„Viac ako 40 percent ľudí na celom svete trpí poruchou tráviaceho traktu. Tieto symptómy sú druhou najčastejšou príčinou absencie v práci. A len v Európe stoja tieto absencie firmy 188 miliárd eur ročne. Slovensko patrí medzi najhoršie krajiny v EÚ, rakovina hrubého čreva je najčastejšie diagnostikovanou rakovinou u mužov aj žien. Stravovanie je najrizikovejší faktor, ktorý spôsobuje 26 percent všetkých úmrtí na Slovensku. Toto všetko predstavuje zbytočné výdavky pre zamestnávateľov,“ naznačí bioinformatička Laura Johanesová.
Spolu s biotechnologičkou Simonou Adamusovou, produktovým manažérom Pavlom Praženicom a biznis analytikom Matejom Kurtulíkom nájdu riešenie. Dajú dokopy tím Utumbo. A ten zvíťazí v kategórii MedTech na treťom ročníku prestížnej ceny BioInnovation Award, ktorú organizuje Lifbee Academy. Skúsení, ale i začínajúci slovenskí a českí podnikatelia, vedci, talentovaní študenti univerzít a biotechnológovia v Bratislave prezentujú inovácie, ktoré majú potenciál meniť trh a spoločnosť.
Foto: Andrej Barát
Nápad tímu Utumbo tkvie v analýze črevného mikrobiómu zamestnancov. Je ako odtlačok prsta pre každého človeka – jedinečný. Program, ktorý vedci vymysleli pre firmy, by ponúkal na mieru šité odporúčania ohľadom stravovania. Ide o prudko sa rozvíjajúcu oblasť vedeckého poznania, a to, že črevný mikrobióm ovplyvňuje v ľudskom tele úplne všetko.
Nedávno sme v Pravde priniesli rozhovor s poprednou slovenskou molekulárnou biologičkou Katarínou Šoltys o tom, ako pribúdajúce výskumy potvrdzujú, že mikroorganizmy v črevách majú vplyv na zdravie, šťastie, smútok, silu, vzrast či dokonca dĺžku života. A ich činnosť vie človek ovplyvniť napríklad tým, ako sa stravuje. A práve toto chce tím Utumbo analyzovať a personalizovať.
Využijú pri tom sekvenovanie DNA. Výsledkom bude robustná a zložitá databáza, s ktorou by však človek nepohol. Preto s pomocou strojového učenia naučia umelú inteligenciu, čo v databáze vyhľadávať, na čo sa zamerať. Výstupy zhodnotí odborník. Potenciál je však oveľa väčší. S pomocou dát bude podľa bioinformatičky možné predvídať zdravotný vývoj, upozorniť včas na ďalšie potenciálne zdravotné problémy. Cielená prevencia môže nakoniec priniesť úsporu nielen firmám, ale celému zdravotníctvu.
„Veľkosť nášho trhu bude v roku 2030 približne 266 miliónov eur, z toho chceme obsadiť 5 percent, čo je 13,3 milióna eur,“ pokračuje Johanesová. Do dvoch rokov chcú vybudovať potrebné zázemie. „A na to budeme potrebovať investíciu vo výške 250-tisíc eur.“ Zaznie gong. Ubehli presne tri minúty a Johanesová si s úľavou vydýchne. Stihla to.
Skoncentrovať špičkovú vedu do troch minút
Limity finálového večera sú nekompromisné. Každý tím má na prezentáciu len tri minúty. A čo do nich musia vtesnať?
Osem mesiacov náročnej roboty v inovačnom inkubátore popri bežnej práci či štúdiu na univerzite. Osem mesiacov, počas ktorých rozpracovali odvážny nápad, ktorý dokáže meniť pohľad na to, čo je možné. „Už viem, čoho sú tí ľudia schopní. Niekedy nestíham sledovať, ako uvažujú a čo všetko dokážu priniesť,“ prezradí členka poroty, Katarína Kretter z organizácie ENVI-PAK. Osem mesiacov robia špičkovú vedu, ktorá nemá putovať do zásuvky. Prebdejú noci, víkendy. „Len aby pochopili, ako dostať vedu z labáku k ľuďom, na trh,“ naznačí genetička a spoluzakladateľka Lifbee, prvej biotechnologickej platformy na Slovensku, Simona Held Veselá.
