Prečo sú dôležití svätí a svätorečenie pre katolícku cirkev?
Kanonizácia vo všeobecnosti znamená, že svätý požíva istú liturgickú úctu. Znamená to, že je možné sa k nemu obracať, dá sa ho žiadať o pomoc. Všetko garantuje samotná cirkev. Proces svätorečenia však prechádzal cez storočia pomerne dynamickými zmenami.
Foto: Archív
Ktoré to boli?
Na začiatku išlo skôr o zvykovú záležitosť. Žiadny svätý nemusel prejsť nejakým oficiálnym procesom. Stačilo, že ho uctievala komunita a už ho považovali za svätého. Až niekedy v čase vrcholného stredoveku došlo k tomu, že sa celý proces inštitucionalizoval. Začala ho kontrolovať cirkevná hierarchia a dostal presné pravidlá, za akých možno postupovať. Dá sa povedať, že to pokračuje dodnes. Ešte sa však k tomu pripojila jedna dôležitá vec. Význam svätých narastal nielen v náboženskej komunite, ale aj všeobecne v spoločnosti.
Prečo?
V stredoveku bolo v momente, keď vznikali, pre mnohé spoločnosti kľúčové získať si niektorého svätého ako akéhosi nebeského patróna.
Budú dvaja noví svätí niečími patrónmi?
Väčšinou je to dané nejakou tradíciou, zvykom. Záleží na tom, aká skupina má k akému svätému blízko. Závisí to často od toho, aké povolanie vykonával, či aké udalosti sú spojené s jeho životom. Dá sa predpokladať, že Ján Pavol II. bude hrať veľmi dôležitú rolu v Poľsku. Nevylučujem, že sa stane aj jedným z patrónov krajiny.
Vatikán svätorečí dvoch pápežov. Je to niečo výnimočné?
Nepovedal by som, že je to výnimočné. Kanonizácia pápežov je pomerne bežnou vecou. Obvyklé je aj to, že za svätých je vyhlásených viac ľudí naraz. Špeciálne je tentoraz to, že v prípade Jána Pavla II. bol kanonizačný proces veľmi rýchly. Od jeho smrti (v roku 2005) uplynulo len pár rokov.
Aké dôvody viedli katolícku cirkev, že ho tak rýchlo svätorečila?
Určite zohral úlohu fakt, že Ján Pavol II. je možno najvýznamnejším pápežom druhej polovice 20. storočia. Na kanonizácii sa však môžu podieľať aj vnútorné procesy v katolíckej cirkvi. Ján Pavol II. reprezentuje istý prúd v rámci katolicizmu. Ten jeho kanonizáciu môže vnímať ako posilnenie svojich pozícií.
Bola jedným z faktorov aj jeho popularita medzi veriacimi? Už na pohrebe Jána Pavla II. zaznel slogan: Santo subito – svätým hneď.
Patril k najpopulárnejším pápežom. Ján Pavol II. určite vedel dobre komunikovať. Dá sa povedať, že mal dobre premyslený systém vzťahov s verejnosťou. Mnohé veci vedel dobre takpovediac predať. Vďaka popularite Jána Pavla II. však katolícka cirkev dokázala zase mnohé problémy aj skrývať a neriešila ich. Autorita pápeža z Poľska ich totiž zakryla.
Aký prúd v katolíckej cirkvi Jána Pavol II. reprezentoval?
Nastúpil v období, keď cirkev mala za sebou pomerne značnú zmenu v súvislosti s konaním Druhého vatikánskeho koncilu. Išlo o akési otvorenie sa svetu, do istej miery o liberalizáciu. Ján Pavol¤II. však patril skôr ku konzervatívnemu prúdu v cirkvi. Nehlásil sa k ultrakonzervatívcom, ktorí odmietali všetky zmeny. Konzervativizmus Jána Pavla II. je však typický.
Predstavujú dvaja pápeži Ján XXIII. a Ján Pavol II. dve rôzne frakcie?
Určite áno. Je to svojím spôsobom zvláštne, že kanonizujú práve týchto dvoch pápežov. Ján XXIII. bol tou osobnosťou, ktorá katolícku cirkev otvorila. Nikto to pritom neočakával, keď ho v roku 1958 zvolili. Zjednodušene sa dá povedať, že bol kandidátom kompromisu. Dve súperiace krídla v cirkvi sa nevedeli dohodnúť. Ján XXIII. mal 76 rokov, keď sa dostal na pápežsky stolec. Mal byť len akýmsi prechodným vodcom katolíckej cirkvi. Lenže Ján XXIII. svoj relatívne krátky pontifikát do roku 1963 maximálne využil. Katolícku cirkev zmenil od základu. Proces, ktorý spustil, vyvrcholil Druhým vatikánskym koncilom.
Ján Pavol II. teda zmenu skôr neprijímal?
On zmenil cirkev v tom, že z nej chcel opäť urobiť spoločensky a politicky aktívnu, globálnu inštitúciu. V pohľade na to, akú úlohu má hrať v modernej spoločnosti, sa však Ján XXIII. a Ján Pavol II. dosť líšili.
Dá sa povedať, že svätorečenia týchto dvoch pápežov je teda pokračovanie súboja dvoch krídel v cirkvi?
Neviem, či by som to nazýval súbojom. Ide skôr o symbolické vyjadrenie, že katolícka cirkev nie je jednoliata. Vždy v nej boli rôzne myšlienkové prúdy, záujmové skupiny. Platí to stále. Aj Ján XXIII. a Ján Pavol¤II. reprezentujú len dva prúdy z mnohých, ktoré v cirkvi sú.
Obaja pápeži sa zaujímali aj o vonkajší svet. Ján XXIII. pomáhal počas druhej svetovej vojny zachraňovať Židov, Ján Pavol II. bojoval s komunizmom.
Ako som už spomenul, Ján XXIII. veril, že cirkev musí byť otvorenejšia svetu. Ján Pavol II. vstúpil aj do verejnej oblasti, z ktorej katolícku cirkev, obrazne povedané, v priebehu 19. storočia vyhnali. Do značnej miery je v nej teraz Vatikán aktívnym hráčom.
Ku komu z týchto dvoch má bližšie súčasný pápež František?
On reprezentuje ďalší prúd. V mnohom by mohol mať bližšie k Jánovi XXIII. Ale hoci bol Ján Pavol II. v mnohých ohľadoch veľmi konzervatívny, má zase s Františkom tiež niečo spoločné. Obaja sú mediálne zdatní. Sú obľúbení u veriacich a v médiách. Jána Pavla II. a Františka tiež spája záujem o chudobných. Hoci k tejto téme pristupujú trocha z inej perspektívy. Ján Pavol II. posunul sociálne otázky do vnímania v celosvetových súvislostiach. V tom pokračuje aj František, aj keď on sa skôr sústreďuje na konkrétnych ľudí.