Pýtali sme sa, prečo to znamená obrovské straty pre našu krajinu. Iné štáty dokážu viac ako stonásobne zhodnotiť každé euro investované do superpočítačov. Nuž a Európska únia sa koncom marca pri 60. výročí podpísania Rímskych zmlúv zaviazala, že tieto investície výrazne posilní. Nejde pritom o prosperitu, ale o prežitie.
Ako by ste predstavili superpočítač?
Je ako mikroskop alebo Hubblov teleskop. Môžete cezeň vidieť veci, ktoré normálne nevidíte. Superpočítač Salomon využíva široká skupina výskumníkov na simulácie rôznych procesov. Na vývoj nových materiálov, liekov, modelovanie povodní, na crash testy (nárazové testy), spracovanie veľkých dát (big data). Okrem našich vedcov v IT4Innovations využíva superpočítač Salomon vyše 60 organizácií z Čiech a zahraničia. U nás však neprebiehajú len simulácie, zlepšujeme superpočítače samotné.
Riešite dizajn superpočítačov, ktoré sa ešte len v budúcnosti postavia?
Sme zapojení do troch európskych projektov v rámcovom programe Horizon 2020, v rámci ktorých vyvíjame softvérové technológie pre budúce superpočítače, ktoré budú tisícnásobne výkonnejšie ako tie súčasné. Chceme sa podieľať aj na vývoji hardvéru.
Salomon bol v čase spustenia na 40. mieste medzi najvýkonnejšími superpočítačmi sveta. Keď vlani oslavoval prvé narodeniny, bol na 55. mieste. Kde je dnes?
V súčasnosti je v rebríčku TOP 500 na 67. mieste. O dva mesiace bude znova vyhlásenie, som zvedavý, ako veľmi klesneme.
Veď ešte nemá ani dva roky. Je to isté?
Určite klesneme. No dúfam, že stále budeme v prvej stovke. Vrchol svojho výkonu dosiahne superpočítač vo chvíli, keď ho postavíte. Možno by som to prirovnal k autu. Aj to zastará už v okamihu, keď si ho kúpite a vyjdete z predajne. Tieto technológie veľmi rýchlo napredujú. Krajiny neustále budujú nové a nové superpočítače, s novými technológiami, ktoré sú energeticky efektívnejšie a výkonnejšie.
Salomon je váš druhý superpočítač. Prvým bol Anselm predstavený v roku 2013. Plánujete ďalší, výkonnejší?
Áno, určite, ak chceme v tejto oblasti zostať na vrchole. Začiatkom roka 2018 plánujeme obnovu menšieho Anselma. Nebude taký výkonný ako Salomon, no bude postavený na nových technológiách. V rokoch 2020 až 2021 chceme obnovovať Salomon, bude zhruba desaťkrát výkonnejší ako súčasný systém.
Koľko to stojí, udržať sa medzi svetovou špičkou?
Salomon stál asi desať miliónov eur. Prevádzka vás však vyjde zhruba toľko, koľko ste investovali do superpočítača. Ak teda najväčšie európske systémy stoja okolo 50 až 100 miliónov eur, tak rovnakú sumu treba dať aj na prevádzku počas nasledujúcich piatich rokov. Tieto superpočítače sú pritom desaťnásobne výkonnejšie ako Salomon, V Číne majú dokonca systém, ktorý je viac ako päťdesiatkrát výkonnejší.
Je pravda, že bez superpočítačov by sa niektoré výskumy vôbec nepohli?
Superpočítač robí veci lacnejšie, rýchlejšie a bezpečnejšie. Týka sa to napríklad jadrových reakcií. Robiť experimenty by bolo riskantné. Lacnejšia je simulácia pri výrobe nových materiálov či crash testoch, keďže simulácie stoja len zlomok ceny experimentov. Predstavte si napríklad lietadlá boeing alebo airbus. Ak by ste mali zakaždým vyrobiť lietadlo, vyskúšať, či letí, a zistili by ste, že neletí, tak by ste zakaždým museli postaviť nové alebo ho upraviť, a až zdĺhavým experimentálnym procesom by ste nakoniec dospeli k lietadlu, ktoré lieta. A to by vás stálo veľmi veľa.
Využívajú to aj menšie dopravné spoločnosti v strednej Európe?
V oblasti crash testov máme veľmi dobrú spoluprácu s lokálnou firmou BORCAD, ktorá vyrába sedadlá do regionálnych vlakov. My ich simuláciou zoptimalizujeme a oni si spravia záverečný crash test, kvôli ktorému musia ísť do certifikovaného laboratória v Spojenom kráľovstve, čo vôbec nie je lacná záležitosť. Som veľmi rád, že pri posledných sedadlách sme to spočítali tak dobre, že im stačil jediný finálny crash test. Superpočítače využívajú aj ropné spoločnosti.
Ušetria na nákladných geologických prieskumoch?
Presne tak. Francúzska firma Total využíva superpočítač Pangea na výpočet rezervoárov. Je to pre nich veľmi výhodné. Dokážu predpovedať, kde a ako ťažiť. Aj pre nich sú tieto investície zlomkom toho, čo by museli investovať pri metóde pokus – omyl. Analytická spoločnosť Hyperion spočítala, že jeden investovaný dolár do superpočítača sa vám môže vrátiť až v 500 dolároch. A práve toto si veľa ľudí neuvedomuje. V minulosti sa veľa experimentovalo. Poznanie sveta nám však umožnilo vyvinúť veľmi komplexné modely, čo znamená, že už nemusíme experimentovať. Využívame simulácie. Na tie však potrebujeme výkon. Taký, aký nám dodajú len superpočítače.
