streleckými odvetviami.
9.15 h „Daj!“ zakričí a z jednej z dvoch veží vyletí terč. Neomylne ho trafí. Postupne aj ďalších dvadsaťštyri. Nepomýlila sa ani raz. Každému výstrelu predchádza príprava „nasucho“, ktorá trvá približne 10 sekúnd. Danka si premietne dráhu letu najbližšieho terča, cvične ho trafí a znova kričí: „Daj!“ „Nezáleží na tom, čo zakričíte, len netreba príliš otvárať ústa, aby ste si následne zle nezaložili pušku. V našom športe rozhodujú najmenšie detaily. Streľba je mentálne náročná robota. Cieľom tréningu je všetko si dokonale nacvičiť, aby ste to na pretekoch robili automaticky a príliš nad výstrelmi nepremýšľali,“ hovorí. Tento rok strieľa viac ako v minulosti. „Denne vystrieľam 250 nábojov (jeden stojí asi 30 centov) a viac, už mám o dvetisíc výstrelov viac než vlani.“
11.00 h Medzi jednotlivými položkami, pričom jedna znamená 25 výstrelov na rôznych stanovištiach, si strelci vždy doprajú menšiu prestávku, pätnásť až dvadsať minút. Danka preberá pri pohári kakaa doterajší priebeh tréningu s partnerom Kucharovičom. Pozrieť ju prichádza priateľ Peter. „Trafil som dvanásť,“ pochváli sa novým osobným maximom. „Výborne. Zlepšuješ sa,“ usmeje sa Danka. „Ešte ma čaká finále Svetového pohára, po skončení sezóny budem mať viac času venovať sa mu na strelnici. Celkom mu to ide. Absolvoval zatiaľ len päť tréningov,“ približuje Barteková. Na strelnici je netradične rušno v súvislosti s majstrovstvami Slovenska v streľbe z brokových zbraní (minulý víkend). „Prišiel azda každý, kto na Slovensku strieľa. Príde aj viacero strelcov z Česka,“ prezrádza Barteková. Zvyčajne sa na strelnici zdrží dlhšie. Veľa času totiž zaberú debaty s trénerom. Rozoberajú každú položku, či Danka správne stojí, či mala správne tempo a techniku. „Keď stojí dva, tri kroky za mnou, tak všetko lepšie vidí. Keď robíme viac rán na jednom stanovišti, a nie celú 25-ranovú položku, tak rozoberáme každú jednu strelu.“ Stane sa, že aj 14-násobnej majsterke Slovenska nevyjde deň a strieľa viac vedľa ako do terčov? „Keď strieľam opačné dvojstrely, to znamená, že holuby vyletia inak, než sme boli zvyknutí, tak míňam pomerne často. Ešte len prichádzam na to, ako túto kombináciu čo najlepšie triafať. Na bežnej položke však strieľam v rozmedzí 23 až 25 bodov,“ priznáva.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
13.00 h Danka si po tréningu poctivo vyčistí pušku, prezlečie sa a nasadá do auta. Spolu s priateľom odchádzajú domov na obed. „Teraz máme na seba viac času, keďže Peťo nemá trénerské povinnosti. Momentálne je čas poľovačiek, takže máme doma dobré mäsko. Sviečkovú z diviaka a paradajkovú omáčku. Mamina je výborná kuchárka, ja varím počas sezóny veľmi málo. Keď však budem bývať sama, pustím sa do toho. Nemám s varením žiaden problém,“ dodáva.
14.30 h Keďže zariaďovanie vlastného bytu pomaly speje do zdarného konca, Danka sa v ňom zastaví, aby trochu poupratovala. „Majstri sú síce šikovní aj poriadni, ale trochu poupratovať treba. Okrem toho sa vždy rada pozriem, čo je nové. Už čakáme len na keramiku do kúpeľne a časť nábytku.“
15.00 h Druhá fáza tréningu. Danka si väčšinou vyberá medzi behom vonku a na páse v posilňovni. Raz za čas vysadne na stacionárny bicykel. Dva až tri razy týždenne má v programe regeneráciu – masáž celého tela.
