Bájka o slovenskom vianočnom hrozne

Strapec hrozna na štedrovečernom stole? Nič výnimočné ani v slovenských rodinách, ibaže hrozno pochádza z druhého konca sveta.

, 25.12.2020 06:00
Ondrej Korpás, Bandi Korpás, vinič, otec a syn Foto: ,
Ondrej a Bandi Korpásovci. Vinica je ich živým laboratóriom.
7

V rodine šľachtiteľa viniča Ondreja Korpása z Rúbane si však pochutia na hrozne, ktoré dozrelo vo vinici na Starom vrchu. Má velikánske bobule. Sú modré ako obloha nad Parížom, smaragdovo-zelené ako Indický oceán pred búrkou alebo ružové ako Starý vrch pri západe slnka.

Syn Ondreja Korpása, tiež Ondrej alebo láskavo Bandi, ponúkne v prvú adventnú nedeľu hostí v rodinnom vinohrade strapcom Vodopádu a pridá k nemu ešte poslednú šľachtiteľskú novinku Tádž Mahal. Hrozno vytiahol z chladnej pivnice. Vyzerá, akoby ho práve odtrhol z kra, na ktorom sa urodilo. V skutočnosti strapce so sexi bobuľami dozreli na prelome septembra a októbra. Odvtedy ich Bandi udržiava v čerstvosti tým, že halúzku, na ktorej vyrástli, ponoril do vody či vlhkej hliny.

Prajeme Vianoce plné porozumenia. Pripime si na ne pravým tokajským vínkom.
Jaroslav a Jarka Ostrožovičovci, vinári z Tokaja

V trojuholníku medzi Komárnom, Štúrovom a Novými Zámkami sa nachádza stále nedocenené vinohradnícke územie Slovenska. K jeho perlám patria okrem iného strekovské Góré a rúbaniansky Starý vrch. Súčasnú podobu im vtlačil Ondrej Korpás, ktorý má komu odovzdať pomyselný štafetový kolík.

Od detstva s ním po viniciach chodí najstarší syn. Bandi vstúpil do otcových kročají celkom prirodzene. Rovnako ako jeho otec vyštudoval vinohradníctvo v Lednici na Morave. Tam ho očarila noblesa a vedomosti legendárneho profesora Viléma Krausa, otcovho učiteľa a zakladateľa modernej československej vinárskej školy.

Z nej vzišli aj také osobnosti slovenského vína ako Miroslav Petrech, Vladimír Mrva či Milan Pavelka.

Územie požehnané vínu

Svodín, Rúbaň, Strekov, Bátorove Kosihy, Gbelce, Mužľa a Sv. Peter. To je sedem jagavých hviezd na južnom vinohradníckom nebi Slovenska. Teplotou sa vyrovná Tokaju a v niektorých rokoch ho slnečným svitom aj prekonáva. Ostatne Korpásovci pestujú vo svojom experimentálnom vinohrade aj Muškát žltý, typickú tokajskú odrodu, ktorá tu vytvára, ako aj mnohé iné odrody, cibéby.

Nenapodobiteľnú jesennú atmosféru vinice pod Starým vrchom hnetú svorne chladné noci, ranné hmly dvíhajúce sa z Parížskeho potoka a slnko babieho leta. Cibébové víno sa opiera o kostru živých kyselín. Tie mu zaručujú sviežosť a dlhovekosť. Obe cenné vlastnosti vína pramenia v spraši bohatej na vápnik. V Tokaji dodali vínu nenapodobiteľný charakter sopky a ich produkt tufy, na Pohronskej pahorkatine sú to mocné sloje spraše naviate vetrom.

V zlatom južanskom vinohradníckom trojuholníku navyše nájdeme fenomén, aký nemá v súčasnosti žiadna iná vinohradnícka oblasť Slovenska. Dvoch nadaných šľachtiteľov, experimentátorov, vedcov a praktikov zároveň. Otec a syn Korpásovci tvoria tandem na pohľadanie.

