Prechádzajú sa po obnovených cestách medzi pavilónmi a fontánami a navštevujú vedecké expozície či lunaparky v priestore za obrovitým triumfálnom oblúkom, ktorý označuje vstup do parku. V centre plochy veľkej 237 hektárov je v hlavnom pavilóne umiestnená expozícia pripomínajúca históriu sovietskeho výstavníctva.
Trochu ďalej stoja pavilóny venované jednotlivým sovietskym republikám. Pred pavilónom Bieloruska je doposiaľ lešenie a tu a tam počuť zbíjačky, len niekoľko krokov od slávnej sochy nazvanej Robotník a kolchozníčka. V ďalšom veľkom pavilóne je umiestnená výstava sovietskych automobilov. Nad susedným pavilónom, venovaným dobývaniu vesmíru, na ktoré bol niekdajší Sovietsky zväz najviac pyšný, sa týči obrovská raketa Sojuz.
Úspechy hospodárstva treba zdôrazňovať
„Tie opravy boli nevyhnutné. Už som to tu predtým navštívila, ale všetko bolo v havarijnom stave. Stáli tu stánky a obchody, ktoré vôbec nezodpovedali charakteru lokality,“ hovorí päťdesiatročná Svetlana pred raketoplánom Buran, čo je v histórii ZSSR najdrahší vesmírny program.
Foto: SITA/AP, Alexander Zemlianichenko
Na obnovu celého komplexu, ktorý s obľubou ukazoval sovietsky film, vynaložili značné prostriedky. Až do vlaňajšieho novembra bol komplex pod kontrolou súkromných akcionárov, potom ho prevzala moskovská radnica.
Od tohtoročného apríla, keď park navštívil moskovský starosta Sergej Sobjanin, tu pracuje takmer 6-tisíc robotníkov. A 15. mája sa komplexu vrátil jeho pôvodný názov: Výstava úspechov národného hospodárstva (VDNCH). Tento názov znie zvlášť vhodne v čase, keď Rusko čelí medzinárodným sankciám kvôli údajnej podpore separatistov na Ukrajine a tieto sankcie oživujú diskusie o sebestačnosti a ekonomickom vlastenectve.
Na obnovu komplexu sa už vynaložilo vyše tri miliardy rubľov (takmer 63 miliónov eur). V prvých troch augustových dňoch sem zavítali tri milióny Moskovčanov, aby si prezreli doterajšie práce pri príležitosti 75. výročia vzniku VDNCH. Rekonštrukcie budú pokračovať ešte v budúcom roku a celkovo vyjdú v prepočte na 1,5 miliardy eur.
Moskva má byť domovom, nie len mestom
Moskovská radnica sa od roku 2011 púšťa do rozsiahlej renovácie mestských parkov a kultúrnych zariadení. V čele týchto zmien stojí tridsaťdeväťročný Sergej Kapkov, ktorý má na radnici pod palcom kultúru. „Obyvatelia metropoly sa tu musia cítiť naozaj ako doma, preto sa zameriavame na obnovu parkov a bulvárov a na budovanie peších zón,“ povedal Kvapkov. Len za tento rok by v Moskve malo podľa radnice vzniknúť vyše šesť kilometrov peších zón.
Foto: SITA/AP, Alexander Zemlianichenko
V posledných rokoch sa nevyhnutným centrom pre trávenie voľného času Moskovčanov stal park Gorkého. Hlavným umeleckým pólom ruskej metropoly je zasa kultúrne centrum Červený október, vybudované na mieste bývalej továrne na výrobu čokolády z červených tehál. „Tieto nové infraštruktúry nám tiež pomôžu prilákať turistov,“ dodáva Kvapkov. Sektor turistiky prežíva hlboký útlm: v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa totiž počet zahraničných turistov v Rusku tento rok o takmer 40 percent znížil.