Skrotenie zlej rieky

Mario Urbanec si nehľadal bývanie podľa ceny pozemkov, blízkosti obchodov či výhodnej polohy. A vlastne nehľadal on. Našla si ho rieka. Hron a jeho posledné pereje. Tieň jelší, topoľov, zvyškov lužného lesa a pomedzi ne nedbalý chodník. Kraj, kde fotograf Milan Hlôška objavil tekovskú Monu Lisu, nevestu s partou. Vodák Urbanec sa usadil v Tekove a potom už len sledoval, ako sa mu riečna báseň rúca. Pre ekologicky čistý spôsob výroby energie.

22.02.2017 07:00
Hron Foto: ,
Hronská riečna krajina podľa Urbanca mizne, jej zvyšky možno vidieť na Hrončeku.
debata (10)

Za posledných 20 rokov pribudli na Hrone nahusto za sebou rôzne prehradenia a malé vodné elektrárne. Ktoré vyrábajú elektrinu len z toho, že rieka tečie. Neprúdia do nich tisíce vagónov fosílnych palív. A nezaťažujú planétu jadrovým odpadom. Lenže pereje zmizli, tieň na brehoch sa preriedil.

Odborníci varujú, že je to len zdanie zelenej energie. Že rýchlymi a nedomyslenými opatreniami na riekach vôbec nebojujeme proti klimatickej zmene, práve naopak, významne ju podporujeme a vypúšťame pri tom ešte nebezpečnejšie skleníkové plyny ako oxid uhličitý. Nestrácame iba „smiešne ryby“. Znehodnocujeme pitnú vodu, lokálnu ekonomiku, kvalitu lúk a vôbec celej krajiny, kde sa tvorí základ produktov, na ktoré chce byť Slovensko hrdé. O niekoľko hodín neskôr a o desiatky kilometrov vyššie na Hrone sa starosta Trnavej Hory Pavel Kravec vo svojej kancelárii "obsadenej” ochranármi, vodákmi, aktivistami uprostred plodnej debaty oprávnene rozhorčí. Nechcete tepelné elektrárne, ktoré spaľujú uhlie, nechcete atómové a teraz ani malé vodné elektrárne. "Ale energia sa musí nejako vyrábať! Tak čo chcete?”

Hoci Urbanec nie je svedkom tejto otázky, ponúka odpoveď. "Najčistejšia energia je tá, ktorá sa nevyrobí.” Nie, Urbanec ani ďalší ekológovia, ochranári a rybári nie sú proti výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov, a už vôbec nie sú protivníkmi malých vodných elektrární. Práve naopak, sú nevyhnutnosťou, ak má Slovensko skutočný záujem odpútať sa od fosílnych palív a spestriť zdroje energie. A ak chce splniť svoj záväzok voči Európskej únii – zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 24 percent do roku 2020 a znížiť využívanie uhlia. Hron mlčí a schováva sa do februárovej hmly. Vodák z Nového Tekova na jeho brehu krúti hlavou. Premysleli sa však všetky vplyvy? Staviame ekologické zdoje energie naozaj ekologicky?

Komédia

Hra Skrotenie zlej ženy je jednou z prvých, ktoré Shakespeare napísal. Búrlivák Petruccio skrotí papuľnatú Katarínu. Je to však aj príbeh o vypočítavosti, vzťahu skutočnosti a ilúzie či dokonca o žene ako predmete obchodu. Drsná, ale jedna z najobľúbenejších komédií od anglického dramatika.

Skrotenie "neposlušného” Hrona, ktorý si donedávna tiekol, ako sa mu zachcelo, nevyvoláva na tvári Urbanca úsmev. Takisto je príbehom zvláštneho mixu ilúzií a reality.

Malá vodná elektráreň Tekov. Foto: Andrej Barát, Pravda
malá vodná elektráreň, Tekov Malá vodná elektráreň Tekov.

