Kajman okuliarnatý špehuje okolie, len oči a nos vystrčil nad hladinu. Žiaci pobehujú so žinenkami. Dievča nesie na ruke dravca. Sovy krútia hlavami. Zo základnej školy sa do dediny vtlačenej do Štiavnických vrchov zrazu rozľahne škrek ary modro-žltej. Tri tamaríny pinčie v tropickej školskej záhrade do seba rýchlo natlačia raňajky, kúsky melónu. Začína sa úplne normálny školský deň, no predsa niečo cítiť vo vzduchu.
Obzeráme si areál v snahe zistiť, čo priťahuje pozornosť. Základná škola s materskou školou Maximiliána Hella je prvou na svete, ktorá má povinný predmet sokoliarstvo. Vôbec to nie je zábavka, žiaci tejto školy zvládajú napríklad umelé oplodnenie u dravcov. No iba kvôli sokoliarstvu sem necestujú návštevy zo Spojených arabských emirátov, Švajčiarska, Českej republiky či z Kazachstanu, ktoré chcú zavádzať podobné vyučovanie.
Škola si s podporou Nórskeho finančného mechanizmu vybudovala viacero záhrad. Okrem spomínanej tropickej to bola japonská, francúzska s levanduľovými záhonmi, bylinková. Škola najnovšie plánuje rozárium. Jednu záhradu sa však rozhodli umiestniť nie na zem, ale na stenu.
Kvapky do sucha
Deti ju volajú „záhrada do neba“. Pôvodný obrázok Sitna, slnka, tajchu a letiacich dravcov vyskladaný z 3 500 rastlín sa po štyroch rokoch rozplynul, no stále hrá zelenými, bielym, žltými a hnedými odtieňmi. Na trinásťmetrovú záhradu vietor privial púpavy aj ďalšie rastliny z okolia. A hoci je to prvá vertikálna záhrada na budove školy na Slovensku, stále to nie je ten hlavný dôvod, pre ktorý sa táto škola stala zaujímavou atrakciou nielen pre odborníkov, ale aj turistov. Cez leto, keď bývajú ostatné školy zatvorené, má základná škola v Štiavnických Baniach asi 4 000 návštevníkov.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Foto: Andrej Barát, Pravda
Zotmie sa a z oblohy začne padať po kvapkách vysvetlenie. Skoré ranné búrky nie sú ničím nezvyčajným. Nezvyčajné je však teplo, ktoré sa počas tohtoročného apríla v krajine nahromadilo a ktoré k podobným búrkam len prispieva. Apríl 2018 bol najteplejším v histórii meteorologických meraní na Slovensku, pokiaľ ide o teploty aj počet letných dní. Viaceré regióny od začiatku roka hlásia veľké sucho. Pôdy v okolí Nového Mesta nad Váhom sa už v polovici apríla rozpukali. „Vývoj vegetácie bol veľmi zvláštny. Už začal kvitnúť agát, hoci ešte len odkvitá zlatý dážď,“ poznamenáva klimatológ Pavol Faško.
Klimatická zmena prináša spoločnosti obrovské škody v rôznych podobách. Ničí aj finančný systém, na čo začiatkom apríla upozornili predstavitelia centrálnych bánk Francúzska, Nemecka, Číny a ďalších krajín na medzinárodnej konferencii o klimatických rizikách v Amsterdame (International Climate Risk Conference for Supervisors). Musí prísť generácia, ktorá nebude strácať čas špekulovaním nad tým, či sa Zem otepľuje, alebo ochladzuje. Generácia, ktorá nebude strácať vodu.
Nezmazateľná spomienka
Vertikálna záhrada v Štiavnických Baniach je súčasťou dômyselného školského „ekosystému“. Škola vďaka úpravám na svojej streche zadrží za rok 100 percent dažďovej vody, ktorá na ňu spadne, čo predstavuje približne 680-tisíc litrov dažďovej vody. Nenechávajú ju odtekať do kanalizácie. Plní sa ňou jazierko, odkiaľ sa čerpá voda pre kvapôčkovú závlahu záhrad. „Ročne takto ušetríme 30– až 40-tisíc litrov vody,“ vysvetľuje riaditeľ Pavol Michal. V účtoch sa to možno až tak výrazne neprejaví, no investícia sa vráti inak.
