Nemám opasok s výbušninami. Búram predsudky

Prečo cestujete okolo sveta?
Keď som mal štyri roky, bol som s plaveckým tímom v bazéne. Natáčala tam televízia a na suchu sa ma spýtali, čo by som chcel robiť, keď budem veľký. Povedal som, že by som rád šiel do Japonska. Lebo to mi pripadlo ako navštíviť najvzdialenejšiu krajinu na svete. Chcel som cestovať všade. Môj starý otec mi povedal, že sa to môže stať, keď v to budem skutočne veriť. Aby som nedovolil nikomu, aby mi hovoril, že sa niečo v živote nedá dokázať. Keď to chcem, nech to jednoducho urobím. Začal som všade kresliť lietadlá a planétu Zem. Moja mama však s toho bola veľmi, veľmi nervózna. Vravela mi, že s tým mám prestať. Tak som to robil pod posteľou. Keď som mal 14 rokov, urobil som si zoznam toho, čo chcem v živote spraviť.

Čo ste si napísali?
Naučiť sa cudzie jazyky. Navštíviť všetky krajiny sveta. Cestovať na streche vlaku v Indii. Skutočne zmeniť svet. Dostať sa do Austrálie, kým budem mať tridsať. Mať vlastné BMW (smiech). A mnoho ďalších snov. Keď som mal 15 rokov, začal som cestovať.

Ktorú krajinu ste navštívili ako prvú?
Nemecko. Začal som cestovať, lebo zomrel môj starý otec. Túžil som po tom, aby som si plnil sny. Išiel som do Nemecka, lebo som chcel narúšať stereotypy. Vraj Nemci hovoria len po nemecky, aj keď vedia po anglicky. Sú nepríjemní, nekomunikujú s cudzími. Je to stereotyp. Ako cestujem, počul som mnoho takých predstáv o rôznych národoch. Zistil som, že 90 percent týchto rečí nie je pravdivých. Ako som povedal, navštívil som Nemecko, cestoval som na letné prázdniny či s egyptským plaveckým tímom. Vyštudoval som informačné systémy a v roku 2007 som začal počítať navštívené krajiny.

Začali ste od nuly?
Áno. Teraz mám misiu. Necestujem len preto, aby som mal pečiatku v pase. Milióny ľudí po celom svete chcú cestovať. Ja mám túto šancu. Chcem sa o to podeliť so všetkými. Keď neurobíte niečo, čo zlepší život ostatných, tak plytváte časom. Pripravujem príbehy krajín, kamkoľvek idem. Nech ich ľudia vidia. Vidieť znamená veriť. Ak by niekto počul niečo zlé napríklad o Slovensku, tak keď uvidí realitu, uverí v ňu.

Počuli ste niekedy niečo zlé o Slovensku?
Nikdy. Niekedy je možno výhodné byť menšou krajinou.

Aká je vaša misia?
Byť prvým človekom, ktorý s vlajkou svojej krajiny navštívi všetky štáty sveta. Mojím odkazom je sloboda, šťastie a mier. Sloboda je základom šťastia. A to je nákazlivé a vedie k životu v pokoji. Keď som cestoval do Mongolska, môj kameraman mi vravel: „Skutočne tam ideš? Dúfam, že ťa nezabijú. Egypt a Mongolsko majú mnoho historických problémov. S Tatármi a Džingischánom, ktorí zabíjali Arabov. Egypt tam nemá ambasádu.“ Aká bola realita? Boli tam skutočne mimoriadne milí ľudia. Nehovoria po anglicky a určite nie po arabsky. Je zase neovládam mongolčinu. Rozprávali sme sa však spolu a užili sme si zábavu. Pripravili mi grilované konské mäso, čo je najväčšia pocta pre hosťa.

Čo bol váš najkrajší zážitok?
Mám obrovské množstvo dobrých zážitkov. Viete, niekedy máte isté predstavy o veciach a ľuďoch a zažijete niečo úplne iné. Máte pocit, že je niečo zlé a všetko sa zmení. Povedzme si nájdete priateľa a vydrží vám to na celý život. Mám taký malý príklad aj zo Slovenska.

Aký?
Pricestovali sme z Poľska a bola už noc. Došli sme do dediny Smižany. S mojím tímom sme boli v aute a neboli sme si istí, kam ísť. Našli sme niečo ako malý penzión. Samozrejme, nehovorím po slovensky, ale stretol som pána Petra a jeho rodinu a priateľov. Všetci boli k nám mimoriadne milí. A to bol môj prvý zážitok zo Slovenska. Takmer od nás nežiadali peniaze a boli sme tam štyri-päť dní. Otvorili nám celý dom. Jeho mama nám pripravovala slovenské špeciality.

Ochutnali ste halušky?
Mal som mnohé jedlá, aj halušky. Bol to veľmi príjemný zážitok.