Svoje miesto na život v Novom Tekove si vybral strategicky. Vyššie stojí priehrada pri Veľkých Kozmálovciach. Nižšie pod obcou sa plánovala stavba malej vodnej elektrárne Kalnica. Medzi nimi bolo asi šesť kilometrov takmer pôvodnej riečnej krajiny a Urbanec bol presvedčený, že tu sa už ďalšia vodná elektráreň nezmestí. "No úplne som sa prepočítal.” Pred tromi rokmi sa tu dokončila malá vodná elektráreň Tekov. "Pre väčšinu ľudí to nič neznamená, a ja to chápem, každý má iné priority. No ja som zviazaný s riekou, duševne. A tiež ma živí,” hovorí vodák, ktorý založil jednu z prvých požičovní lodí na Slovensku.

Rybovod na Tekove. Ochranári rybovodom vyčítajú... Foto: Andrej Barát, Pravda
rybovod, Tekov Rybovod na Tekove. Ochranári rybovodom vyčítajú nízku efektivitu.

Kedysi tu bolo táborisko. Od konca 90. rokov sa na tomto úseku Hrona uchytilo 10 požičovní lodí. Podľa Urbanca sa tu udržiavala tak vzácna pohoda, ktorá mala ďaleko od "vodáckeho priemyslu na Vltave”, ironizuje, kadiaľ sa za tri letné mesiace podľa štatistík preplaví 100-tisíc ľudí, kde kamióny zvážajú člny a železnice vypravujú vodácke vlaky. "Tu na Hrone boli výborné pereje, tu som robil prvé kajakárske kurzy.” Na tekovských vodákov sa naviazali penzióny, kempy, reštaurácie, obchody s potravinami. Ľudia túžiaci po dobrodružstve chodievali na štyri, päť dní na splav Hrona. Potom sa to zredukovalo na dva. V posledných rokoch na jeden deň. Koho by bavilo prenášať loďku každé tri kilometre kvôli bariére, pozerať sa na vypílené brehy a už si len predstavovať tie chladné tône. Tržby sa scvrkli na tretinu. Mnohé bufety a ďalšie prevádzky si museli hľadať iného zákazníka.

Svojským pozitívom pre Urbanca je to, že si mohol splniť sen a začal organizovať viac splavov inde v Európe. Západ ani sever Európy vôbec nezaostáva za výstavbou malých alebo veľkých vodných elektrární, no vodák tvrdí, že predsa len videl viac ústupkov, vzájomných kompromisov medzi hydroenergetickým využitím a turizmom, rybárstvom.

Na španielskej rieke Noguera Pallaresa napríklad funguje časovanie. "Každý deň doobeda o 10. hodine vypustí priehrada vodu. Pod ňou sú už pripravené raftingové tímy, ktoré čakajú na vlnu. Ak by to takto nerobili, tak by si ľudia v lete nezajazdili a nebol by tam žiadny turizmus. Tam však majú raftingové spoločnosti váhu. Nás na Hrone nikto nebral vážne, hoci to malo dosah na lokálnu ekonomiku.”

Skultúrnená krajina

Prechádzame z jedného brehu na druhý, z Nového do Starého Tekova po novom moste. Podľa Urbanca je prínosom malej vodnej elektrárne Tekov, most bol totiž súčasťou stavby. Hoci je presvedčený, že ho dedinčanom aj tak celé roky dlhovali Atómové elektrárne Mochovce ako súčasť únikovej trasy.

Namiesto mosta predtým spájala dve dediny malá zelená kompa. Nepotrebovala žiaden pohon, stačilo loďku natočiť pod správnym uhlom a rieka ju preniesla po lane na druhý breh. Fungovala od konca druhej svetovej vojny, bola jedným z posledných prievozov, ktoré sa zachovali na Slovensku, a vôbec posledným funkčným na Hrone. Ešte v roku 2012 nás na nej odviezol prievozník Stanislav Vasaráb a rozprával o tom, ako kompa spájala rozvetvené rodiny, vozila ľudí za lekárom, deti do školy a ako sa v suchých rokoch zasekla uprostred Hrona, cestujúci si vyzúvali topánky a vyskákali do rieky, aby kompu potisli na druhú stranu. 