Osem mesiacov sa snažia v skromných podmienkach stvoriť revolučný projekt, pre ktorý zvyknú farmaceutické firmy vyhradiť celé jedno oddelenie, laboratóriá so špičkovým vybavením, veľkorysý rozpočet a čas. Aby inovovali.
Mladé tímy majú za tri minúty predstaviť odvážny plán, ktorý môže mať svetové parametre, ale ktorý bol otestovaný možno len v garáži. A ešte majú tú „drzosť“ pýtať od investorov státisíce eur. Musia ich presvedčiť. Ale opatrne.
Musia totiž svedomito voliť slová, pretože sa im pod rukami črtá zárodok unikátneho patentu a v sále je priveľa vnímavých uší, ktoré by mohli kľúčové detaily využiť.
Čítajte aj Huby prežili kataklizmy. Pomôžu ľudstvu?
Po prezentácii nasledujú rýchle a tvrdé otázky poroty. Niekoľko ich hneď „schytá“ tím Utumbo. Ako dosiahnete, aby vami načrtnutý plán zamestnanci naozaj dodržiavali? A to si naozaj myslíte, že zamestnávatelia budú ochotní platiť si za analýzu črevného mikrobiómu 700 eur ročne na zamestnanca?! „Sú na Slovensku technologické firmy, ktoré majú ešte väčšie rozpočty na zamestnanca,“ pokojne odpovedá produktový manažér Pavol Praženica. Už stihli osloviť niekoľkých zamestnávateľov a majú spätnú väzbu, že je o to záujem.
Bioplasty za polovičnú cenu
„Stretnú sa biochemik, analytická chemička a virológ a prídu s nápadom, ako vyrobiť bioplasty za polovičnú cenu. Znie to ako vtip. Ale nie je to vtip, no cieľ nášho projektu,“ začne prezentáciu analytická chemička Zuzana Hucsková z tímu Haloplastics, ktorý zvíťazí v kategórii Enviro Lab.
Analytická chemička Hucsková, virológ Jakub Mihale a Martin Forbak, doktorand, ktorý sa venuje štúdiu mykobaktérií, riešia praktický fenomén. Veda už nejaký čas pozná bioplasty, na výrobu ktorých nie je potrebná ropa a dajú sa kompostovať. Ale prečo z nich už dávno nie sú vyrobené všetky plastové veci, ktoré človeka obklopujú? Pretože bioplasty sú drahé. Výroba základnej suroviny nestíha pokrývať dopyt. Európski výrobcovia potrebujú materiál, ktorý sa dováža z opačného kúta zeme. A to sa rozchádza s ekologickou misiou bioplastov, aj s efektivitou. „Za jeden kamión dovezený z Ázie zaplatí výrobca až 20-tisíc eur,“ naznačí analytická chemička.
K tomu, aby vedecký tím Haloplastics dokázal razantne znížiť cenu základnej suroviny, potrebuje mikroorganizmy a zdanlivo neužitočnú vec, ktorá má však jednu veľkú výhodu – je hneď poruke, je lokálna, netreba ju dovážať zďaleka. Ide napríklad o kuchynský odpad alebo odpad zo slovenských cukrovarov.
Vďaka tomuto odpadu sa môžu kultivovať mikroorganizmy, ktoré produkujú špeciálnu surovinu pre peletky, ktoré sa dajú použiť na výrobu biodegradovateľných plastov. „Sú úplne rozložiteľné. Vrátime prírode, čo sme vzali. A po optimalizácii sa vieme dostať na polovičnú sumu oproti konkurencii. Takže aj obyčajná zubná kefka môže byť z bioplastu,“ dodá chemička. Pýtajú investíciu 150-tisíc eur, aby sa mohli postupne dostať na priemyselnú úroveň. Zaznie gong.
