Na námestí pri Leninovom pomníku kapela vyhráva valčík a pod ruskými vlajkami spieva zbor námorníkov. Pred sídlom vlády postáva dvadsiatka chlapov so štítmi s heslami „Krymu mier a referendum“ a „Radšej s Ruskom, ako s Ukrajinou“. Centrom prechádzajú hliadky domobrany, medzi ktorej členmi jednoducho musí byť aj fúzatý kozák. Jedinými ozbrojencami sú zamaskovaní vojaci bez náplecníkov a identifikačných znakov, ktorí sa medzitým stali miestnymi pamätihodnosťami. Vie sa o nich len jedno: sú to „naši“, pretože sa s nimi fotia turisti.
Akí turisti v marci? Rekreanti nedorazili, ale návštevníkov sú mraky. Na každom rohu natáčajú televízne štáby. „Zvyčajne býva hotel prázdny, ale teraz nič voľného nemáme,“ konštatuje recepčný. Kontroly sú aj na príjazdoch k Sevastopolu. Ukrajinských nacionalistov tu už nečakajú, ale autá kontrolujú. Vraj sa chystajú diverzie a provokácie ako zámienka pre zásah NATO.
„Pre ľudí z Krymu za Perekopskou šijou už nič nie je,“ tvrdí taxikár. Miestni sa starajú o svoje a dianie na Ukrajine ich veľmi nezaujíma. Ale správy o novom režime v Kyjeve, o zákaze ruštiny a búraní pomníkov Lenina, ktorý sa náhle stal stelesnením Ruska a boja s fašistami, vyburcoval aj Krym.
Tatári majú špeciálne postavenie
V Simferopole sa zišli hneď dve demonštrácie, ruská a tatárska. Rusi volali po nezávislosti Krymu a pripojení k Rusku, zatiaľ čo krymskí Tatári sa náhle stali zapálenými ukrajinskými vlastencami. Podľa Rusov je to tým, že ukrajinské úrady tolerovali, že sa krymskí Tatári zmocňujú pozemkov. „Na štátnej pôde Tatári za noc postavia ‚dom‘ a potom si podľa nejakých starobylých zvykov na ňu robia nárok. Nás by vyhnali, ale ich sa nedotknú. Hocikedy sa cez nich hodnostári dostanú k lukratívnym pozemkom: dohovoria sa s Tatármi, vyjdú si v ústrety a parcely potom od nich odkúpia,“ sťažujú sa miestni Rusi.
Ale po rokovaniach s vedením ruského Tatarstanu sa krymskí Tatári, tvoriaci až 30 percent miestnej populácie, bleskovo upokojili. Možno ich ovplyvnil aj čečenský vládca Ramzan Kadyrov, ktorý bol pripravený osobne prísť s dobrovoľníkmi na Krym. Tiež nový krymský premiér Sergej Aksjonov hneď uistil, že sa nikto nechystá krymských Tatárov utláčať. Investovať na Kryme chcú aj tatárski podnikatelia z ruskej Kazane.
Aksjonov tvrdí, že má v domobrane už 11-tisíc mužov. Obkľúčeným ukrajinským posádkam ponúkol prejdenie na stranu Krymu s platmi na úrovni ruskej armády. „Nemajú chuť bojovať. Sami nás prosia, aby sme sa tvárili, že sme ich obkľúčili,“ tvrdí jeden z domobrany, zatiaľ čo dvaja ukrajinskí vojaci pofajčievajú s „obliehateľmi“.
Dane a turisti
Vždy sa hovorilo, že Krym je subvencovaný. Vicepremiér Rustam Temirgalijev však tvrdí, že keby dane zostávali na Kryme, uživil by sa sám. Vlani do Kyjeva odoslali 2,7 miliardy hrivien (vyše 210 miliónov eur), späť dostali len 300 miliónov.
Je zvláštne, že najväčší podiel daní nepochádza z turistiky, ale z ťažby ropy a plynu. V štatistikách je turistika až na piatom mieste, napriek tomu, že živí veľkú časť obyvateľov pobrežia. Asi zďaleka nie všetci poctivo platia dane. „Bývalo to tak, že na Krym ročne prichádzalo aj šesť miliónov turistov, teraz je to okolo dvoch miliónov. Ak každý utratí po 500 dolárov, znamená to miliardu ročne,“ odhaduje Alexandr Burdonov zo zväzu zamestnávateľov. Za strategickú úlohu považuje vrátiť Rusov z dovoleniek v Turecku a Egypte späť na Krym. Všade je tiež počuť, ako sa Rusko postaralo o rozkvet Soči, zatiaľ čo ukrajinské úrady nevložili do Krymu ani halier.
Investovať sa tu pokúšali Česi aj Angličania, ale všetko skrachovalo. Podľa podnikateľov tu úradníci žmýkajú biznis rovnako ako v Rusku. Ale aj tak sú zatiaľ ideou pripojenia nadšení. Premiér Aksjonov sľúbil chrániť podnikanie a pohrozil úradníkom prepustením za obyčajné podozrenie, že požiadali o úplatok.
Ako pritiahnuť dovolenkárov?
Pobrežie je plné hotelíkov, pochádzajúcich zjavne nie zo sovietskych čias. Všade je vidno, že sa pripravujú na novú sezónu. „Dve tretiny krymských hotelov zodpovedajú európskym trom hviezdičkám a viac,“ tvrdí Burdonov. Prosperujú vraj len hotely s najviac 30 izbami a rodinné penzióny. Veľké hotely by potrebovali štvormesačnú sezónu, ale na Kryme nemožno s výnimkou júla a augusta zaručiť pekné počasie.
„Krym má teraz povesť nebezpečného miesta. Ľudia odriekajú pobyty,“ vzdychá Alexandr Gomeňuk z hotela More . Vracať museli zálohy na 150 zo 220 izieb. Rovnako to vyzerá v sanatóriu Čajka: Rusi, predstavujúci tri pätiny klientov, odriekajú rezervácie. Sezóna bude podľa majiteľov hotelov katastrofálna.
Ale ak Krym prestane byť ukrajinský, povedie to podľa Burdonova k slobodnejšiemu a dynamickejšiemu rozvoju: „Sloganom bude ‚Vitajte na ruskej Riviére!‘“