Teraz leží pri moste aj s informačnou tabuľou. Celé okolie rieky je čisté, upravené, na brehu Nového Tekova sa rozprestiera krásne detské ihrisko. Urbanec priznáva, že teraz chodieva k Hronu viac ľudí. "Rieka im je sympatickejšia, keď sa vyklčovali stromy. Je to prehľadnejšie, chytilo to takú parkovú fazónu, spravili sa lavičky, asfaltka a zrazu sa tam prechádza viac ľudí. Akoby sa tam predtým báli vstúpiť, keď pri rieke viedla lesná cestička. Ľudia sú dnes už celkom odprírodnení,” presviedča a zamýšľa sa nad tým, či skutočne musíme stavať ďalšie cesty, bariéry, zdroje energie, hoci obnoviteľné. 

"Zbytočne sa budeme dohadovať, či jadrové, alebo vodné elektrárne a v akom množstve. Každá výroba má svoje negatíva. My však musíme zredukovať našu spotrebu. Zmeniť spotrebiteľské návyky. Ľudia musia vyžadovať kvalitné veci, aby ich nemuseli meniť každé dva roky. Auto, nábytok, oblečenie. A čím viac by sa vyrábalo lokálne, tým menej by sme potrebovali energie na presun tovaru.” Urbanec zvažuje, že odíde z Nového Tekova. Kým on kráča v čiapke zamyslene od brehu, k rieke sa veselo blíži skupina detí. Čo ak sú niektoré krásy, výdobytky pokroku a kultúry, ktoré vytvárame pre budúce generácie, len iluzórne? A čo ak je utópiou myslieť si, že rozvoj spoločnosti nepotrebuje stále ďalšie zdroje a ďalší priestor?

Ľad

Nad dedinou Trnavá Hora sa zaťahuje večerný tieň. Hron tu plynie pokojne, no na tvári obecného poslanca Jaroslava Gazdíka sa čeria vrásky. Nižšie po toku rieky sa plánuje malá vodná elektráreň Jalná. Ľudia majú obavy, že sa zdvihne hladina podzemnej vody. "A domy, ktoré sú pri rieke, budú plávať na vode. Ich základy budú permanentne podmáčané,” mieni poslanec. Opiera sa o vyjadrenia odborníkov, ktorí sa prišli pozrieť na miesto. A starosta Kravec potvrdzuje, že obec si dáva vypracovať odbornú štúdiu. Podobné prípady možno podľa nich nájsť v Šalkovej, mestskej časti Banskej Bystrice.

Jedno vodné dielo pritom už stojí nad Trnavou Horou – malá vodná elektráreň Hronská Dúbrava. Za prehradením ukazuje vodák Jaroslav Baran na obrovské kusy ľadu. Sústredenie viacerých priehrad na rieke, vytváranie väčších plôch stojacej vody podľa neho zvyšuje riziko ľadových povodní. "Na priehradách sa ľahšie vytvorí ľad ako v tečúcej rieke. Ak nastane prudký odmäk, to množstvo ľadu sa pohne a nájde si miesto, kde sa zastaví.”

O možných negatívach sa pred výstavbou podľa Barana nehovorilo. "Sľubovala sa lacná elektrina, multifunkčné ihrisko. Nemáme nič.” Preč je vodácke táborisko, kde zvykli byť v lete stovky stanov. "Pôda je tu podmáčaná. Ľudia pri rieke nemôžu ani nič pestovať,” ukazuje na spustnuté záhumienky.

"Rybovod použitý v malej vodnej elektrárni Hronská Dúbrava je dokonca v metodickom usmernení ministerstva životného prostredia uvedený ako nevhodný príklad,” dodáva poslanec Gazdík. Ryby inštinktívne idú za najsilnejším prúdom vody, riadia sa vibráciami. "Tu je rybovod postavený na opačnej strane, kde je prúd slabý. Mnohé druhy rýb sa tlačia pred výtokom z turbíny a nevedia sa dostať ďalej.” A to nie je iba problém prírody. Tento fakt finančne zaťažuje rybárov, ktorí musia kvôli narušenej migrácii ryby nákladne umelo vytierať, odchovávať plôdik a potom toky spätne zarybňovať. 