Témy o klíme a klimatickej zmene učitelia zakomponovali do učebných osnov naprieč všetkými predmetmi. „Našu základnú školu navštevuje 167 detí, materskú školu 59. Okrem toho k nám chodia na návštevy školy z Nórska, Maďarska, Poľska a ďalších krajín. Verím, že oslovíme veľa detí, ktoré raz budú rozhodovať o dôležitých veciach,“ mieni riaditeľ.
Plánuje zriadenie špeciálnej klimatickej učebne a učebne vybudovanej ako akvárium. Využijú ďalšie voľné plochy a strechy v areáli školy, na ktorých môžu zachytávať dažďovú vodu. Tú prefiltrujú a naplnia ňou akvárium. Vôkol žiakov budú plávať jesetery, kapry, šťuky a dokonca aj vyzy. Škola chce ešte viac prehĺbiť vyučovanie, ktoré sa týka hospodárenia s vodou, manažmentu spotreby, zachytávania vody, pitnej vody. „Od vody prejdeme plynulo k problematike hladomoru,“ naznačuje riaditeľ. „Každých 10 sekúnd zomrú dve deti od hladu. Nás sa to akoby netýkalo, no kvôli klimatickej zmene dochádza aj u nás k extrémnemu suchu.“ A sucho má devastačný vplyv na produkciu potravín. Deti ľahko pochopia, že svet je prepojenejší, než sa zdá. A človek je závislejší od prírody viac, než si pripúšťa.
A čo tie opice, papagáje, krokodíl, šťuky a dravce? Vedomosti získané prostredníctvom zážitkov sú pevne zabudované, tvoria „nezmazateľné spomienky“, ako ich nazýva Tània Costa, ktorá sa venuje súčasnému výtvarnému umeniu, dizajnu a komunikácii na španielskej univerzite EINA v Barcelone.
Foto: Andrej Barát, Pravda
O podobne silné zážitky sa snažia aj mestá, ktoré sa rozhodli kultivovať zelený verejný priestor inak, než to bolo doposiaľ bežné, ako sa dozvedáme na konferencii pod názvom Prírode blízka starostlivosť o vegetáciu a zeleň v mestách, ktorú koncom apríla zorganizovalo Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica vo Zvolene v rámci projektu Mestské včely. Myslenie človeka nemusí zasiahnuť len záhrada. Dokáže to aj obyčajný, no dômyselne navrhnutý trávnik. Stačí ho premeniť na kvitnúcu lúku. A tá pritiahne hmyz. Ale prečo je to dôležité?
Foto: Andrej Barát, Pravda
Globálne mesto bez produktívnych ľudí
Britská environmentálna ekonómka Ece Ozdemiroglu vlani v Ľubľane upozornila, že ak budú mestá zanedbávať rozvoj zelenej infraštruktúry, ľudia budú musieť stále viac času venovať starostlivosti o zdravie. O to menej sa budú podieľať na rozvoji ekonomiky.
„Už dávno sme celosvetovo mestská populácia,“ naznačuje krajinná architektka Zuzana Hudeková z Regionálneho ekologického centra Bratislava, ktorá pôsobí ako expertka na životné prostredie v rámci Únie miest Slovenskej republiky. „V roku 2009 sa vyrovnala mestská populácia vidieckej a odvtedy stále rastie. Aj keď mestá zaberajú len dve percentá povrchu Zeme, využívajú 75 percent jej zdrojov. Od toho, ako budeme spravovať mestá, závisí osud celej planéty. Buď budeme naďalej vytvárať odprírodnené prostredie, alebo sa môžeme snažiť vnášať do neho prírodné prvky.“
Len od roku 1970 sa pričinením človeka znížil počet živočíšnych druhov o 30 percent. Nemecká štúdia, ktorá trvala 25 rokov, preukázala, že množstvo hmyzu sa znížilo o 78 percent. Na hmyz naviazané vtáčie populácie sa od roku 1990 stenčili o 20 percent. Okrem vtákov je vymretím v Európe ohrozených 30 až 50 percent cicavcov, obojživelníkov, plazov.
