Pred niekoľkými týždňami sa však všetko zmenilo, píše v piatkovej reportáži o ruských vojakoch na východnej Ukrajine spravodajca ruského denníka Kommersant Ilja Barabanov.
Teraz slúžia bez výložiek vo východoukrajinskej Horlivke, Debaľceve alebo Vuhlehirsku a svoje selfie posielajú na Facebook odtiaľ. Do vojny sa dostali koncom januára, odišli na Ukrajinu na cvičenie bez určeného dátumu návratu. Ich velitelia im vysvetlili, prečo práve teraz je potrebné brániť vlasť.
Miestni ochotne rozprávajú o svojej baníckej minulosti
Do Donbasu neodchádzali po celých jednotkách, ale v trojčlenných skupinách ako osádka obrneného vozidla. Na mieste sa rozdelili do rôznych bojových oddielov Doneckej ľudovej republiky.
Foto: SITA/AP, Maximilian Clarke
Logika vojenských akcií je v posledných mesiacoch pomerne prostá: na plnenie bojových úloh samozvaných republík odchádzajú tí, ktorí skutočne vedia bojovať. Po splnení bojových úloh sa sťahujú. V obsadených obciach, na veliteľstvách a na palebných postoch potom novinárov vítajú miestni ozbrojenci a ochotne im rozprávajú o svojej baníckej minulosti. Na okamih je možné sa domnievať, že do vojny s „juntou“ sa vydali skutočne len miestni, ale po chvíli sa vždy niekto preriekne. Všetci sa potom usmievajú, všetci všetko chápu.
Novinárom zakázali cestovať na miesto útoku
V posledných dňoch pred útokom na Debaľcevo v obave pred prezradením novinárom zakázali cestovať do Vuhlehirsku, odkiaľ útok smeroval. Až o niekoľko dní Debaľcevo úplne „vyčistia“, na palebné posty zasa postavia baníkov a pozvú novinárov.
Po ovládnutí Debaľceva sa línia frontu znovu „vyrovnala“. Nie je vylúčené, že minské dohody o prímerí sa teraz budú nejaký čas plniť, že paľba úplne alebo na mesiac či dva ustane – kým si niekto nespomenie, že bez Mariupoľa, Artemovska alebo Lysyčanska sa samozvané republiky nezaobídu. Potom sa v jednotkách vo veľkom Rusku znovu ozvú „politruci“ a budú rozprávať aké je dôležité pomôcť slobodomyseľnému Donbasu ubrániť sa pred západnou agresiou.
Pred odchodom podpísali žiadosť o civil
Miša, Ljoša, Arťom aj Dima pred odchodom podpísali žiadosť o prepustenie do civilu. Ak by niekomu z nich pri útoku na Debaľcevo neprialo šťastie, potom by išlo o dobrovoľníka, ktorý v čase svojej smrti nemal s tou či inou ruskou jednotkou nič spoločné.
Foto: Reuters, BAZ RATNER
Pred odchodom na Donbas ruským vojakom povedali, že idú na Ukrajinu zastaviť vojnu. Na obrnených vozidlách sa však vojna zastaviť nedá. Museli by zliezť a odísť domov, píše Kommersant v reportáži.