Kvôli priehradám sa obec súdila, občania spisovali petície, chystá sa stavebná uzávera. Zvláštností je podľa starostu viac. Napríklad prečo o týchto stavbách pri Trnavej Hore, ale aj v ďalších lokalitách nerozhodovala obec, v ktorej katastri leží podstatne väčšie percento vodného diela, ale rozhoduje obec, do ktorej zasahuje len malá časť.

Najväčší dosah je však podľa ekologičky Martiny Barancovej Paulíkovej z iniciatívy Za živé rieky taký, že dedina Trnavá Hora stratila niekoľko rokov života. Obec sa mohla päť rokov rozvíjať, mohla pracovať na programoch, ako prilákať mladých ľudí. "Namiesto toho študujú odborné materiály o vode a venujú kapacitu niečomu, čo prišlo zvonku, na čo sa ich nikto nespýtal. Oni pritom nechcú zbúrať malé vodné elektrárne. Len chcú, aby sa to spravilo poriadne.” Kde sa to tak podarilo?

Keď rieke dôjde dych

Ekologička uvádza Nemecko. "Asi polovicu malých vodných elektrární vlastnia obce a združenia občanov. Sú to stavby úplne iného charakteru, často derivačné, kde nie je prehradený celý tok a rieka tým vôbec nie je zničená. Navyše, elektrina ide pre obce, pre miestne píly. Kým na Slovensku zisk vôbec nezostáva v komunite, ide preč.” Príklady environmentálne priateľských prístupov sú v Rakúsku (Kemmelbach), Taliansku (rieka Magra).

Jalná, časť Trnavej Hory. Obyvatelia sa obávajú... Foto: Andrej Barát, Pravda
Jalná, Hron Jalná, časť Trnavej Hory. Obyvatelia sa obávajú vysokej podzemnej vody.

Český inžinier Miroslav Sedláček získal medzinárodné ocenenia za turbínu Setur – vertikálny vodný motor, ktorý nevyužíva lopatky, ale takzvaný hydrodynamický paradox – pri ktorom je guľa priťahovaná k stene tým viac, čím rýchlejšie medzi ňou a stenou prúdi kvapalina. Vôbec netreba prehrádzať tok, táto turbína je podstatne šetrnejšia k prostrediu a hodí sa na lokálne prevádzky, kde sa okamžite spotrebúva elektrina. Má však menší výkon.

Netreba cestovať ani za hranice. Existuje slovenská štúdia o plávajúcom potrubí, ktoré by dokázalo nahradiť hate a privádzalo by vodu k elektrárňam, mlynom. A napokon, stačí sa prejsť hlbšie do lesov a do histórie. "Železiarne Podbrezová majú asi 25 percent energie z malých vodných elektrární a ani sa nevie, že nejaké sú. Podobne je to aj v okolí Kremnických Baní, kde sa využíva voda z tajchov,” pripomína Baran starý systém kanálov a potrubí, ktoré dômyselne vyspádovali inžinieri ešte v minulom storočí. "Investičné náklady museli byť vtedy určite vysoké, no fungujú dodnes. Mnohé majú 100 rokov. Lenže dnes sa nemyslí ďaleko do budúcnosti, každý chce zbohatnúť hneď.”