Od hmyzu je závislých 80 percent rastlín. „Len v Európe je od práce opeľovačov závislých vyše 4 000 druhov zeleniny,“ dodáva krajinná architektka. Z akého dôvodu sa však v debate o hmyze, kvetoch, lúkach, rastlinách najnovšie zdôrazňuje mesto, a nie vidiek?
Čo sa páči včelám, páči sa aj ľuďom
Kým apríl bol najteplejším v histórii, marec patril v niektorých regiónoch, napríklad v Partizánskom, k chladnejším, ako je priemer. Prvým výrazne slnečnejším dňom bol podľa ekológa Michala Wiezika až 21. marec. „Vtedy som stretol prvú včielku v tomto roku.“ V meste.
Banalita, ktorá však obracia pohľad na urbanizovaný priestor naruby. Mesto je priestor s výraznými monolitickými stavbami, ktoré fungujú ako veľké ohrievače. Aj vďaka tomu je mesto o čosi teplejšie ako vidiek. „To väčšinou vnímame negatívne, ale pre včely je to výhoda. Môžu začať skôr,“ hovorí ekológ.
Ak rastie v meste skupina stromov, tvoria zvyčajne akési riedkolesie. Takýto typ presvetleného vzdušného biotopu v krajine chýba, takmer ho niet v hospodárskych lesoch, ktoré sú zväčša tmavé a husté. Aj z tohto pohľadu sú mestá vhodnejším prostredím pre mnohé teplomilné druhy opeľovačov.
Monotónne lány na celom Slovensku až žiaria od kvitnúcej repky. Keď odkvitne, včely môžu mať problém s potravou. V meste však majú nepretržité zásoby. Začínajú sa na mestských trávnikoch a v predzáhradkách, kde po snežienkach zakvitol podbeľ, chochlačky, prvosienky, neskôr fialky, púpavy, hluchavky, do toho sa roztvárajú tulipánové výsadby, voňavé orgovány, pagaštany, potom nastupujú kvety na balkónoch. Stačí sa chvíľu započúvať do pelargónií a človek si uvedomí, koľko živého doteraz prehliadal. A potom sa oplatí započúvať do kukuričnej monokultúry zasiatej bez milosti až k hranici cesty… Nič.
Nie sú to však len medonosné včielky, ktoré z balkónových muškátov usilovne zbierajú med do včelárskych úľov. Ale väčšinou divé, neraz vzácne druhy. „Na Slovensku poznáme asi 650 druhov včiel. Len v meste Zvolen žije asi 200 druhov,“ upozorňuje ekológ Wiezik. Na príklade včiel vidno, že mestá svojou biodiverzitou prekonávajú vidiek. No je to krehká výhoda.
Kam s hmyzom? A s dobytkom?
Nové útočisko pre hmyz môže vzniknúť v električkovom koľajisku, ak sa doň vysadí miesto sterilného trávnika pestrá lúčna zmes. V Paríži pretvárajú na rozsiahly biokoridor celé bývalé železničné trate. Chicago podporuje biodiverzitu uprostred mrakodrapov, časť Lincoln Parku sa pretvára na Mestskú oblasť divočiny (Urban Wildlife Area). No prečo by to mala robiť aj Bratislava, keď podľa holandského prieskumu spomínaného v úvode vychádza, že má zelených plôch pre hmyz až-až?
V apríli a v máji veľkú časť z nich zdevastuje. Aj v ostatných mestách sa práve teraz rozhučali kosačky. Niektoré samosprávy robia zelenú údržbu až priveľmi horlivo a svedomito. Kosia príliš často alebo v nevhodnom čase. Ak bude sucho pokračovať, úhľadne pokosené trávniky sa premenia na žltú vyprahnutú púšť. Nezadržia vodu, ani prach, nepomôžu ochladiť prostredie. Aj tieto mikrozáhrady „pôjdu do neba“. A spolu s nimi aj estetika a šanca pre hmyz.
