V tomto smere boduje aj malé veľké Slovensko. V krajine s 18 miliónmi Kazachov žijúcich na území veľkom ako je EÚ a ktoré je 55-krát väčšie ako Slovensko.
„Do soboty minulého týždňa navštívilo slovenský pavilón 131 314 návštevníkov,“ informoval monitoring výstaviska s tým, že svojou koncepciou, technickým zabezpečením patrí medzi TOP 10 pavilónov na Expo 2017. Slovensko sa prezentovalo ako krajina dobrých nápadov. A nebola to iba kapsula, akýsi minidomček s posteľou, skriňou, sprchou a televízorom s „pohonom vetra a slnka“ a podľa niektorých za 70-tisíc eur. Boli to o. i. napríklad aj najpopulárnejšie turistické produkty našej krajiny. S dôrazom na kúpeľníctvo a poznávacie zájazdy. V tejto súvislosti kazašskí hostia sa zaujímali aj o bližšie kontakty so subjektmi cestovného ruchu, o možnosti dopravy na Slovensko a vízový režim.

„Bol to priestor pre ponuku konkrétnej spolupráce s Kazachstanom. Aj pre naše skúsenosti v energetike. Veď Slovensko vyrába 55 percent z celkovej spotreby z jadra. Máme skúsenosti aj s tepelnou energetikou. Napokon Kazachstan sa chystá na budúci rok stavať s ruským Rosatomom elektráreň s dvomi až štyrmi blokmi,“ upozornil na záver návštevy Astany v rozhovore pre Pravdu štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Vojtech Ferencz, vedúci delegácie podnikateľov na Dňoch SR na Expo 2017.
Podľa jeho slov v hre by mohla byť aj železničná doprava a v rámci nej Slovensko ako vstupná brána EÚ pri výmene tovarov z a do Kazachstanu. Už koncom septembra sa v Astane, na základe slovenskej iniciatívy, bude hovoriť napríklad o prípadnej trase Čína – Kazachstan cez Rusko aj Ukrajinu. S tým, aby sa trasa skončila v Košiciach prípadne inde na Slovensku. „Ide o kontajnerovú prepravu. Kazachovia pred pol rokom, či rokom, už u nás mapovali situáciu a majú prehľad,“ povedal Ferencz. Na otázku, či máme na takýto projekt financie, reagoval konštatovaním: „Musíme najprv dať partnerovi jasne najavo, že taká možnosť existuje. Navyše Poliaci ani Maďari v tomto smere nespia“.

Aj keď počas nedávnych Dní Slovenskej republiky medzi naše hlavné tromfy patrila nesporne Lúčnica, Slovensko prezentoval napríklad aj región Tekov. Či už chýrnym koláčom ríteš z rúk Anky Kúdeľovej zo Starého Tekova, podávaným pri slávnostných chvíľach, ale napríklad aj čiernobielymi fotografiami Nitrana Milana Hlôžku, zachycujúcimi pôvodný život v Tekove.
"Jednotkou však boli Kazachovia s pavilónom vo forme obrovskej gule, ktorá tróni výstavisku. Osemposchodové monštrum so štyrmi sklenenými rýchlovýťahmi, prechádzka po sklenenom moste vo výške niekoľkoposchodového domu, spojená s konkrétnymi ukážkami o tom, kam sa v hľadaní nových energií dostal Kazachstan, musela zdvihnúť miestnym sebavedomie a zahraničným návštevníkom otvoriť oči. Dlhé zástupy pred bránami výstaviska i samotným pavilónom neodradilo ani na miestne pomery nie najnižšie vstupné. Pre dospelých 4 000 tenge a deti polovica (1 euro – 375 tenge). Po 18. hodine sú však zľavy, pretože aj keď zavrú pavilóny na území výstaviska pulzuje kultúrny život v podaní populárnych spevákov a skupín.

Podobný obraz sa vám naskytne ja na viacerých námestiach hlavne starej Astany. Napríklad na námestí pred Akimiátom (radnicou) Astany, kde každý deň od 17. h. do neskorej noci vystupujú domáci i zahraniční umelci. Väčšinou z krajín bývalého ZSSR. Kazachstan v prezentácii akcie naozaj nešetril. Veď do celého usporiadania svetovej výstavy investoval podľa predbežných výpočtov 1,3 miliardy dolárov.
Samostatnou kapitolou je juhokórejský pavilón, do ktorého sa dostanú len vytrvalci. Dôvod? Napríklad skutočnosť, že v Kazachstane žije viac ako stotisícová kórejská komunita a Astanu a Soul viaže dlhoročná spolupráca vo všetkých oblastiach hospodárstva vrátane vzdelávania. Mnohí Kazachovia študujú v Južnej Kórei, ktorá je pre nich rovnako ako napríklad pre Uzbekov vstupnou bránou do sveta nielen vedeckého pokroku.

Celkovo sa však nemožno ubrániť dojmu, že niektoré veľké krajiny zobrali účasť na výstave ako „povinnú jazdu“. Británia, Francúzsko, ale aj USA. Američania napríklad ponúkli rovnako ako v čínskom Šanghaji dve projekčné sály. V jednej divákov privítal v kratučkom šote veľvyslanec USA v Kazachstane a v druhom mali ľudia možnosť vidieť asi štvorminútový film s usmievavými a šťastnými Američanmi. A to bolo všetko. Vlastne v tretej sále sa záujemcovia mohli vyfotografovať na pozadí známeho kopca v Los Angeles s ešte známejším nápisom Hollywood.
Po ponuke suvenírov v tretej časti pavilónu, ako to bolo v Šanghaji, ani stopy. Možno preto, lebo Expo v Astane deklarujú usporiadatelia ako nekomerčnú záležitosť. V indickom či malajzijskom pavilóne však napriek bdelosti usporiadateľov stavili aj na „konzumného“ návštevníka bažiaceho po exotickom nákupe alebo aspoň po pohľade na výrobky zo vzdialených krajín. Prevažná väčšina vystavovateľov zase zvolila formu multimediálnej šou. Rozdiel je vari iba vo výstavnej ploche a v technike prezentácie. Iba niekoľko málo pavilónov ponúka návštevníkom konkrétne exponáty v reálnom vyhotovení alebo aspoň v podobe modelu, ako je to v ruskom pavilóne.

Smutný pohľad, ktorý odzrkadľuje zložitú vnútropolitickú situáciu, bol ani nie na pavilón, ale na kóju Ukrajiny. Trónia jej ukážky v rámci prezentácie technológie využitia veternej energie. Väčšinu aj Kazachov situácia poriadne hnevá. V rozhovoroch vyjadrili presvedčenie, že vnútroukrajinský problém sa podarí vyriešiť a že na astanskom prospekte Kenesary, kde dodnes s ukrajinským veľvyslanectvom susedí Ruské centrum pre vedu a kultúru, budú nielen susediť, ale obe krajiny aj spolupracovať.
Svetová výstava Expo 2017 v Astane potrvá do 10. septembra.