Najväčší problém súčasných riešení je však podľa ochranárov bahno. Hromadí sa v každej priehrade. Priehrady sa pravidelne preplachujú, no vtedy stečie iba bahno zo stredu koryta a na brehoch zostáva. Priehrady sa pravidelne bagrujú, no Baran opisuje prípady, keď len mechanizmy navŕšili bahno nižšie na toku, počkalo sa na väčšiu vodu, tá ho potom odniesla ďalej. Tu pri Hronskej Dúbrave sa tiež hromadí kopa bahna, malo sa pritom už dávno odviezť na skládku. No čaká, obrastá burinou. Baran sarkasticky hovorí, že to nie je úrodné bahno z Nílu, ktoré Egypťania túžobne očakávali pri každej záplave. Toto bahno nie je bezpečné. Prečo?

V tečúcej rieke je dostatok kyslíka. Dostáva sa do nej zo vzduchu vďaka vlnám aj jemným vlnkám. "Ak vodu zastavíme, ustane žblnkotanie a okysličovanie. Organický materiál sa začne rozkladať anaeróbnym spôsobom, bez prístupu kyslíka a vznikajú mnohé škodlivé látky, botulotoxíny a metán,” upozorňuje Martin Tóčik z občianskeho združenia Slatinka. Presvedčiť sa môže každý. Tie malé bublinky v stojatej vode za priehradami nespôsobujú ryby. Ale metán. Ten je 25-násobne efektívnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý. Výrazne prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Nie je to paradox? Čistá výroba energie, ktorá produkuje nebezpečné skleníkové plyny? V tomto momente zahrmí už spomínaná námietka starostu Kravca o tom, že žiadna energia nebude čistá. Podobnú otázku adresujeme ministerstvu životného prostredia.

Kde je metán?

V Nemecku v roku 2013 robil špecialista na geochemické a geofyzikálne procesy povrchových vôd Andreas Mäck s kolegami štúdiu na rieke Saar na sústave šiestich malých zdrží. Vypočítali, že 90 percent emisií metánu na 96-kilometrovom úseku rieky Saar pochádza práve z vodných rezervoárov. Podobný prieskum robila v Poľsku už v roku 2009 Adriana Trojanowska s ďalšími vedcami.

Ministerstvo sa priamej odpovedi týkajúcej sa metánu a pochybností o ekologickosti vodných elektrární vyhne. Odpovedá, že využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov je jedným z environmentálne najprijateľnejších spôsobov získavania takzvanej zelenej energie. "Efektivitu výroby v malých vodných elektrárňach a dosah na životné prostredie nie je možné posudzovať globálne, vždy je potrebné posudzovať konkrétny prípad,” dodáva hovorca Tomáš Ferenčák.

Aj za bariérami na Turci je voda pokojná, no... Foto: Andrej Barát, Pravda
Turiec, Hron Aj za bariérami na Turci je voda pokojná, no tok sa zanáša a znečisťuje.

Pripomína, že najmä vďaka silnému tlaku ekológov Slovensko zredukovalo počet lokalít vyhradených pre stavbu budúcich malých vodných elektrární z 368 na 58. Vláda to schválila v januári tohto roku. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) ju však hneď začiatkom februára skritizoval, že aj napriek zredukovaniu počtu Slovensko stále umožňuje stavať elektrárne v chránených územiach Natura 2000. Vodné elektrárne sú podľa WWF fenomén strednej a východnej Európy, ktorý môže zdevastovať vzácne ekosystémy v Rumunsku, Bulharsku a na Ukrajine.

Ministerstvo sa kritike bráni a tvrdí, že ochrana prírody sa, naopak, posilnila. "Každý nový projekt výstavby nad výkon 0,1 MW po novom podlieha posúdeniu vplyvov na životné prostredie. To znamená, že budú posudzované aj možné vplyvy projektu na riečne ekosystémy,” prízvukuje Ferenčák. A to je nová povinnosť, ktorú dosiaľ stavitelia malých vodných elektrární nemali. Čo všetko však treba posúdiť?

Rieka nie je len voda

Podobne ako Shakespeare v náznakoch približuje hlbšie príčiny vzdorovitosti Kataríny, tak ekológ Ján Topercer odhaľuje široké väzby svojského riečneho živlu.