Stačí pritom málo. Nemíňať toľko peňazí na intenzívnu kosbu. Nepokosený trávnik dokáže ochladiť mikroklímu o niekoľko stupňov (pokosený môže mať podobné parametre ako asfaltová plocha). V mestskej časti Bratislava – Karlova Ves začali na modelových plochách v roku 2016 so zmeneným režimom kosenia. „Z jednej veľkej monotónnej trávnatej plochy vzniklo celkom zaujímavé prostredie.“ Zakvitli čakanky, nevädze. „Zrazu sa tu zvýšil počet druhov, k čomu prispeli aj umiestnené hmyzie hotely. Celá plocha ožila. Stačilo si sadnúť a započúvať sa do bzukotu. Aj takéto malé zásahy, ktoré navyše šetria rozpočet, prinášajú do mesta novú estetiku,“ hovorí Hudeková.
Pestrejšími zelenými plochami bojujú „osvietené mestá“ podľa českej odborníčky na trávniky Marie Strakovej najmä proti suchu. „V 90 percentách prípadov sa myslenie v Českej republike posunulo.“ Miesto klasických trávnikov sa v posledných rokoch vysievajú bohaté lúčne zmesi, ktoré obsahujú staré české druhy. Nachádza sa medzi nimi napríklad ľadenec rožkatý, nenápadná a nenáročná rastlina. Podľa Strakovej však stačí, ak len túto mestá zakomponujú do trávnika a už prilákajú veľkú pozornosť. Na ľadenec sa totiž viaže asi až 30 druhov motýľov. A najmä, zvláda sucho. Klasický druhovo chudobný trávnik ho zvládne tiež. No len vďaka výdatnej dotácii chémiou a hektolitrami vody. Zakladať mestskú zeleň, ktorá si nepýta vodu, no práve naopak, dokáže ju viazať, šetrí peniaze.
Biodiverzitu prirodzene podporuje pastva. Zvieratá pôdu kypria, hnoja, nepoškodzujú zeleň ako stroje. No aby boli kravy, ovce, kozy, kone v meste? Nie je to science-fiction. V Paríži sa mestská pastva stala natoľko populárna, že magistrát vopred oznamuje, kde sa budú zvieratá pásť, aby sa obyvatelia mohli prísť pozrieť. „V Bratislave sa už pasie v Devíne na hrade, tiež na Devínskej Kobyle. Snažíme sa, aby sa pastva rozbehla aj na okraji Karlovej Vsi,“ pripomína Hudeková. Najťažšie je však presvedčiť ľudí.
Nová identita mesta
Keď Živica v Bratislave vytvorila v roku 2016 prvé ukážkové plochy v Karlovej Vsi, na ktorých sa obmedzilo kosenie, aby sa podporili lúčne porasty, nevyhli sa sťažnostiam. „Ľudia nám písali, že sa deti porežú o vysokú trávu. Že odtiaľ budú skákať kliešte. Jedna pani tvrdila, že sú tam alergény,“ naznačuje Petra Ježeková, manažérka projektu Mestské včely.
Pozvali teda na lúku botaničku. „Zistila, že na nej rastie päť nevýznamných alergénov, boli to buriny.“ Väčšina alergénov sa neviaže na rastliny opeľované hmyzom, ale na tie, ktoré sa rozmnožujú vetrom. Podľa ekológov a krajinných architektov sa ľudia akoby viac báli prírody, včiel, než chemických prostriedkov, pesticídov.
Keď na strechu Slovenskej sporiteľne na Tomášikovej ulici v Bratislave Živica osadila úľ, podarilo sa presvedčiť bankárov, aby pretvorili sterilný kobercový trávnik pri budove na kvitnúcu plochu. „Pripravili sme dobrovoľnícky deň, do úpravy trávnika sa zapojili zamestnanci Slovenskej sporiteľne,“ opisuje Ježeková. Prvotné rozpaky vystriedalo nadšenie. Zrazu aj ostatní kolegovia chceli mať miesto uhladených trávnikov na svojej záhrade rozkvitnutú živú lúku.