Väčšina projektov aj tak nevyjde. Tak to je
Porotcovia sa pýtajú na prekážky na strane trhu, ale aj potenciálnych zákazníkov. Rozvinie sa zaujímavá debata. Môže zlacnieť doprava. Ale môže zdražieť ropa a s ňou plasty. Mnohí výrobcovia napokon nebudú mať ani inú možnosť, keď sa budú postupne sprísňovať ekologické štandardy. Mnohé z plastových produktov sa nedajú triediť – kefky alebo kapsuly do kávových automatov. Tam nebude iná možnosť ako použiť bioplast, ktorý po použití bude smerovať do kompostu.
Foto: Samuel Sedliak
Jeden z členov tímu Haloplastics sa nahlas zamyslí, že teoretickou prekážkou pre ich nápad by mohlo byť množstvo odpadovej suroviny zo Slovenska, ktorú potrebujú pre mikroorganizmy. A aké mikroorganizmy plánujete využiť? Nasleduje rýchla tímová porada. „To by sme si ponechali zatiaľ pre seba,“ odpovedajú s úsmevom. Práve tu sa črtá jeden zo spomínaných patentov.
V inovačnom inkubátore osem mesiacov pracuje dokopy 23 ľudí. Ďalšie tímy prichádzajú s nápadom, ako z kávového gruntu, ktorý z veľkej časti stále končí v koši alebo v odtoku, jednoduchým spôsobom vyrobiť efektívne hnojivo pre rastliny. Alebo ako s pomocou mikrorias čistiť v priemysle odpadovú vodu na takú úroveň, aby sa mohla znova používať vo výrobných procesoch a ušetriť pri tom 50 až 70 percent energie. Prípadne ako z odpadu biologickou cestou vyrobiť ekologickú náhradu polystyrénu, ktorý využíva odevný alebo obalový priemysel. Alebo ako s pomocou unikátnych testov pomôcť ženám pri samodiagnostike ženských infekcií či pacientom s chronickým zápalovým ochorením čreva.
Čítajte rozhovor Príroda je veľký počítač, ktorý už všetko vyriešil. Stačí pozorovať
Podľa porotkyne a zakladateľky spoločnosti Pipette and Chart Liliany Unachukwu by tímy s takýmito projektmi mohli súperiť aj na najprestížnejších európskych inovačných súťažiach.
„Lenže väčšina podobne odvážnych nápadov aj tak nevyjde,“ schladí nadšenie porotca Alexander Feťkovský zo spoločnosti SanaClis. „Taká je jednoducho štatistika. Ale má to byť motivácia. Keď tento projekt nevyjde, ďalší bude oveľa lepší.“
Je to riziko. Stojí za to?
Hlúpe otázky nie sú hlúpe
Čo je na samom začiatku nápadu, ktorý môže zmeniť svet? Hlúpa otázka. Napríklad – čo keby sa nevyrábali náhrady mäsa z rastlín, ale čo keby rastliny rovno produkovali – mäso?
Podobnú otázku položil Roman Lauš vedcom biotechnológom, ktorí si najprv klepali po čele. „Ale potom mi začali volať, že chcú ku mne nastúpiť. Že je to ten najlepší nápad,“ prezrádza podnikateľ a zakladateľ českého startupu Mewery, ktorý plánuje prísť na trh so spôsobom, ako kultivovať mäso s pomocou mikrorias.
Foto: Samuel Sedliak
Patrí k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim startupom na svete. Len pred niekoľkými mesiacmi do projektu vložili desiatky miliónov eur kapitálové fondy Credo Ventures a Purple Ventures. Startup si vyhliadol aj najaktívnejší investičný fond v oblasti potravinárskych technológií na svete – Big Idea Ventures, a to spomedzi 300 špičkových firiem z celého sveta. Fond podporil iba 15 z nich, z Európy iba päť, patrí k nim aj Mewery.
„Je dobré pýtať sa hlúpe otázky. Patent, ktorý sme podali, vznikol na základe jednej takej otázky. Ale nakoniec neexistujú hlúpe otázky,“ dodáva Lauš, ktorý prichádza podporiť finále Lifbee Academy. Úspešná inovácia je podľa neho disruptívna. „Zdvihne ľudí zo stoličky.“ A nápadom, ktoré si vypočuje v Bratislave, sa to darí. Celá sála vstane a tlieska.