Poľovnícky biatlon: na nohách lyže, na chrbte balík sena

Tuhá zima vyháňa zver z tatranských lesov bližšie k ľuďom. Jelenie čriedy schádzajú aj na zasnežené lúky povyše Východnej. Občas sa na zasneženej čistine mihne svorka vlkov. Tiahne za vysokou zverou aj diviačicami s mláďatami. Zima im servíruje hostinu v podobe zoslabnutých zvierat. Takýto pohľad sa naskytá v týchto dňoch pri prechádzke zimnou krajinou poľovníkom zo združenia Grúň vo Východnej.

, 18.01.2017 15:30

Tohto roku udrela pod Kriváňom mrazivá a na sneh bohatá zima, porovnateľná s tými, aké opisuje Igor Mráz v poľovníckych poviedkach z Liptova pod názvom Horár Sever. Igor Mráz už dávno nežije, ale iný pamätník sibírsky tvrdých tatranských zím, východniansky lesník Milan Koreň vraví, že práve vďaka Mrázovi dnes vieme porovnať súčasnú silu zimných živlov s tou, ktorú predvádzali v prvej polovici minulého storočia.

Kŕmidlo plné sena zabazpečuje prežitie vysokej... Foto: Juraj Halahija ml.
krmelec, krmivo, les, sneh, poľovník Kŕmidlo plné sena zabazpečuje prežitie vysokej zveri.

Po niekoľkých mäkkých, teda teplých zimách prišli tohto roku tridsaťstupňové mrazy a snehová pokrývka prevyšuje už 50 aj 60 centimetrov. Jelene, srny aj diviaky zúfalo hľadajú obživu a v húfoch schádzajú ku kŕmidlám so senom, repou či zemiakmi a, pravdaže, aj s hrudami soli. Hlad potláča obvyklú plachosť, zvieratá sa dajú dobre pozorovať, predovšetkým im však treba pomôcť prežiť ťažké časy.

Máme radi živý, prosperujúci les

Od Vianoc nedeľu čo nedeľu sa východnianski poľovníci vydávajú ku kŕmidlám. Za džípy alebo traktory pripínajú vlečky, do ktorých nahádžu malé, dvadsaťkilogramové balíky sena a partia desiatich – dvanástich chlapov smeruje do hory. Po pár kilometroch, keď technika uviazne v záľahe snehu, pripnú si na nohy lyže alebo snežnice, na chrbát si priviažu balík voňavého sena a dvojice či trojice smerujú k niektorému z ôsmich kŕmidiel. Takto vyzerá moderný poľovnícky biatlon.

Ľudia z mesta vyháňajú stres z pracovného týždňa lyžovačkou alebo sa preháňajú na korčuliach, poľovníkov ťahá do prírody vzrušenie, súcit i povinnosť pomôcť zvieratám. Odmenou sú krásne zážitky. Minule Juraj Halahija starší uvidel dvojicu statných vlkov. Bol bez zbrane. Mal chuť dať im príučku. Strhli nádejného chovného jeleňa. Ale čo už, taký je život v prírode.

"Máme radi živý, prosperujúci les,“ hovorí Juraj Halahija starší, predseda PZ Grúň vo Východnej. Nuž a aby taký zostal aj po tejto zime, musíme zvieratám pomôcť prežiť všetky nástrahy, ktoré im prichystal arktický chlad a hlboký sneh.“

Srdce i rozum velia zveri v ťažkej chvíli pomôcť

Výmera poľovného revíru Grúň je 3 666 hektárov, čo sa rovná chotáru veľkého družstva. Nuž a keď je reč o družstve, poľovníci vravia, že s tým vo Východnej sa im dobre spolupracuje, práve tak ako so Spolchovom, čo je podnik miestnych urbárnikov. Obe poľnohospodárske spoločnosti prispejú krmivom, pomôžu technikou prepluhovať cestičky ku kŕmidlám, aby sa zver nemusela po pás brodiť v hlbokom snehu a míňať energiu potrebnú na prežitie.

Srdce i rozum velia zveri v ťažkej chvíli pomôcť. Zďaleka pritom nejde o jednoduchú úvahu: Aby sme mohli poľovať, musíme pomôcť zvieratám prežiť. Prirodzeným domovom zvierat sú lesy a priľahlé lúky. "Keď nemajú zvieratá čo jesť, začnú obhrýzať stromy, poškodzujú obnovu mladého lesa a na starších 40–50-ročných stromoch sa otvára po obhryze cesta rôznym chorobám a škodcom, klesá kvalita stromov. Ak zvieratá prikŕmime, pomôžeme nielen im, ale aj lesu,“ vysvetľuje Juraj Halahija mladší, ktorý je tajomníkom Slovenského zväzu poľovníkov v Liptovskom Mikuláši.

Aj pri prikrmovaní platia chovateľské zásady, ktoré sa uplatňujú napríklad v chove rožného statku. Krmivo by malo byť pestré, ak také je, potom nemajú zvieratá dôvod obhrýzať kôru stromov alebo sa prikrmovať oziminami, ktoré v jeseni zasiali poľnohospodári. Aj to je dôvod, prečo sa poľovníci priatelia s poľnohospodármi. Oná pestrá kŕmna dávka, to sú aj druhotriedne obilniny, aj objemové krmivo, teda seno, senáž či siláž, ale povedzme aj cukrová či kŕmna repa alebo zemiaky.

Pravdaže, nič nefunguje ideálne, zvieratá najmä po tuhej zime, keď sa prebudí vegetácia, potrebujú kôru a v nej obsiahnuté triesloviny na to, aby našli liek na hnačky. Dôležité je, ako vraví Milan Koreň, udržať život v prirodzených medziach. Mimochodom, keď sa začítame do spomínaných poľovníckych poviedok Igora Mráza, dozvieme sa, že ešte pred sto rokmi neboli jelene typickou raticovou zverou Tatier, revírom kraľovali srnce. Až na konci 19. storočia začali cielene vypúšťať do prírody jelene. Uchytili sa nad očakávanie a už v tridsiatych rokoch museli poľovníci lovmi regulovať ich stavy.

Víchrica, ktorá v roku 2004 zničila tatranský les na vyše 12 500 hektároch a odštartovala lykožrútiu kalamitu, prekvapujúco pomohla rozšíreniu a skvalitneniu populácie jelenej zveri. Po víchricovej kalamite sa obrovsky zvýšila úživnosť revírov. Kým v hlbokých smrekových lesoch rástli akurát huby, na rúbaniskách sa objavila šťavnatá tráva. A poľovníkom ponúkla trofejné jelene. Vo Východnej ulovili vlani jeleňa so zlatým dvestobodovým parožím.

Les sa ustavične mení. Mení ho prebiehajúca klimatická zmena i ľudia, ktorí v ňom hospodária. To najdôležitejšie, čo les i ľudia potrebujú, je navodenie rovnováhy. A o tú sa starajú zimným prikrmovaním zvierat aj východnianski poľovníci.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Východná #poľovníctvo #vlky #vysoká zver