V Británii sa už o počasí hovorí menej, idú zlé časy

Tradične nič nehovoriace debaty o počasí sa v Británii zmenili v priebehu niekoľkých týždňov na vášnivé diskusie o brexite. Kto prišiel aspoň raz v živote do kontaktu s rodeným Angličanom, vie, že emotívne prejavy ostrovania do vienka nedostali.

14.07.2016 07:00
Cambridge, Veľká Británia Foto:
Briti sú rozčarovaní z toho, že euroskeptickí politici po referende nevedia splniť sľuby. Kam ,,popláva" Británia, je nejasné. Snímka je z Cambridge.
debata (46)

Nemožno tvrdiť, že referendum o zotrvaní alebo odídení Británie z únie ich v diskusiách zmenilo na plnokrvných Španielov, ale vyslovenie slovíčka „brexit“ v ich bledých, znamienkami posiatych tvárach vždy vyvolá značné začervenanie a chuť neúnavne argumentovať.

Denník Pravda sa rozprával s Britmi v meste Cambridge. Mnohí majú odpor k Bruselu a všetkému európskemu, no veľká časť Britov má obavy, čo bude teraz nasledovať. „What the hell does a brexit actually mean? (Čo do čerta brexit vlastne znamená?),“ pýta sa 38-ročný stavbár Michael Klerk, ktorý sa narodil v britskom meste Bristol, no už viac ako 20 rokov žije a pracuje v Cambridgei. V britskom referende hlasoval za odchod krajiny z únie. Medzi tunajšími obyvateľmi mesta patrí k približne 26-percentnej menšine, ktorá volila brexit.

Michaela presvedčila predreferendová kampaň dnes už bývalého šéfa Strany nezávislého Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigela Faragea. „Cudzinci mi berú prácu. Na stavbách vidieť prevažne Poliakov, všetko si tu podchytili,“ sťažuje sa Michael. Tým, že volil brexit, chcel docieliť ich odchod, ale nečakal, akú lavínu politickej a ekonomickej neistoty aj jeho voľba pre krajinu prinesie. „Nemyslel som si, že zrazu sa začne hovoriť o znižovaní našich platov a strate pracovných miest. A navyše sa naši politici teraz zbavili zodpovednosti. Nech splnia to, čo nám sľúbili,“ dodáva Michael.

„Vodca“ protiimigračných nálad Farage krátko po ohlásení výsledkov referenda z postu šéfa svojej strany nečakane odstúpil. Predtým však stihol svojim priaznivcom povedať, že v predreferendovej kampani zavádzal, keď tvrdil, že 350-miliónový týždenný príspevok, ktorý Británia posiela do spoločného európskeho rozpočtu, pôjde po brexite kompletne celý do britského zdravotníctva. Svoje sľuby nesplní ani ďalší zástanca brexitu, člen vládnej Konzervatívnej strany a donedávna najhorúcejší kandidát na nového britského premiéra Boris Johnson.

Mesiace oponoval už bývalému premiérovi Davidovi Cameronovi, ktorý presviedčal ľudí, že ekonomicky a politicky je pre Britov výhodnejšie zostať v spoločnom európskom bloku. Pred pár dňami Johnson predstúpil pred médiá s vyhlásením, že bude držať palce novému premiérovi, ktorý povedie krajinu k vystúpeniu z únie…

Migranti a bruselský diktát

42-ročná Rebecca Lippmanová, ktorá v anglickom meste Cambridge pracuje v administratíve, si ako jedna z tisícov Britov po zverejnení výsledkov referenda vyhľadávala na internete, čo vlastne brexit bude pre krajinu znamenať. Rovnako ako Michael sa cíti politikmi oklamaná. „Volila som odchod krajiny z únie. Nepáči sa mi, že má Brusel nad nami takú moc. Nerozumiem však, prečo sa zrazu všetci tí, čo nám sľubovali, ako sa po odchode z únie budeme mať lepšie, zrazu stiahli. Sklamalo ma to,“ komentuje situáciu Rebecca. Priznáva, že si podrobne pred voľbou neštudovala, ako to vlastne vyzerá s britským príspevkom do európskeho rozpočtu, koľko dostávajú Briti naspäť cez eurofondy, ako závislý je export krajiny od únie, ako je to reálne s príspevkom migrantov do štátneho rozpočtu či to, prečo brexit môže znížiť jej plat a okresať pracovné miesta. „Som veľmi nahnevaná na to, ako únia funguje. Veď čo sa dialo s Gréckom, koľko peňazí sa posielalo krajine, ktorá si to ani neváži. Nech si každý robí doma poriadok sám,“ tvrdí Rebecca. Gréci v skutočnosti dostali pôžičku a Európa sa tým vyhla veľkej hospodárskej kríze.

