Až sem treba vyliezť za semenami vianočných stromčekov, do výšky asi 25 metrov, kam siaha aj bežný 8-poschodový panelák v Petržalke. Človek sa tu udrží len vďaka stúpacím železám, lanu a odvahe. Lovcov vianočných stromčekov alebo zberačov šišiek ubúda. Toto riskantné remeslo si pred rokmi vyskúšal aj Peter Jenis, zamestnanec škôlkarského strediska Hladomer pri obci Lovce, ktoré spadá pod štátny podnik Lesy SR. „Dole môže byť vánok. No tam hore to s vami lomcuje.“ Treba vystihnúť ten správny moment. Zber sa musí začať tesne predtým, než sa šišky začnú otvárať. Pri jedľách je to od polovice septembra, pri smrekoch v novembri. Človek sa musí obracať. „Šišky treba z vreca čím skôr vybrať, aby sa nezaparili,“ prízvukoval Jenis.
Hľadajú sa vhodné gény
Zberač vydrží najviac asi šesť hodín na strome. Za deň nazbiera v prípade jedle bielej 30 až 80 kilogramov šišiek, borovice čiernej je to 25 až 50 kilogramov. Šišky prúdia do lúštiarne v Liptovskom Hrádku, kde sa semená odkrídľujú, očistia a pripravujú na sejbu. Takto sa spracúvajú druhy rastúce na Slovensku, borovica čierna, borovica sosna, jedľa biela. Semená cudzokrajných druhov ako pichľavý smrek či smrek omorikový sa dovážajú zo zahraničia. Jedľa nordmannova až z Kaukazu, a to už prichádza na rad genetika.
„Každé semiačko má v sebe zakódované, koľko slnečných dní, koľko tepla potrebuje na to, aby začalo pučať. A my musíme hľadať stromčeky s čo najvhodnejšou genetickou výbavou na slovenské podmienky. Na Slovensko sa vyberajú stromy z kontinentálnych oblastí, ale napríklad v Českej republike si môžu dovoliť aj stromy rastúce v oblastiach blízko moru,“ naznačila vedúca škôlky v Hladomeri Jovanka Poláková.
Klíma sa však mení a vyberať stromy je čoraz ťažšie. Človek musí myslieť roky dopredu. Pri vianočnom stromčeku, ktorý rastie 7 až 10 rokov, sa omyly dajú odpustiť, pri zalesňovaní slovenských končín však môže nesprávny odhad znamenať katastrofu. „Nové zákony už povoľujú prenášanie druhov z nižších vegetačných stupňov do vyšších, pretože sa očakáva otepľovanie,“ dodala Poláková.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Ročný vianočný stromček vyzerá ako schádzajúca mrkva. Útla rastlinka, semenáčik, je vtedy v najzraniteľnejšom veku. Lesníci im musia tieniť. Jedličky takto chránia pred ostrým slnkom a smreky zas pred vtáctvom. „Skoro každý deň treba tieto krehké rastlinky kontrolovať, či sú zdravé, často ich zalievať a ošetrovať proti hubovým ochoreniam,“ vymenovala vedúca škôlky. Strašiakom sú skoré jesenné a neskoré jarné mrazy, ktoré môžu rastlinke poškodiť vzhľad alebo ju zničiť. Chránia ich, ako sa dá. Prekrývajú ich bublinkovou fóliou, skúšajú preventívne chemické postreky. Vďaka nim odolá jedlička teplotám do –4 stupňov. Pri extrémnejších jarných mrazoch však pestúni v zelených montérkach nezmôžu nič.
Čelia zveri aj zverom
Stromček rastie, mocnie a ako približne štvorročný ho špeciálny škôlkovací stroj vyberie aj so zeminou a presadí na plantáž. Teraz sa už s kolegami netisne. Sú asi 150 centimetrov od seba, čo je dosť na to, aby strom podrástol a neťahal spodné vetvy príliš do šírky. Od tejto chvíle je to o šťastí. Mladé stromčeky začínajú byť lákadlom pre srnčiu zver. Na douglaske si vytĺkajú parožky, v zime pozhrýzajú celé jedle, borovice. Nuž a potom sa zvykne zakrádať dvojnohý zver. Pílka na pleci a vo vrecku kliešte na plot. „Nie je to veľké percento, no aj tak nás to veľmi nahnevá. A navyše zlodeji sú veľmi leniví, odpília stromček pol metra nad zemou,“ zamračí sa Poláková a ukazuje na už neforemný pahýľ trčiaci v rade jedličiek striebristých. Aj po všetkých tých nástrahách je však úspechom, že do výrubu prežije asi 85 percent stromčekov, z toho 55 percent je prvotriednej kvality.
Zeleným škôlkarom v Hladomeri dávajú v posledných dvoch rokoch zabrať extrémne suchá. Tie spôsobili, že stromčeky nerástli a budú také „chudobnejšie“. Na druhej strane sa však podľa Polákovej ľudia vracajú k tradičnejšiemu stromčeku, ktorý je trochu štrbavejší, ale pekný, taký prirodzenejší. „Akoby sme mali všetkých tých nádherných vecí už príliš veľa,“ poznamenala s úsmevom.