Čo bola vaša najhoršia skúsenosť?
Nemám ich veľa. Ale niekedy sa to stane. Jednu mám z Ruska. Boli sme na Sibíri. Cestovali sme vlakom desať dní. Myslím, že to bol Novosibirsk, kde som na niekoľko minút vystúpil aj s egyptskou vlajkou. Všetko bolo zamrznuté a chcel som urobiť zopár záberov. Zrazu som videl, ako ku mne beží veľký chlap. Predpokladal som, že to bude ako obyčajne. Ľudia sa so mnou fotia alebo len tak prehodia pár slov. Ale on ma udrel. Kričal som na kameramana, aby utekal späť do vlaku, lebo sa už blížili ďalší traja opití Rusi. Takže to bol veľmi zlý zážitok. Ale nikdy som ho ešte verejne nespomenul.

Foto: Archív Ahmeda Haggagovica

14-Egyptan Pred radnicou v Spišskej Novej Vsi.

Prečo nie?
Lebo to nič nevypovedá o skutočnom Rusku. Takéto veci sa jednoducho niekedy stávajú. A zažívam aj veci, ktoré nie sú zlé, ale sú nebezpečné. Ako na Slovensku, keď som videl v Slovenskom raji stúpačky. Bol to veľmi vlhký deň. Keby sme sa pošmykli, tak neviem, neviem. Môj brat povedal, že keby to takto bolo v Austrálii, ľudia by pre porušenie bezpečnosti išli do väzenia (smiech). Momentálne zakladám v Egypte cestovnú kanceláriu, ktorá ponúkne ľuďom dobrodružné zážitky na nezvyčajných miestach. Nebudeme využívať hotely. Spišská Nová Ves či niektoré miesta na slovenských hraniciach budú patriť medzi naše najlepšie destinácie. Mali by sme začať v lete. Tiež dávame dokopy organizáciu Haggagovic for Youth (Haggagovic pre mládež). Chceme mať kontakty aj so Slovenskom, robiť výmenné pobyty. Nemáme žiadnu náboženskú ani politickú agendu.

Milých ľudí stretnete všade, ale skutočne si myslíte, že niečo môžete zmeniť vo väčšej miere?
Nikdy som nezastavil žiadnu vojnu. To je pravda. Keď som začal cestovať, fotil som, potom sme prešli na videá. Jedným mojím priateľom je kameraman Ahmad Zuky. Na našich cestách schudol 56 kilogramov. Teraz je ženatý a šťastný. Ale presnejšie k vašej otázke. Mám televíznu šou, začali sme z ničoho. Nemáme špeciálny tím, chcem autentické veci. Prostredníctvom môjho Facebooku, mojich videí na YouTube, televíznej šou a prednášok som skutočne zmenil to, ako si milióny ľudí predstavujú iné krajiny. Keď o mne písal magazín Time, označil ma za nezvyčajného veľvyslanca Egypta. Páči sa mi to. Nazvali ma ambasádorom mieru. Nie je jednoduché zastaviť vojnu. Po rokoch cestovania mi však ľudia hovoria, že som sa stal pre nich inšpiráciou.

Ste z regiónu Blízkeho východu, ktorému sa konflikty nevyhýbajú, a týka sa to aj Egypta. Čo by ste chceli zmeniť tam?
Cestujem, aby som ukázal, že v mojom regióne nežijú len ťavy a my nebývame v stanoch. A nie sme teroristi. Keď som bol v Číne, jedno dievča na univerzite sa ma pýtalo, či nie som opásaný výbušninami. Tak som jej povedal, že Egypťania tak nechodia. Ukázal som jej opasok. Je na ňom symbol Supermana. Takže to bol zase jeden zo stereotypov. Chcem sa podeliť o Egypt. Veľa mladých ľudí v krajine hovorí, aby som sa stal ministrom turizmu. Pre to, čo som videl. Mám 29 rokov, bol by som najmladším členom vlády v histórii Egypta. Najprv som o to nemal záujem.

Teraz už áno?
Keď budeme mať opäť zvoleného prezidenta, určite áno. Vidím niečo vzácne, o čo však nikto nejaví záujem. Turistický sektor v Egypte upadá. Myslím, že viem, čo sa dá robiť. Stretol som ministrov turizmu po celom svete. Mám dobré kontakty. Poznám aj princa s pacifického štátu Tonga. Bol som prvým Egypťanom, ktorý navštívil túto krajinu. Viem, ako veci zmeniť. Využil by som mladých ľudí, čo v Egypte nerobíme. A moje cestovanie nie je len propagáciou domoviny, ale všetkých krajín, kam prídem. Predal som auto a dom, aby som v tom pokračoval. Neplatí ma nejaký boháč. Mám sponzorov ako Egypt Air, ministerstvo zahraničných vecí, telekomunikačnú spoločnosť Mobinil či firmu Sima.

Je vaša mama stále nervózna, keď ste z kreslenia lietadiel prešli na cestovanie po celom svete?
Vidí, že som zmenil životy ľudí. Necestujem, ako niektorí priatelia, aby som si niekde užíval večierky. Moja mama vidí, že som v živote urobil niečo dobré.

Voláte sa Ahmed Haggag. Ako vzniklo Haggagovic?
Nazval ma tak jeden ruský novinár a priateľ. Je to z portugalčiny. Haggag o vitorioso. Haggag víťazný. Zapáčilo sa mi to. A médiá to začali tiež používať. Teraz ma tak volá už aj moja mama.