Paul Rich, profesor politológie, ktorý prednáša na univerzitách v Bristole, vo Warwicku či Melbourne a je konzultantom aj na prestížnej britskej Cambridgeskej univerzite, tvrdí, že u ľudí, ktorí volili brexit, najviac zavážil ich negatívny postoj k migrantom a neochota podriaďovať sa diktátu z Bruselu. „Ľudí nepresvedčilo ani to, s čím prišiel vo februári tohto roka Cameron z Bruselu, keď vyjednával lepšie podmienky pre Britániu. Chcel zreformovať vzťahy medzi krajinou a úniou, no u Britov s tým neuspel. Aj keď únia si myslí, že Británii vyšla v dohode maximálne v ústrety, Briti to vnímajú tak, že Cameron pred mesiacmi nevybavil dokopy nič,“ tvrdí Rich. Podľa Richa mnoho Britov v konečnom dôsledku ani nevedelo, že Cameron v Bruseli niečo vyrokoval. Britské médiá, najmä bulvárne denníky, totiž dlhé roky vystupujú proti únii, preto rokovania podrobili veľkej kritike.

Na otázku, ako v referende hlasoval samotný profesor Rich, nám však nechcel odpovedať. „To je dôverné,“ povedal a zasmial sa. Podľa neho však nie je žiadna tragédia, že Briti už nebudú členom európskej 28. „Nikdy sme sa s úniou a jej fungovaním nestotožnili. Británia mala vždy iné postavenie ako ostatní, s množstvom výnimiek,“ hovorí Rich. Mnohí ekonómovia, naopak, upozorňujú, že libra sa prepadla a krajinu čaká recesia a zhoršovanie životnej úrovne.

Rozpad Británie v priamom prenose

Britské referendum, ktorým si chcel Cameron v prvom rade urobiť poriadok vo vlastnej Konzervatívnej strane a „zbaviť“ sa euroskeptikov, bolo podľa odborníkov rozhodnutie, ktoré sa zapíše do dejín ako najväčší politický prešľap. Cameron po výsledkoch referenda, ktoré pre neho znamenali prehru, rezignoval z postu premiéra a šéfa strany. No zrejme zapríčinil aj rozpad Veľkej Británie ako takej.

Odborníci to nazývajú rozpadom britskej monarchie v priamom prenose. „Celkom určite sa bude čoskoro v Škótsku konať druhé referendum. V ňom sa rozhodne, či krajina chce, alebo nechce zostať súčasťou Británie. Myslím si, že väčšina Škótov zahlasuje za odchod. Severné Írsko tiež vyhlási referendum o zotrvaní alebo o odtrhnutí sa od Írska, a je pravdepodobné, že podobné úvahy bude mať Wales v prípade zotrvania v Británii,“ komentuje Christian Schweiger, profesor na Katedre medzinárodných vzťahov na Durhamskej univerzite vo Veľkej Británii.

Fromage nie Farage

Hneď po ohlásení výsledkov referenda sa začali tisíce Britov podpisovať pod internetovú petíciu na usporiadanie nového referenda. Vyše 4 milióny podpisov však britskú vládu nepresvedčili, nateraz. „Fromage nie Farage,“ znelo na nedávnych londýnskych protestoch proti brexitu, no plagáty s týmto sloganom vidieť aj v uliciach Cambridgea. Malebné mestečko, ktoré sa preslávilo prestížnou univerzitou, kde promovali desiatky ľudí, ktorí získali za svoju prácu Nobelovu cenu, je jedno najmultikultúr­nejších častí Anglicka. Tunajší trh je preslávený svojou ponukou francúzskych syrov, talianskych cestovín, španielskych vín, maďarských klobás či tureckých kebabov.