Za perfektnou krásou špicatých ihlanov je pritom drina. Tých 200 až 300 vianočných stromčekov, ktoré plantáž v Hladomeri každoročne predá, navštevuje každú chvíľu kaderník s nožnicami. Jenis, Poláková a ďalší zamestnanci, ktorí si každý jeden strom prechádzajú a zastrihávajú ho podľa potreby. Neraz aj vrcholce, aby zmenšili medzery medzi praslenmi. Pol metra by bolo veľa, 30 centimetrov je tak akurát. A je hotovo. V prvý decembrový týždeň sa ide píliť, baliť a chystať na odbyt.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Čistý ekologický výrobok
Stromčeky sú zoradené do šíku. Zákazníkom vychádza z úst para a svietia im oči. „A predsa si mnohí myslia, že je to škoda. Ale my hovoríme, že živý vianočný stromček je ekologicky veľmi čistý výrobok. Za ten čas, čo tu rástol, produkoval kyslík. Neberiete lesu cieľový strom. A chemických postrekov používame minimum. Zoberte si, koľko škodlivín vzniká pri výrobe umelých stromčekov,“ naznačila Poláková.
Podobného zmýšľania bol aj dvadsiatnik Martin Halama, ktorý si vybral jedľu nordmannovu. „Živý stromček som si kúpil hlavne preto, že krásne vonia a je v prírode ľahko rozložiteľný. Umelý síce vydrží dlhšie, no aj tomu raz dôjde životnosť a tam už prakticky nie je možné žiadne ďalšie využitie,“ hovoril a popri tom si pchal voňavý ekologický balíček do staršej Felicie combi. Cez sklopené sedačky trčal až k čelnému sklu, až sa v niektorých zákrutách musel pozerať pomedzi vetvičky. Chvalabohu je už doma. Sú dva týždne do Vianoc.
Foto: Andrej Barát, Pravda
O týždeň stromček nervózne nadskakuje na balkóne od poryvov silného vetra. Akoby tušil, že je špeciálny. Martin s priateľkou Máriou totiž tento rok odišli od rodičov a začali bývať spolu. Prenajímajú si v Nitre jednu izbu a toto budú ich prvé spoločné Vianoce a prvý vlastný stromček. Zo škatúľ vybaľovali zelené, ružové aj fialové ozdoby, hlavný tón však udávala červenozlatá. Ešte pár úprav a rozsvietia sa svetlá.
„Sú to LED svetielka. Sú šetrnejšie ako klasické, dlhšie vydržia. Produkujú studené svetlo, čo na stromčeku krajšie vynikne. A navyše stáli len 12 eur,“ povie Martin a významne pritom žmurkne na priateľku. Príbeh vianočného stromčeka sa však ešte nekončí. Až niekedy po Troch kráľoch ho Martin plánuje zaviezť k budúcemu svokrovi. „Ten už nejaký ekologický spôsob zhodnotenia vymyslí. Asi to bude ďalší kolík na rajčiny.“
Foto: Andrej Barát, Pravda
Jedľa srienistá (Abies concolor)
Nádherne vonia citrónmi a hrá pestrými farbami. Od sivozelenej, cez sivú až po bielozelenú. Je to modernejší a čoraz obľúbenejší druh vianočného stromčeka, ktorý dlho vydrží v bytoch. Púšťa však veľa živice, preto ju treba podložiť. Má veľké, ale slabšie ihlice a znesie preto len ľahšie ozdoby. Inak je nenáročná na pestovanie a má dobré prírastky.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Jedľa biela (Abies alba)
Slovenská klasika. Keď je pekne rastená a udržiavaná, má podobné vlastnosti ako jedľa nordmannova. Ihlice má v dvoch radoch, spodný rad je dlhší, vrchný kratší. Ihličie je na vrchnej strane temne zelené, zospodu sú biele pásiky. V dospelosti má sploštený vrchovec, ktorý sa prezýva aj bocianie hniezdo. Je citlivá na znečistenie ovzdušia.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Jedľa Nordmannova (Abies nordmanniana)
Expert na výdrž. Ihličie neopadá tak skoro ako pri smreku, lepšiu odolnosť od nej majú už len borovice, napríklad borovica čierna. Ihličie jej rastie po celom konári, takisto je na spodnej strane biele. Jedľa nordmannova je prirodzene hustejšia ako jedľa biela, konáre pekne prekrývajú a vypĺňajú poschodia. Jej farby sú od svetlozelenej až po takmer modrú.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Smrek pichľavý (Picea pungens)
Ak sa niekto chváli, že mu v záhrade rastie strieborná jedlička, tak je to s veľkou pravdepodobnosťou smrek pichľavý. Ľudia mu dávajú takéto mylné meno pre jeho striebristé ihličie. Poriadne pichá a pre skúsených rodičov je zárukou toho, že sladkosti sa na strome udržia aspoň do Troch kráľov… Dovtedy mu však môže opadať všetko ihličie. Horšiu výdrž má už len smrek obyčajný.