Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Aký je váš názor ako historika: Bola Alžbeta Báthoryová nevinnou obeťou intríg, alebo mala aspoň časť vecí, z ktorých bola obvinená, naozaj na rováši?
Čachtická pani má dve podoby: historickú a literárnu (legendárnu). Ako historik môžem povedať len toľko, že také množstvo dôkazov ako proti Báthoryovej je veľkou zriedkavosťou. Jej obvinenia sú nepochybné, pravda, z hľadiska vtedajšieho práva nepostihnuteľné. Mučené a umučené nevoľnícke dievčatá boli jej majetkom, mohla si s nimi robiť, čo chcela. Ak aj boli medzi nimi zemianske dievčatá, aj v takom prípade sa mohla vykúpiť. Iné je jej vina pred Bohom: spáchala najťažší zločin a na druhom svete ju čakal krutý trest. Isteže, neviem, či sa ho bála. Zatiaľ čo týranie je nespochybniteľné, kúpanie v krvi je geniálnym výmyslom z oveľa mladších čias. Zaujalo svet a záujem dodnes neklesol.
Priznania jej spolupáchateľov boli získané mučením – vrhá to na celý prípad tieň pochybností? Prečo ju samotnú nikdy nesúdili?
Mučenie bolo v tých časoch normálnou súčasťou súdu. Mučili aj takých, ktorí sa priznali. Pochybnosti o vine jej pomocníkov sú literárnou fikciou. Báthoryovú nesúdili, hoci to žiadal nielen kráľ, ale aj ona sama. Vedela, čo robí, z hľadiska svetského práva bola nevinná. Pravda, jej skutky boli také ohavné, že sa Thurzo v záujme rodiny nepoddal tlaku z jednej ani druhej strany. Bol to mocný človek, palatín bol čosi ako kráľ, prinajmenšom jeho zástupca.
Akú úlohu v jej osude zohral? Podľa niektorých sa ju snažil chrániť, podľa iných bol v podstate nezaujatým sudcom, podľa ďalších zákerným intrigánom. Myslíte, že ju naozaj prichytil priamo pri čine?
Nepochybne ju prichytil pri čine. Jestvujú tom svedectvá priamych svedkov. Palatín Juraj Thurzo bol veľmi kultúrnym renesančným šľachticom, podporoval školy, sám ich zakladal, mal veľkú knižnicu, zostalo po ňom množstvo písomností uložených v bytčianskom archíve, ktoré svedčia o jeho vzdelanosti a rozhľadenosti. Na jeho dvor prichádzali umelci aj zo zahraničia, mal krásnu rodinu, ktorú miloval, jeho láska s Alžbetou Coborovou je až dojímavá. Intrigána v ňom možno vidieť len v legende, fikcii. Povedal by som, že z hľadiska historika hlúpej fikcii, lebo spochybňuje významnú a veľmi krásnu kapitolu našich dejín. Pravda, je právom umelca, aby pracoval, ako uzná za vhodné.
V čom vidíte príčinu takého rozporného ponímania jej osoby – nevinná obeť verzus krutá vrahyňa?
Snahu o senzáciu, ktorá má zvýšiť komerčný úspech.
Sám ste autorom knihy o Alžbete Báthoryovej, čím zaujala táto historická postava vás osobne?
Zaujala ma ponuka Karola Kállaya, aby som s ním vydal spoločnú knihu. Bola to veľmi príjemná práca, na ktorú dodnes rád spomínam. Napokon aj čitateľský úspech bol veľmi príjemný: tri vydania v celkovom náklade vyše 15-tisíc kusov a dodnes neutíchajúce žiadosti o štvrté vydanie. Autorsky som rozprávanie o Báthoryovej využil ako sondu do tragickej histórie tureckých vojen. Stále pracujem metódou príbehu, ktorý mi umožní zaujímavo rozprávať o dejinách, vrátane faktov, ktoré by samy osebe boli nudné.