„Ľudia v Cambridgei majú radšej francúzsky syr (fromage) ako reči, ktoré má Farage (bývalý šéf strany UKIP, ktorá šíri protiimigračnú politiku),“ hovorí nám Jessica, ktorá predáva na tunajšom trhu oblečenie, na ktorom sú vyobrazené anglické symboly. Až 74 percent ľudí v Cambridgei volilo v britskom referende zotrvanie krajiny v únii. 24-ročná Jessica je študentka ekonómie, cez leto si privyrába na rôznych brigádach, aby zaplatila školné. Ako tvrdí, mnoho mladých ľudí si uvedomuje, aké výhody má sloboda pri cestovaní a pracovaní v zahraničí, čo únia ponúka. „Nechápem, ako mohol niekto voliť nacionalizmus a odtrhnutie sa od únie, ktorá ponúka Britom 500-miliónový jednotný trh. Som zvedavá, či sa vláde podarí vyrokovať podmienky, za ktorých tieto výhody budeme môcť naďalej využívať,“ hovorí Jessica, ktorá sa narodila v Londýne a študuje na londýnskej ekonomickej škole London School of Economics.

Briti majú po druhýkrát v histórií na čele vlády ženu. Kedysi vládla v Británii železnou rukou Margaret Thatcherová. Teraz sa moci chopila Theresa Mayová. Jej jedinou protikandidátkou bola Andrea Leadsomová, no v pondelok sa vzdala kandidatúry. Obe sú z vládnej Konzervatívnej strany, obe silné euroskeptičky. Mayová však krátko pred konaním referenda hodila výhybku a podporila kampaň za zotrvanie krajiny v únii. Aktuálne vyhlasuje, že chce silnú Britániu, pre ktorú vyrokuje s Bruselom najlepšie možné podmienky budúcich politických a ekonomických vzťahov. Rokovať o vystúpení krajiny z únie chce so zvyškom európskeho bloku až v budúcom roku.

Keď rozprávajú populisti

Najdôležitejšie referendum v histórii Británie je aj jedným z najsmutnejších. Všetky predreferendové sľuby mali totiž asi takú trvanlivosť, ako slnečné lúče, ktoré sa občas nad inak daždivým Anglickom z času na čas objavia. Theresa Mayová už teraz hovorí skôr o tom, ako treba krajinu vymaniť z neistoty, udržať banky v londýnskom City a ako zabrániť recesii.

Sľuby o okresaní migrácie, vďaka ktorým vyhral Farage a jemu podobní populisti, sa zrejme nepodarí tunajším politikom naplniť. Možno aj preto, že si uvedomujú, akým ekonomickým prínosom pre nich migranti doteraz boli. Tí migranti, na ktorých si politici túžiaci po moci a sláve postavili štvavú kampaň. Kampaň, ktorá po sebe zanechala len neutíchajúcu vlnu nacionalizmu a xenofóbie.

Podľa Migration Observatory do roku 2011 odviedli migranti z EÚ, vrátane slovenských, do britského systému na daniach o 4,96 miliardy libier viac, ako z neho dostali. Migration Observatory uvádza, že v roku 2013 bol počet rezidentov v Británii, ktorí sa tam nenarodili, na úrovni 8,3 milióna. Z nich viac ako tri milióny sú z členských štátov únie, zvyšných vyše päť miliónov z ostatných krajín sveta. To predstavuje 12 percent populácie krajiny. Najviac prisťahovalcov je z Indie (britská kolónia), Poľska či Pakistanu. Britský štatistický úrad napríklad uvádza, že prisťahovalci zo štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, obsadzujú predovšetkým tie pracovné miesta, o ktoré britskí zamestnanci nestoja. V Británii je aj 100-tisíc Slovákov.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 46 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #migranti #Brexit