Mlieko pramení na supermoderných farmách

, 18.10.2013 12:00
kravy, dobytok, mliekáreň,
V supermodernej dojárni sa naraz dojí 72 kráv. Autor: ,

Ľudia si so samozrejmosťou ráno nalejú pohár mlieka, pochutia si na jogurte, plátku syra, ale o kravičkách a ľuďoch, čo sa o nich starajú, nevedia takmer nič alebo majú skreslené predstavy.

Dobytok z krajšej strany – to je voňavé seno a kravské vemeno plné mlieka, z odvrátenej vidly a hnoj. Moderná farma dojníc však vyzerá úplne inak – ovládli ju počítače a roboty. Superfabriky produkujúce mlieko sú porovnateľné s automobilkami. Všetci, čo pracujú na farmách, však majú k dobru jednu vlastnosť – milujú zvieratá.

Raz do roka sa na mliečnej farme PVOD Kočín v Šterusoch stretáva výkvet slovenských chovateľov. Na chovateľskom dni venovanom holštýnsko-frízskemu plemenu vyberajú najlepšiu dojnicu Slovenska. Je to akási obdoba voľby miss, keď vyhráva zviera, ktoré napĺňa chovateľský ideál. Hodnotí sa vzhľad, teda krása a celková stavba tela na jednej strane a na druhej strane výkonnosť zvieraťa.

Kravy o hlupákov nestoja

Keby ľudia dostali otázku, koľko mlieka dá denne jedna kravička, nevedno, či by dokázali správne odpovedať. Kedysi to bolo 10 až 20 litrov mlieka, dnes je bežný pôdoj 30 litrov a špičkové kravy nadoja denne aj 70 až 80 litrov mlieka! V Kočíne zvíťazila dojnica s ročnou úžitkovosťou 19 850 kilogramov. Vie si niekto predstaviť kravu, ktorá je schopná za rok vyrobiť mlieko, čo za deň vypije jedno dvadsaťtisícové mesto? Až tieto číslo hovoria o tom, že na farmách prebehla revolúcia, o ktorej bežný spotrebiteľ mlieka netuší.

Predseda PVOD Kočín Jozef Puvák začínal kedysi ako radový zootechnik. Družstvu patrilo posledné miesto v mliečnej tabuľke okresu Trnava, dnes je jedným z lídrov výroby mlieka na Slovensku. Pod Puvákovým vedením tu vybudovali supermodernú farmu pre 800 dojníc.

Čo sa zmenilo za takmer štyridsaťročnú Puvákovu profesionálnu kariéru? „Kedysi sa o sto kráv staralo osem ľudí, dnes 800 dojníc podojí päť dojičov,“ porovnáva Jozef Puvák a odtuší, že zootechnik dnes strávi viac času pri počítači ako v maštali. Je to samozrejme trochu prehnané, ale nad životom každej kravy bdie počítač. Na krku má rohaňa respondér – zariadenie, podľa ktorého počítač dávkuje krave drahé krmivo obohatené o sóju a rôzne výživové prídavky.

"Kedysi sa vravelo, keď sa nebudeš učiť, pôjdeš ku kravám, ale my o žiadnych hlupákov nestojíme, potrebujeme inteligentných ľudí, ktorí plynne komunikujú v angličtine, pretože najproduktívnejšie chovy, odkiaľ čerpáme inšpiráciu, sú v USA a Kanade,“ hovorí Jozef Puvák. Moderný zootechnik to je vzácna a cenená profesia – musí dokonale rozumieť zvieratám, krmivám a pravdaže celú farmu riadiť prostredníctvom počítača.

U Jozefa Puváka ležia tieto povinnosti na pleciach jeho synovca Stanislava Puváka, na farme spoločnosti Agrocontract Jasová je hlavou chovu ešte len 26-ročný Erik Záček. Z Kočína si odniesol Palmu víťazstva. To z „jeho“ farmy pochádza najlepšia slovenská kravička.

Na farmách menšina, v bankách väčšina

Nie je to zrejme náhoda, že zvíťazil práve Erik Záček. V rode Záčekovcov ide o tretieho zootechnika v poradí – bol ním Erikov starý otec i otec. Jablko, ako vidno, nepadá ďaleko od stromu.