Zeleň a voda sa podľa krajinného architekta Attilu Tótha stávajú čoraz významnejšou súčasťou identity moderných miest. Parížsky Parc Clichy Batignolles (Martin Luther King Park) bol pôvodne opusteným železničným prekladiskom. „Dnes je z neho atraktívny priestor, v ktorom sa zbiera dažďová voda zo striech do veľkej zádržnej plochy. Po jej okrajoch rastú vlhkomilné rastliny. Zdržiavajú sa tu vtáky, ľudia majú tento priestor veľmi radi, v lete tu behávajú, oddychujú.“
Mestská mokraď vyrástla priamo v Londýne v mestskej časti Greenwich. „Je to pekná ukážka, ako možno prírodu vniesť priamo do mesta. Ekologický park ponúka pestré zákutia. Ľudia sa v ňom môžu poprechádzať porastom vŕb, alebo na lávkach priamo ponad otvorenú vodnú hladinu. Nájdu tu pozorovateľňu vtáctva,“ opisuje krajinný architekt.
Renesanciu zažíva mestské poľnohospodárstvo, ktoré malo dlhoročnú tradíciu aj na Slovensku, hoci sa tak nenazývalo. V Kolíne nad Rýnom vznikol Belveder Park ako konsenzus medzi farmármi, ktorí sa nechceli vzdať polí v meste a obyvateľmi, ktorí pýtali rekreačné plochy a cyklochodníky. „Poľnohospodárska krajina je často zaznávaná, no práve tu sa poukazuje na to, aké môže mať kvality.“ Pozdĺž polí vo veľkorysých pásoch kvitnú vlčie maky, nevädze či harmanček. V Zürichu nedostatok voľného priestoru v meste podnietil architektov k vybudovaniu pôsobivého poschodového parku MFO. Miesto pre novú mestskú zeleň možno nájsť aj na nečakaných miestach. Pod autami. Pod tanečníkmi.
Tanec na vode
Intenzívne lejaky väčšine slovenských samospráv pôsobia hlavybôľ. No existuje veľmi jednoduchý a efektívny spôsob, ako v meste zadržať vodu. Stačí pretvoriť rozsiahle vyasfaltované parkoviská na štrkové trávniky. Čoraz viac sa využívajú v Nemecku, Rakúsku, v Českej republike sa prvé vybudovali už v roku 2007. Jeden z najväčších štrkových trávnikov v celej strednej Európe vytvorili na festivalovej ploche pri Ostrave. Má rozlohu asi 23-tisíc štvorcových metrov. „Účastníci rockového festivalu netancujú v prachu, pretože je to zatrávnené. A netancujú ani v blate, pretože je to priepustné,“ hovorí pani Straková.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Foto: Andrej Barát, Pravda
Primátorka Zvolena Lenka Balkovičová sa na úvod konferencie o kvitnúcich mestách otvorene priznáva, že kedysi mala k podobným projektom poriadny odstup. Keď sa napríklad dozvedela o tom, že vo Zvolene vznikne prvý ekologický cintorín, mala zmiešané pocity. Veľa však cestuje a zrazu získava pozitívnu spätnú väzbu. Ľudia zďaleka si spájajú Zvolen s ekológiou, snahou o zdravšie prostredie.
„Zisťujem, že je to smer, ktorý je na Slovensku málo rozvinutý, no zároveň veľmi populárny. Ľudia majú k nemu veľmi blízko. Vraciame sa k prírode,“ presviedča primátorka.
Mestský úrad vo Zvolene je jediný na Slovensku, ktorý zadržiava dažďovú vodu a využíva ju v toaletách. Už nesplachujú pitnú vodu.
Naproti návštevníkom, ktorí stúpajú po schodoch k aule Technickej univerzity vo Zvolene, sa vlní bystrina. Je umelá, no je radosť byť tak blízko pri vode. Na ploche pred schodami poskakuje fontána. Presúvame sa o kúsok ďalej na chodník pomedzi trávu, lavičky, kvety, púpavy a až po chvíli si človek uvedomí, že nie je v parku, ale vlastne na streche. Autobusovej stanice vo Zvolene. To, že to tu celé funguje a prekvitá, má opäť prosté vysvetlenie. Prší.