Sedemdesiatpäťročný Ondrej je stále vo výbornej kondícii, má rozpísanú ampelografickú knihu o slovenských stolových odrodách. Mnohé z odrôd sú už synovým dielom, pravdaže, prediskutovaných v debatách počas práce vo vinici či večernom pohári vína v rodine. Otec robí popis odrôd, syn ich fotografuje. Keďže sú vo vinohrade od rána do večera, Bandimu sa naskytá možnosť zachytiť objektívom nekonečnú premenlivosť vinice – za dňa i počas ročných období.

Ondrej Korpás a jeho poklady. Nájdu sa tu aj... Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Ondrej Korpás, víno Ondrej Korpás a jeho poklady. Nájdu sa tu aj vyše tridsaťročné moky.

Slnko mieša kartami na fotografii a prostredníctvom fotosyntézy robí čary aj v bobuliach hrozna.

Pravdaže, nie vo fotografii zachycujúcej okamihy premeny vinice a krásu strapcov tej či onej odrody je hlavné poslanie šľachtiteľa. Tým je vytvorenie noviniek, ktoré predstihnú svojich rodičov po všetkých stránkach a súčasne vyjadria ducha prostredia, v ktorom vyrástli.

Šľachtenie je podobne ako maľovanie či hudba svojrázny druh ušľachtilej posadnutosti. Je prejavom spaľujúcej vášne, ktorá dodáva energiu do každodennej, často veľmi všednej práce. Korpásovci si celý šesťhektárový vinohrad ostrihajú sami. Nie je to ľahká práca, v zime fúka severák, mrzne, poletujú vločky, v takom čase sa mnohí radšej lyžujú. Otec so synom vtedy nožnicami formujú silu a krásu krov viniča. Za každou bobuľou a kvapkou vína je stisnutie nožníc. Tisíce stiskov, ktoré nikto nikdy neporáta.

Muškát babičky Juliány

Po promóciách v roku 1969 zamieril Ondrej Korpás na družstvo do Rúbane. Vtedajšiemu predsedovi Františkovi Slezáčkovi padol šikovný mládenec hneď do oka. V Rúbani chystali veľkú rekonštrukciu prestarnutých kolíkových viníc. Korpás si však musel odkrútiť vojnu. Na jar, keď nadišiel čas výsadby, Slezáček nelenil a "vyreklamoval“ z armády mladého inžiniera na založenie vinohradu.

Keď išlo štátu o sebestačnosť vo víne, aj nemožné sa stalo možným. Kedysi… Touto príhodou sa začalo polstoročné zrastanie Ondreja Korpása s chotárom Rúbane a vzápätí Strekova. Susediace obce a ich družstvá sa zakrátko po jeho príchode zlúčili. Mladík sa stal doslova z večera na ráno hlavným vinohradníkom, ovocinárom, zeleninárom a ešte aj tabačiarom družstva. Priam zázračne všetko stíhal.

Na manažérsku rolu bol dobre pripravený. Vyrástol v poctivej gazdovskej rodine vo Veľkých Lovciach. Rodičia pestovali a chovali všetko, čo zasýtilo rodinu a potrpeli si aj na krásu, ktorej symbolom boli kvety v predzáhradke a holuby hrkútajúce na streche domu.

Raz sedemročnému Ondríkovi babička Juliána podarovala červený muškát. Povedala mu, ten muškát je teraz tvoj, staraj sa oň. V siedmej triede žiaka, čo sa živo zaujímal o biológiu, odmenil učiteľ kaktusom. A keď mladý inžinier odchádzal z Lednice, dostal do daru od profesora Krausa zopár novošľachtencov viniča.

Všetkým želám stôl plný slovenských potravín. Dávajú nám zdravie, prácu i krásu krajiny.
Jozef Galbavý, predseda Agrodružstvo Trebatice

Nič z darov nevyšlo nazmar. Dnes má Korpás v zbierke 1 800 kaktusov a z Krausových novošľachtencov vypiplal odrodu Svojsen vystihujúcu nielen profesorov vínny ideál. Ako plynuli roky, budoval a rozširoval Korpás v družstevných vinohradoch zbierku odrôd viniča z celého sveta. Pred rozdelením družstva do nej sústredil vyše tisíc odrôd, porovnateľná bola len ampelografická kolekcia pobočky Komplexného výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho v Bratislave, potom prenesená do Šenkvíc, kde pracovala Dorota Pospíšilová.

Rúbansko-strekovská zbierka sa stala solídnym základom pre šľachtenie muštových aj stolových odrôd. Ani to však nestačilo na uspokojenie všetkých záujmov mladého muža. Za družstevnou bytovkou, v ktorej dodnes býva rodina šľachtiteľov, je holubník so stovkou holubov. Predvádzajú sa pred holubičkami, akí sú skvelí letci a galantní partneri. Ondrej Korpás je, ako vidno, muž širokých záujmov a napríklad aj skvelý tanečník. S romantickým valčíkom si vytancoval do života svoju manželku učiteľku Máriu.

"Bez mamy by sme toho veľa nedosiahli, mala a má pre našu prácu pochopenie, to ona utvára zázemie, umožňujúce vysoké pracovné nasadenie, ktoré nastolil otec a ktoré je podmienkou úspechu vari v každej práci,“ doplní obraz o rodine šľachtiteľov Korpásovcov Bandi.

"Rodina je základ, fundament, ktorý dáva zmysel všetkým snaženiam,“ to už je dôvetok Ondreja Korpása.

Vinica – živý chrám umenia

Víno je umenie a vinica živým chrámom vína, ktorý je prejavom hneď viacerých druhov umení. Tak znie korpásovský filozofický koncept vína.

Na Starom vrchu, ktorý patrí medzi 25 najlepších vinohradníckych polôh na Slovensku, objavíme úhľadnú, poctivo obrábanú vinicu, ktorá prirodzene zapadá do krajiny a krajina do nej. Akoby detail a celok odjakživa patrili k sebe.

Kedysi zvlnenú Pohronskú pahorkatinu pokrývali dubové lesy, v ktorých predkovia Rúbaňanov a Strekovčanov našli útočisko pred nájazdmi Turkov. Keď rabovanie ustalo a krajina sa začala obnovovať, mnohé lesy vyrúbali.

Na jednej z teplých juhozápadných strání vyrástol pred pár storočiami vinohrad. Starý vrch, ktorý neomylne vybrali predkovia, má opäť výborných hospodárov.

Korpás, jedno či otec alebo syn, vo vinici stále hľadajú odpovede na najväčšiu výzvu vinohradníka a vinára – získať ešte lepšie ovocie, teda strapec hrozna chutnejší ako ten, čo sme doteraz okúsili a víno v pohári ešte opojnejšie, než sme doteraz vypili.

Z dolnej strany vinicu ohraničuje bujná remízka s hradbou javorov, brestov a agátov a z hornej zvyšok niekdajšieho dubovo-agátového lesa. V strede Starého vrchu je najcennejšia poloha. Bandi Korpás ju označuje za jedno zo slovenských Grand cru, teda plochu s osobitou mikroklímou a vlastnosťami pôdy, ktorá vie skvele využiť potenciál ukrytý v odrode. Nuž a práve ten šľachtením posúvajú ešte vyššie.

V predvianočnom čase pripomína vinohrad človeka vyzlečeného donaha. Z krov opadlo lístie, tu-tam je sýta zeleň leta aj zlatočervená jeseň. Na niektorých kroch visia ešte strapce hrozna. Slúžia ako potrava pre vtáčence, ale v zásade sú bobule a kry predmetom výskumu Korpásovcov aj v čase vegetačného pokoja.

Pochopiť viničný ker znamená prísť na podstatu všetkých životných procesov prebiehajúcich v každom momente, aj vo chvíli, keď odpočíva.

V lete vstáva Ondrej Korpás o pol šiestej ráno a hneď mieri do vinohradu. Bandi nie je ako otec škovránok, je sovou, zvykne na počítači spracúvať množstvo poznatkov dlho do noci. Najneskôr o deviatej ráno je však už vo vinohrade aj syn, hlavným laboratóriom šľachtiteľov je vinica. Obaja muži v nej pracujú takmer nepretržite, ako je rok dlhý, až na pár dní, keď ich vytiahnu z vinohradu degustácie, prednášky či pracovné stretnutia. Sú na nich vítaní partneri, lebo prinášajú svieži pohľad na pestovanie viniča a tvorbu vína.

Keď sme znova navštívili vinicu, bola nedeľa, zvony v dedine odbili poludnie. Nebolo to prvý raz, čo sme sa stretli vo vinohrade v deň, keď sa má človek utíšiť a vymedziť čas oddychu a rozjímaniu.

Korpásovci sa na nedeľu tešia. Patria k nej ranné bohoslužby, čas na vnímanie božieho slova, ktoré človeku pripomína, čo má činiť, aby život mal zmysel.

Nuž a zmyslom korpásovského života je vinohrad, priestor, kde sa odohráva Kristovo posolstvo správneho spôsobu žitia. Je naplnením snov, túžob aj vykúpením zo strádaní, ktoré prináša príroda, ale aj rodina a spoločnosť, jednoducho blízky aj vzdialený vesmír vôkol nás.

Inžinieri sú dôvtipní muži

Korpás je značka, ktorá má vo vinohradníckom a vinárskom svete cveng. Ak sme hovorili o dobrom zakomponovaní vinohradu do krajiny, o jeho architektúre, nuž tú formuje aj rez. Francúzi slovom inžinier vyjadrujú technický a technologický pokrok, nápad, dôvtip posúvajúci tú či onú technickú disciplínu výrazne dopredu. Svoju inžiniersku zdatnosť Ondrej Korpás potvrdil dômyselným rezom viniča, ktorým zdokonalil takzvaný jednoduchý záves. V literatúre je známy ako Korpásov rez.

Bandi Korpás: Strapec napájaný vodou vydrží... Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Bandi Korpás, Oliver Korpás, stolové hrozno Bandi Korpás: Strapec napájaný vodou vydrží čerstvý do Vianoc.

Rez viniča prirovná Korpás k práci sochára, jeden má v ruke dláto, druhý nožnice a obaja v hlave myšlienku o ideálnom tvare sochy, je ňou aj ker. Dobre ostrihaná vinica vytesaná z tisícok správne orezaných krov pripomína súsošie, nie hocaké, ale také, čo rodí mok prinášajúci vrcholné opojenie.

Pred časom, bolo to v Umbrii začiatkom apríla, ukazovali talianski vinári skupine novinárov z celého sveta úbočia viníc. V nahote je pravda, prebleslo mi vtedy hlavou a znovu ju pripomenul Korpás: V správnom reze je základ dobrého vína, je v ňom aj jeden z kódov krásy, tej okamžite viditeľnej i budúcej, ukrytej v púčikoch nožom tvarovaného letorastu. Vtedy v Umbrii geometria tisícok orezaných, akoby sťatých hláv viniča tvorila obrazce ušľachtilej, dvetisíc rokov obrábanej vinohradníckej krajiny.

Rez núti rastlinu správať sa tak, ako si predstavuje premýšľavý hospodár.

Korpás, jedno či otec alebo syn, vo vinici stále hľadajú odpovede na najväčšiu výzvu vinohradníka a vinára – získať ešte lepšie ovocie, teda strapec hrozna chutnejší ako ten, čo sme doteraz okúsili a víno v pohári ešte opojnejšie, než sme doteraz vypili. Dobrých osemtisíc rokov sa o to človek pokúša šľachtením, teda skrížením dvoch, ba aj viacerých odrôd s cieľom získať hrozno s výnimočnými vlastnosťami. Ondrej a Bandi Korpásovci sú jednými z mnohých pokračovateľov tejto nekonečnej ľudskej snahy.

Keď Dorota Pospíšilová skrížila v roku 1958 Tramín červený s Veltlínskym červeno-bielym, položila základ odrode Devín. Ten, podobne ako Dunaj, skladal skúšky dospelosti v družstevných strekovsko-rúbanianskych vinohradoch, ktoré rástli pod taktovkou Ondreja Korpása. Aj jeho bystré oči a hlava prispeli k výberu správneho potomstva a zrodu dvoch najznámejších slovenských odrôd.

Želám Slovensku vianočnú pohodu, nech sa o ňu postarajú viac slovenské ako dovážané potraviny
Štefan Adam, riaditeľ VÚ ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva

Dnes majú Ondrej a Bandi Korpásovci na konte celú plejádu odrôd. S podpisom otca je napríklad odroda Hossa, pomenovaná po slávnom hokejistovi, alebo Harmónia, Slovakia či Rizling korenistý, kríženec Rizlingu vlašského a Tramínu červeného. Z pracovného názvu Rizling korenistý vzniklo víno s priliehavým názvom Rituál, jemne korenistý mok, s kyselinkami pripomínajúcimi Rizling rýnsky. Víno vskutku gradujúce náladu, hodné osláv s písanými aj nepísanými rituálmi.

Dnes pútajú Korpásovci pozornosť predovšetkým úsilím vyšľachtiť odrody, ktoré Slovensku prinesú červené víno prekonávajúce Dunaj. Ten je považovaný za prototyp moderného slovenského vína – je to mohutný, ušľachtilý, ovocný, elegantný mok. V krížení stavili otec so synom na Lavinu (Dunaj x Merlot), Darius (Merlot x Dunaj), Cabernet Cortonu (Cabernet franc x Dunaj) a Danubius ((Castets x (Cabernet Sauvignon x Saperavi)) x Dunaj). Toto kvarteto prihlásili do štátnych odrodových pokusov.

Ondrej Korpás starší vraví, že aj tohto roku, ktorý neprial červeným vínam, novošľachtence naakumulovali do bobúľ hrozna v materskom vinohrade výrazne viac cukru, ako dokázali nazbierať na Slovensku bežne pestované modré odrody – zväčša sa ich maximum pohybovalo na úrovni 21 stupňov. Cukornatosť korpásovského kvarteta sa pohybovala nad 25 stupňov, čím sa vytvorili predpoklady pre tvorbu kvalitného červeného vína. A čo je veľmi dôležité, vína, ktoré by bolo súce na pitie vo vysokej kvalite už v prvom roku života.

Skutoční vlastenci konajú

Pravda, všetko preverí čas a to, ako sa vyšľachtení adepti prejavia v nekompromisných štátnych skúškach.

Do nich by mohli prihlásiť Korpásovci aj pätnásť stolových odrôd viniča. Sú viac než atraktívne vzhľadom bobúľ, farebnosťou, aromatikou a chuťou. Mnohé z noviniek sú bezsemenné. Zodpovedajú najvyšším spotrebiteľským štandardom súčasnosti.

Lenže na to, aby sa začali pestovať, prichodí prekonať hneď niekoľko prekážok. Napríklad šľachtitelia musia zaplatiť za každú odrodu dvetisíceurový prihlasovací poplatok.

V čase, keď sa na Slovensku rozpadol vinohradnícky výskum a jeho reputáciu zachraňujú zo skromného rodinného rozpočtu dvaja nadšenci šľachtenia, je to suma brzdiaca vývoj nových odrôd.

Na víno si štátna reprezentácia rada spomenie, keď ho rozlieva pri stretnutiach so zahraničnými politikmi. Na druhý deň je zabudnuté. A stolové hrozno je pre úradníkov terra incognita alebo záležitosť vopred zhodená zo stola ako ekonomicky nezaujímavá.

Rozum pritom velí šľachtiť na mieru konkrétnych prírodných podmienok. Šľachtenie je svojrázna vedecká disciplína, vyžaduje si talent, trpezlivosť (odroda vzniká viac ako desať rokov) a, samozrejme, zdroje. Korpásovci všetko, čo vyprodukujú, dávajú do vývoja nových odrôd. Sú až misionárski oddaní šľachteniu.

Fascinácia tvorbou vie vybičovať ľudí k bežne nepredstaviteľným výkonom.

Ale vráťme sa do reality. Bandi Korpás vraví, že najjednoduchšie by bolo prihlásiť nové odrody do odrodových skúšok v Maďarsku a ako predbežne povolené by sa mohli hneď množiť v celej Európskej únii. Pravda, v tej chvíli by to už neboli slovenské odrody. Otec je patriot a chce, aby odrody vyšľachtené na Slovensku patrili krajine, kde sa narodil a niečo vo vinohradníctve a vinárstve dokázal. On aj jeho syn. Reálne podmienky však na Slovensku pochovávajú aj to najlepšie mienené šľachtiteľské vlastenectvo. O láske k domovine u nás hovoria iba štátnici (či skôr tí, čo im napíšu prejavy), v praxi však technologický pokrok posúvajúci krajinu dopredu a tým posilňujúci hrdosť občanov na to, čo Slovensko dokáže, rozvíjajú takí ľudia, ako sú Korpásovci.

V Česku považujú stolové hrozno za záhradkársky fenomén a vytvorili preň pojem „okrasná réva“, ktorý umožňuje legálne pestovanie najrôznejších odrôd vrátane cenných noviniek. Aspoň toto by sa pozdávalo aj Ondrejovi Korpásovi na Slovensku. Pritom najlepšie by bolo prevziať pokrokový vzor od našich južných susedov, aby práca investovaná do stolových odrôd s výnimočnými vlastnosťami nevyšla nazmar. Želá si, aby boli oficiálne zaregistrované, tak ako je to v Maďarsku v Národnej listine odrôd. Ide predsa o súčasť kultúrneho dedičstva krajiny.

Obrie a chutné bobule hrozna, plod mnohoročného... Foto: Jozef Sedlák, Pravda
hrozno, šľachtenie Obrie a chutné bobule hrozna, plod mnohoročného šľachtenia.

Zanovitosť, s akou otec a syn pokračujú vo vývoji nových odrôd, je neuveriteľná. Bandi skúša predĺžiť stolovému hroznu život. Nejde o márne pokusy, vášniví záhradkári by boli schopní aplikovať jeho postup a mať čerstvé hrozno s neopakovateľnou chuťou na vianočnom stole. A je iba vecou využitia moderných technológií, ako ho zabezpečiť vo väčších množstvách.

Slovensko trestuhodne nevyužíva prírodný a ľudský potenciál. Na vine nie je krajina, ale tí, čo ju vedú. Stále sa pridŕžajú pomýlenej koncepcie, že poľnohospodárstvo nie je hodné rozvoja, lebo si všetko dovezieme. Ale v akej kvalite?! Hrozno z dovozu je často predčasne odtrhnuté, zvädnuté, mdlé v chuti a ešte aj predražené.

A tí, čo v minulosti alebo aj dnes radi rečnili a rečnia o sebestačnosti, v skutočnosti pre ňu nič neurobili.

Na víno si naša štátna reprezentácia rada spomenie, keď ho rozlieva pri významných stretnutiach so zahraničnými politikmi. Na druhý deň je zabudnuté. A stolové hrozno je pre úradníkov terra incognita alebo záležitosť vopred zhodená zo stola ako ekonomicky nezaujímavá.

Lenže pandémia koronavírusu a prehlbujúca sa klimatická zmena môžu priniesť úplne nové pomery na svetových potravinových trhoch. V tej chvíli budú na koni krajiny, ktoré uvážlivo investovali do poľnohospodárstva. O Slovensku sa to, žiaľ, povedať nedá, zodpovední nechávajú krajinu unášať ako slamku v prúde rozvodnenej rieky.

Nádej však umiera posledná, možno sa Ondrej a Bandi Korpásovci dočkajú lepších čias. Možno niekto z kompetentných uvidí v pestovaní stolových odrôd hrozna príležitosť pre mladých rodinných farmárov. Odrody Korpásovcov by boli spestrením regionálnych trhov. Skvelou jesennou i vianočnou pochúťkou.

Možno raz dôjde na slová už nebohého moravského šľachtiteľa Václava Křivánka. Keď uvidel juhoslovenský vinohradnícky trojuholník, odhadol, že by sa tu urodilo hrozno pre celé Československo.

A zatiaľ sa tu v pote tváre trápia dvaja muži, ktorých prácu si všímajú akurát kolegovia z branže.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
7 debata chyba
Viac na túto tému: #vinič #šľachtenie #Ondrej Korpás #hrozno