16.00 h Po fyzickej práci prichádza na rad počítač. Danka si urobí pohodlie a začína vybavovať maily. Denne ich príde približne 25, na ktoré musí pohotovo reagovať. „Súvisia najmä s mojím postom v komisii športovcov. Okrem toho si riešim program na budúci rok, komunikujem s členmi MOV či športovcami, vypĺňam dotazníky a po novom riešim aj mediálnu prezentáciu Strediska štátnej športovej reprezentácie. Patria tam strelci, kajakári, väčšina slalomárov, džudisti aj iní športovci. Hľadáme možnosti, ako sa viac zviditeľniť v rámci rezortu ministerstva vnútra. Okrem toho chodievam raz mesačne na výkonný výbor Slovenského olympijského výboru,“ približuje svoje povinnosti. Niekedy strávi za počítačom hodinku, inokedy aj tri. Pripravuje si aj dizertačnú prácu a výskum v oblasti športovej diplomacie, keďže v Banskej Bystrici si robí PhD.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
18.00 h Absolútny relax. Danka a Peter berú na prechádzku Delvina, dvojročného moskovského strážneho psa. „Telefón nechám doma, som offline,“ usmieva sa Danka. Polhodinová prechádzka je pre ňu príjemným spestrením dňa, nie vždy jej však na ňu vyjde čas. „Každý môj deň je iný, nenudím sa. Celý program sa absolútne zmení, ak príde na návštevu sestra Lenka so synovcom. V tom prípade ostáva pevný termín len na tréning a ostatný čas manažuje malý Denis. Vŕtame, búchame kladivom, strieľame z detských pušiek. Jednoducho sa zabávame.“
20.00 h Po večeri nasleduje oddych pri televízii, Danka ešte vybaví pár nových mailov. Spolu s rodičmi si otvoria fľašu dobrého bieleho vínka a debatujú. Danka sa na budúci týždeň chystá na dovolenku. Nie k moru, na dlhé cestovanie totiž nemá koncom roka vôbec chuť. S Petrom pôjdu len na chatu na Slovensku, počítače nechajú doma, telefón aj budík si vypnú a budú leňošiť.
23.00 h Strelkyňa si po sprche ľahne do postele. Nerobí jej problém rýchle zaspať. „Aj keby som chcela, dlhšie nevydržím. Celý deň som aktívna a obyčajne mám toho naozaj veľa,“ usmieva sa.
Aj úspešní športovci musia myslieť na budúcnosť
Ich tváre poznáme z televízie či reklamných pútačov. Tlieskame im v hľadisku či pred obrazovkou, mnohí patria medzi idoly mládeže. Špičkoví športovci sú elitou národa, ale medaily a úspechy ešte automaticky neprinášajú aj finančné zabezpečenie na celý život.
Najlepšie plateným slovenským športovcom je futbalista FC Liverpool Martin Škrtel s príjmom okolo 10 miliónov eur ročne. K špičke patria už roky hokejové hviezdy z NHL. Obranca Bostonu Zdeno Chára zarobí v tejto sezóne 6 miliónov eur. Tenistka Daniela Hantuchová získala na prémiách za 13 rokov profesionálnej kariéry vyše 9 miliónov dolárov. Lukratívne kontrakty sú pre nich odmenou za roky driny, odriekania, húževnatej práce a ocenením talentu.
Pri komerčne menej atraktívnych športoch však musia aj výnimoční pretekári myslieť na to, čo budú robiť po skončení športovej kariéry. Ich mesačný príjem sa pohybuje okolo tisíc eur. Najvyššie jednorazové odmeny dostávajú športovci za medailové umiestenie na olympijských hrách. Bronz z OH 2012 v Londýna mal hodnotu 25-tisíc eur.
„Nie všetci športovci nájdu po skončení kariéry uplatnenie ako tréneri či funkcionári. Desať – pätnásť rokov sa venujú len príprave a pretekom, mnohí nestíhajú popri tom študovať. Kto nemyslí dopredu, má to potom ťažké. Z olympijského medailistu sa môže neskôr stať aj žobrák,“ pripomína kajakár Erik Vlček, viacnásobný majster sveta a olympijský medailista. „Počítam s tým, že keď skončím so streľbou, budem sa živiť rukami alebo hlavou,“ dodáva Bartekovej strelecká kolegyňa Zuzana Štefečeková, ktorá skončila dve vysoké školy.
V Poľsku a v Maďarsku poberajú úspešní športovci už od 35 rokov celoživotnú rentu, na Slovensku nechcel parlament o podobnom zákone v júni minulého roku rokovať. (bv)