Pri pohľade na to, čo skutočne tvorí rieku, treba poriadne otáčať krk. Nie je to len tmavá stuha so sivohnedým lemom. Hlavu treba otočiť poriadne naľavo a napravo, ďaleko od brehu až k lúkam, ktorých druhová skladba sa mení a výživná hodnota pre ovce je nižšia, pretože nejedna priehrada, či malá, alebo veľká, narušila režim živín. Ako je to napríklad v Turci.

"Priehrada Turček zastavila všetky hrubé organické čiastočky. Listy, ihličie, konáriky, na tie je naviazaná celá kaskáda druhov. Zoškrabávače, filtrátory. Spracujú hrubé čiastočky na jemnejšie produkty a pošlú ich po rieke ďalej. Po desiatich, dvadsiatich kilometroch ich iné druhy spracujú na ešte jemnejšie čiastočky a pošlú ďalej. Je to krásny cyklus, ktorý však priehrady nabúrajú.”

Treba sa pozerať na polia, ktorým chýbajú opeľovače aj preto, že sa ničia prirodzené brehové porasty. Na obnažených brehoch sa uchytávajú invázne druhy rastlín, ktoré neposkytujú životný priestor cennému hmyzu a ďalším organizmom. "Invázne rastliny sú po klimatickej zmene druhým najvážnejším globálnym problémom,” prízvukuje ekológ.

Treba sa zahľadieť poriadne vysoko nad hladinu na kormorány, ktoré vďaka umelo vyvolaným zmenám v prírode objavujú loviská tam, kde predtým žiadne neboli a rybári im teraz nevedia prísť na meno. A potom sa treba skúsiť pohľadom zavŕtať pod kalné dno. Kde jemné sedimenty v skrotenej rieke upchávajú póry a narúšajú krehký mikroskopický život poriečneho dna. Sú miesta v riekach, kde viac komunikuje povrchová voda s podzemnou a tieto malé organizmy z povrchovej vody odfiltrujú to, čo by v nej nemalo byť. "Aj hnojivá, pesticídy sa tam zachytia a ďalej by mala ísť čistejšia voda.” Pri umelom zásahu do rieky táto sanitárna a hygienická služba, ktorá je pre všetkých úplne zadarmo, nemusí fungovať správne. Slovensko sa chváli bohatosťou a rozmanitosťou pitných vôd, no podľa Topercera si sami tento pestrý poklad ničíme.

A potom sa treba rozhliadnuť všade navôkol. Na kopaničiarske terasy, na mladých ľudí, ktorí chcú na dedovizni rozvíjať agroturizmus, oživujú tradičné hospodárenie, ovčiarstvo, bylinkárstvo a chcú zachovať ten pôvodný mäkký ráz krajiny, hoci to neboli oni, kto svojím podpisom zaviazal Slovensko k Európskemu dohovoru o krajine. "Osou a tepnami tejto tradičnej krajiny sú práve nenabúrané vodné toky.”

Mať takú krajinu je stabilná investícia ako zlato. Pretože rovnako ako žltý kov odoláva výkyvom na svetovom trhu. "V čase krízy väčšina odvetví išla dolu, no tržby z národných parkov a príjmy z mäkkého cestového ruchu stále pomaly rástli,” prezrádza ekológ. Nie je to závratný rast, ale udržateľný.

V USA od konca 20. storočia zlikvidovali už vyše tisíc priehrad. Francúzi demontujú priehrady na rieke Loire, pretože rybári strácali živobytie. Bavorskí Nemci revitalizujú Inn, Česi obnovujú mokrade a riečne meandre. Európska asociácia malých vodných elektrární (ESHA) oslovila v roku 2009 odborníkov s dotazníkom. V záverečnej správe uvádza, že experti zdôraznili, že vo všeobecnosti je energetický výstup malých vodných elektrární malý v porovnaní s vplyvom na prírodu a že stavba mnohých ďalších podobných diel nevyrieši energetický problém. Posledný pohľad na rieku by mal možno smerovať do tichého nehybného zrkadla.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 10 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Tekov #Hron #vodáci