Nezvyčajne horúce letá nie sú v blízkovýchodnom regióne za uplynulé roky ničím novým, to tohtoročné je však obzvlášť kruté. Takzvaný teplotný index, ktorý zohľadňuje okrem teploty aj vlhkosť, sa v častiach Spojených arabských emirátov a Iránu vyšplhal až k 60 stupňom Celzia. Mesto Džidda v Saudskej Arábii zaznamenalo absolútny rekord s teplotou tesne pod 52 stupňov. Ak Svetová meteorologická organizácia potvrdí hodnotu 54 stupňov nameraných v kuvajtskom meste Mitriba, bude to historické maximum pre celú východnú pologuľu. Zasiahnutý je tiež juh Maroka alebo Izrael.
„Toto neuveriteľné počasie ukazuje, že globálne otepľovanie si už vyberá svoju daň. Je to zďaleka najväčšia výzva pre náš región,“ hovorí Ádil Abdal Latíf, poradca regionálnej kancelárie pre arabské krajiny v rámci Rozvojového programu OSN.
Keď velí počasie
Vyjsť z domu je, „ako by ste vkročili do ohňa“, opisuje situáciu Zajnab Kumanová, dvadsaťšesťročná vysokoškolská študentka, ktorá žije v irackej Basre, kde sa teploty dostávajú nad 48 stupňov Celzia. „Ako by vám všetko – koža, oči, nos – začalo horieť.“
Kumanová a ďalší tak pred západom slnka svoje domovy príliš často neopúšťajú a ulice cez deň zívajú prázdnotou. „Sme väznení,“ hovorí Ajmán Karím, dvadsaťosemročný inžinier, ktorý už niekoľkokrát dostal v práci „teplotné prázdniny“. Niektorí však doma zostať nemôžu. Ísá Muhsin, bagdadský majiteľ stánku s ovocím hovorí, že sa môže buď potiť v práci, alebo hladovať doma.
Podľa irackého ekonóma Básima Antoinea počasie spôsobilo krajine značné ekonomické škody. Odhaduje, že vlna horúčav odkrojila z irackého HDP už 10 až 20 percent. Vládne zdroje hlásia po celom Iraku vysychanie úrody a všeobecný pokles produktivity pracujúcich zatiaľ čo v nemocniciach pribúdajú prípady dehydratácie a vyčerpania.
Desiatky tisíc Iračanov, ktorí prišli o domovy v dôsledku bojov vlády s ozbrojencami z tzv. Islamského štátu, musia horúčavy znášať v stanoch a provizórnych prístreškoch. Pre nedostatok prostriedkov, obmedzeniam irackej vlády a rizikovosti zasiahnutých oblastí sa humanitárna pomoc nedostala ku všetkým. „Veľa ľudí tam pravdepodobne umiera, ale nič nevieme iste,“ hovorí jeden z pracovníkov, ktorý však nemal povolenie hovoriť s médiami a musel zostať v anonymite.
Príroda vracia úder
Extrémne horúčavy majú Irak sužovať aj po zvyšok týždňa. Bezprostredným dôvodom je neústupná tlaková výš, ale Mahmúd Abdal Latí, hovorca irackého meteorologického ústavu tvrdí, že v krajine sa tiež od základu mení klimatický vzorec. Podľa jeho slov sa v Bagdade počet dní, keď teplota presiahne 47 °C, v posledných rokoch viac ako zdvojnásobil.
„Pred štyridsiatimi rokmi sa takéto teploty držali štyri alebo päť dní. Potom vietor rozvíril prach, čím sa povrch schladil. Dnes sa nič také nedeje,“ dodáva Abdal Latíf.
Pre odborníkov nie je tento vývoj žiadnym prekvapením. Štúdia publikovaná minulý rok v októbri v časopise Nature Climate Change predpovedala, že vlny horúčav v oblastiach Perzského zálivu by mohli ku koncu storočia ohrozovať ľudské životy. Vedci z Chemického inštitútu Maxa Plancka a Cyperského Inštitútu v Nikózii zase nedávno prisúdili podobne pochmúrny osud celej oblasti Blízkeho východu a severnej Afriky, ktorá je domovom zhruba pol miliardy ľudí.
Francesca de Châtelová, špecialistka na blízkovýchodné vodohospodárstvo pôsobiaca v Amsterdame, hovorí, že tamojšie vlády nemajú odpovede na prudký rast populácie a klimatické zmeny. Podľa nej nedbali na varovania klimatológov a orgánov OSN a problémom nevenovali patričnú pozornosť.
Čo prinesie vlna horúčav?
OSN predpovedá, že populácia 22 arabských štátov sa do roku 2050 zdvihne z približne 400 miliónov na 600 miliónov. Pre krajiny, ktorým vedci prorokujú pokles zrážok a slanšiu vodu v dôsledku vzostupu hladín morí, by to znamenalo obrovskú záťaž. Už dnes pritom mnoho krajín regiónu trpí akútnym nedostatkom vody. Dôvodom je suché prostredie, rastúca spotreba a nehospodárne poľnohospodárske praktiky.
Nedostatočná reakcia vlády na nevídané sucho bola podľa analytikov jednou z príčin občianskej vojny v Sýrii, ktorá spustila masívny príliv utečencov do Európy. V minulom roku sa proti neschopnosti vlády zabezpečiť dodávky elektriny počas extrémnych horúčav protestovalo v Bagdade. Takmer bezvýsledne. Podľa niektorých odhadov sa má teraz asi 33 miliónová populácia Iraku do roku 2050 skoro zdvojnásobiť.
„Štáty v regióne nie sú na následky klimatických zmien pripravené,“ hovorí de Châtelová.