„V ročníku nás bolo 33 chlapcov a dievčat, ale na farme robia po skončení univerzity len desiati, zvyšní sa zamestnali v bankách alebo sú na materských dovolenkách,“ bilancuje záujem o robotu priamo na farme mladý chovateľ. Stále je to tvrdá práca vyžadujúca si vysoké nasadenie 365 dní do roka. Chovateľstvo je rehoľou – zviera v maštali je odkázané na človeka a ten mu musí slúžiť. S tým musí rátať každý chovateľ.

Erik Záček, najúspešnejší slovenský zootechnik.
Erik Záček, najúspešnejší slovenský zootechnik. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Erik sa takpovediac za pochodu musel po skončení školy doučiť angličtinu. Spoločnosť Agrocontract spolupracuje s americkým Slovákom Dr. Haasom, ktorý jej poskytol špičkové chovateľské programy – a tie sú všetky v angličtine.

Záček má na starosti 950 zvierat. Vraví, že, tam, kde je viac ako 500 kráv, mení sa farma na závod. Pracuje sa na zmeny, všetko musí klapať. „Niekedy mám dojem, že sa z chovu vytráca radosť, ktorú prežívali naši dedovia. Prešli po maštali, potľapkali každé zviera, tešili sa z teliatka. A my sledujeme kŕmne dávky, reprodukčné cykly, rátame zisky a straty, pretože dnes sa na trhu s mliekom udržia len tí, ktorí dokážu mlieko vyrobiť lacnejšie. Ale keď ma pochytí zlá nálada, prejdem sa po pavilóne a kravy mi hneď urobia lepšiu náladu.“

Je práca chovateľov dobre zaplatená? Záček sa iba uškrnie. „Ako môže byť pri súčasných cenách mlieka! Naši ľudia by si zaslúžili viac, ale všetko sa odvíja od ceny produktu na pulte.“

Z krajčírky skvelá zootechnička

Moderná ekonomika sa zakladá na prísnom hospodárení. A predsa jej nechýba sentiment, láska, oddanosť. K najúspešnejším podnikom popri Kočíne a AgroContracte patrí aj PD Radošinka vo Veľkých Ripňanoch. Tunajší veľkochov so špičkovými parametrami vedú nadšenci, akí nemajú na Slovensku páru – hlavný zootechnik Peter Bosý a jeho pravá ruka Zuzana Kolová sa stali chovateľmi, pretože v ich srdciach zvíťazila detská láska k zvieratám.

Zuzana Kolová sa z krajčírky stala chovateľkou...
Zuzana Kolová sa z krajčírky stala chovateľkou dojníc. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Peter mal byť technikom farmaceutom a Zuzka sa vyučila za krajčírku. Skončili však pri kravách, kde začali ako radoví ošetrovatelia. Obaja najprv kŕmili teliatka a potom, keď vedenie družstva objavilo aj ich nesporný organizačný talent, rýchlo stúpali po riadiacej špirále. Dnes títo tridsiatnici riadia chov, kde je dovedna 1 350 kráv.

Zuzana Kolová je samorast a veľký bojovník. Smiešna mzda krajčírky ju neuspokojovala, živila sa príležitostnými prácami v Česku a potom z malej liptovskej obce Lisková odišla na západné Slovensko. Keď zbadala inzerát ripnianskeho družstva, ktoré hľadalo ošetrovateľku zvierat, prihlásila sa.

„Mala som rada zvieratá, hoci doma sme chovali len sliepky. Dala som na volanie srdca a našla som to, po čom som inštinktívne túžila,“ vraví Zuzka Kolová. Chýbajúce vzdelanie si doplnila štúdiom za pochodu. Niekedy profíkov s titulmi predbehnú nadšenci, ktorí sa rýchlo a s presvedčením dovzdelávajú. Keď si dáte pohár mlieka, možno za ním uvidíte príbehy obyčajných ľudí, ktorí poctivo robia svoju prácu. Robia ju, ako vraví Erik Záček, na takej úrovni ako špičkové americké či kanadské farmy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#dobytok #kravy #mlieko #mliečne výrobky #mliekáreň
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku