Počas víkendov navštevujú miestny rozpadajúci sa Kostol svätého Juraja tisíce zvedavcov. Láka ich 32 tajomných postáv, vďaka ktorým hovoria vo svete tomuto miestu „kostol duchov“.
Kostol svätého Juraja (po česky sv. Jiřího) sa nachádza v malebnej časti Plzenského kraja, nie ďaleko od Karlových Varov. Nebyť atrakcie, ktorá pamiatku zapísala do rebríčka najdesivejších miest na svete, bola by to zóna extrémneho pokoja.
Foto: Michaela Lacková, Pravda
Ide totiž o oblasť, v ktorej po odsune sudetských Nemcov mnohé budovy zívajú prázdnotou. Umelecká inštalácia študenta umenia a dizajnu Jakuba Hadravu z roku 2012 však z tohto miesta urobila svetovú atrakciu. Po pozretí mnohých fotiek, ktoré kolujú na internete, sme sa sem rozhodli vybrať. Čo možno očakávať od miesta, ktoré opisujú ako jedno z najdesivejších?
Netreba zastierať, že človek pri vstupe cíti mierne obavy. Alebo minimálne rešpekt. Tridsaťdva sôch je rozmiestnených po kostole a pôsobia, akoby pred chvíľou prišli na omšu. Posedávajú v laviciach, niektoré sklonené, iné vzpriamené, jedna sa otáča, akoby chcela niekomu vzadu čosi pošepkať, ďalšia má na rukách dieťa. Akoby neboli zo sadry, ale každú chvíľu chceli vstať a ísť si po svojom. Tri stoja v zadnej časti kostola a všetko sledujú z diaľky. Pôsobia tak trochu ako prízraky z Pána prsteňov. Interiér kostolíka je zatiaľ v pôvodnom stave a je pomerne ponurý, čo inštalácii pridáva na dramatickosti.
Nálepka, ktorá nesedí
"Len, prosím vás, nepíšte, že to je kostol duchov, lebo to tak nie je,“ hovorí hneď na úvod náš sprievodca Josef Gilbert Matuška. Je starostom obce Manětín, pod ktorú obec Luková spolu s ďalšími menšími dedinkami patrí. Nálepku Ghost Church, teda kostol duchov, získal kostolík vďaka zahraničným návštevníkom, no s prízrakmi vraj nemá nič spoločné. V skutočnosti má byť spomienkou na ľudí, ktorí do kostola po stáročia chodili. Aj na sudetských Nemcov, ktorí museli toto územie opustiť.
Pôvodne gotický kostol bol podľa slov starostu veľakrát prestavaný, najstaršou časťou je sakristia. Naposledy prešiel prestavbou v druhej polovici 19. storočia, keď bola pristavená aj vysoká veža. Prvé zmienky o obci pochádzajú z 12. storočia.
Čítajte aj Hororovú klasiku nakrútili za smiešne peniaze a stal sa z nej trhák. Neuveríte, ako vznikla maska zabijaka...
Ako hovorí náš sprievodca, v roku 1921 mala obec podľa sčítania ľudu 107 obyvateľov, v roku 2021 ich bolo sedem. „Za sto rokov je to mínus sto ľudí. Deväťdesiat percent obyvateľov bolo nemeckej národnosti, ale všetci chodili do rovnakej školy, ktorá stojí hneď pod kostolom,“ hovorí starosta.
Spolu chodievali aj do Kostola svätého Juraja, ktorý slúžil svojmu účelu až do roku 1968. Vtedy počas pohrebu spadla zo stropu časť omietky a ľudia utiekli von. „Od tej doby sa v kostole neslúžili žiadne bohoslužby,“ vraví Josef Gilbert Matuška. Neboli obnovené ani po revolúcii, svätostánok bol katastrofálnom stave a došlo iba k najnutnejším zásahom na streche veže.
Foto: Pravda, Michaela Lacková
Až v roku 2012 prišiel vtedajší študent umenia a dizajnu Západočeskej univerzity Jakub Hadrava s nápadom, že by v kostole umiestniť svoju záverečnú prácu. „Hľadal miesto, na ktoré už ľudia zabudli, kam nikto nechodí,“ spomína starosta. Do lavíc kostola posadil svojich spolužiakov, obalil ich látkami namočenými do sadry a nechal ich v rovnakej pozícii sedieť 30 minút bez pohnutia. Keď sadra stuhla, vyliezli spod odliatkov a vzniklo tak 32 zvláštnych bytostí.
Až príliš veľa záujmu
„Postavy ale nie sú duchovia. Majú pripomínať veriacich, ktorí sa sem po stáročia chodili modliť, a bez tvárí sú preto, aby si každý z nás, kto sem príde, mohol dosadiť tváre svojich predkov. Je to pomerne hlboká myšlienka,“ vysvetľuje starosta Josef Gilbert Matuška.
Vďaka fotografom, ktorí zavesili obrázky z kostola na internet, pritiahla netradičná expozícia nečakanú pozornosť návštevníkov z celého sveta. „Niekto to pred rokmi nazval Ghost Church a teraz si to na internete žije svojím životom, ktorý nikto z nás nie je schopný ovplyvniť,“ hovorí starosta. Vďaka turistom, ktorí prispievajú do kasičky, sa podarilo na kostole vymeniť strechu a zrekonštruovať aj jednu jeho časť.
Foto: Michaela Lacková, Pravda
Do kostola sa vďaka tomu vrátili bohoslužby, ktoré sa konajú niekoľkokrát ročne, a občasne tam organizujú aj rôzne koncerty či iné kultúrne podujatia. Veľa návštevníkov sa však do kostola nezmestí – kostol je spolovice zaplnený svojráznymi rezidentmi. Starosta hovorí, že miestni celkom nevedia, čo s takým veľkým záujmom robiť. Nechcú to brať ako zárobkovú činnosť, vstup do kostola je bezplatný. Počas sezóny je otvorený pre jednotlivcov iba niekoľko hodín počas víkendu (informácie sú dostupné na stránke obce) alebo pre skupiny návštevníkov podľa predchádzajúcej dohody.
Cez víkendy sa však do kostola nahrnú stovky ľudí a obec na to nie je pripravená. Chýba zázemie, a tak turisti pôsobia často rušivo. Vlastníkom kostola je farnosť Manětín a pre obec je to akoby starosť navyše. A tak sa chtiac-nechtiac o návštevníkov kostola stará hlava obce s dvoma ďalšími dobrovoľníkmi.
Čítajte aj Netflix má miliardový biznis so smrťou! Bezbrehé vraždenie valcuje seriálový svet
„Hodnotím to ako plus, že sa ľudia o kostol zaujímajú, ale nechceme tu z toho urobiť biznis miesto. Nech chodia, urobili sme tu aj parkovisko, aby mali kde zaparkovať, keď prídu. Iné turistické zázemie tu však nie je vybudované, nemá to tu kto zabezpečiť,“ vraví starosta.
„Duchovia“ teda kostol pomohli zachrániť, ale zároveň sú tak trochu aj príťažou. Príliš veľký turistický ruch v oblasti, ktorá na to nemá pripravenú infraštruktúru, môže byť aj na škodu.