Aký je Salomon rýchly?
Jeden náš kolega pracoval na ochranných povlakoch pre lítiové batérie. Keby to počítal na stolnom počítači s osemjadrovým procesorom, tak by mu to trvalo 186 rokov. Ak by využil celý Salomon, mal by to spočítané za 23 dní. Tiež sa pokúša simuláciou nájsť materiál, ktorý je skoro taký tvrdý ako diamant, no je lacnejší. Bez superpočítačov by sa vôbec nezaobišla predpoveď počasia. Štát vyžaduje, aby bola predpoveď pripravená do šiestich hodín. To nielenže nezvládnete na normálnych počítačoch, ale práve v tejto oblasti potrebujeme výkonnejšie superpočítače, ako sú tie súčasné, ak chceme predpovede ešte zlepšiť.
Dnešné stroje sú na tieto úlohy stále pomalé?
Američania dokážu relatívne presne predvídať, kadiaľ pôjde hurikán. No ak by superpočítače boli dostatočne výkonné, aby bolo možné zúžiť koridor, tak by nemuseli evakuovať toľko obyvateľov, čo sú obrovské náklady. Preto má tisícnásobný nárast výkonu v budúcnosti obrovský význam.
Ako si máme predstaviť taký veľký výkon?
Ak by jeden človek za jednu sekundu sčítal alebo vynásobil čísla 2,72 a 3,14 – tak by sme to označili za jeden FLOPS (ukazovateľ výkonu počítača, počet operácií s číslami s pohyblivou desatinnou čiarkou za jednu sekundu, po anglicky floating point operations per second). Môj mobil má výkon asi 666 megaFLOPS (666 000 000 FLOPS). Môj počítač z roku 2011 má výkon 40 gigaFLOPS, čiže napíšeme číslo 40 a za ním deväť núl. Výkon súčasných superpočítačov sa ráta v petaFLOPS, to je o ďalších šesť núl viac. To je oveľa viac, ako je obyvateľov Zeme. Ako keby sme sa bavili o nejakej obývanej galaxii. Výkon budúcich počítačov sa bude rátať v exaFLOPS, to je číslo s 18 nulami.
Človek by si myslel, že superpočítač dostáva úlohy iba z jadrovej fyziky, astronómie či meteorológie. Aké sú však ďalšie zadania?
Zaujímavé sú napríklad behaviorálne analýzy zo sociológie, psychológie, bezpečnostné výskumy, výskumy depresií, metódy trénovania pilotov lietadiel. Riešili sme lingvistiku, algoritmy rozpoznávania ľudskej reči. Tu sa uplatňujú najmä metódy umelej inteligencie a strojového učenia. Pre vývoj superpočítačov je zaujímavý jeden z troch veľkých európskych projektov (FET Flagships) Human Brain Project. Ak budú v tomto projekte vedci úspešní, tak sa im podarí vyvinúť superpočítač, ktorý bude fungovať podobne ako ľudský mozog, volá sa to neuromorphic computing (neuromorfné výpočtové systémy). Práve toto je jedna z možných ciest, akou sa do budúcnosti môžu vybrať superpočítače. Tou druhou je kvantové počítanie a tretia je tradičná – hľadanie nových materiálov, ktoré nahradia kremík, a zlepšovanie architektúry superpočítačov. To je vlastne stále tá súčasná technológia, ktorá však napreduje čoraz pomalšie, pretože začíname narážať na fyzikálne limity.
Jedna z najnáročnejších oblastí matematiky sú rovnice opisujúce šírenie tepla. Ako to Salomonovi a vášmu centru ide?
V tomto sme historicky veľmi silní. Vyvíjame softvér, ktorý rieši práve tieto úlohy, nazývajú sa paralelné riešiče. Jeden z nich, ESPRESO, sme testovali nielen u nás, ale aj na najväčších superpočítačoch Európy a sveta. Dostali sme dokonca prístup na tretí najvýkonnejší superpočítač na svete – Titan v Oak Ridge National Laboratory v USA. ESPRESO je riešič, ktorý umožňuje efektívne vypočítať rovnice, kde je obrovské množstvo premenných. ESPRESO sa navyše v jednom európskom projekte využíva ako príklad aplikácie, ktorá bude nasadená na superpočítačoch budúcnosti.
Pomáha Salomon pri riešení problémov v súvislosti s klimatickou zmenou?
Využíva ho tím vedcov z Karlovej univerzity v Prahe, ktorí simulujú predpovede dosahu mestských emisií na klímu v strednej Európe. Spolupracujeme aj s Ústavom výskumu globálnej zmeny v Brne.
Klimatická zmena prinesie extrémnejšie počasie, viac rizika, viac škôd. Riešite aj otázku povodní?
V tomto prípade je zaujímavá kombinácia viacerých javov, napríklad povodní a dopravy. Dokážeme vypočítať, kde sa vytvoria záplavové jazerá a ktoré cesty budú prerušené. Na superpočítači však vieme súčasne zanalyzovať aj dopravu, dokážeme určiť úseky, kde sa vytvoria zápchy a potom vieme povedať záchranným zložkám, kadiaľ majú ísť, aby na miesto dorazili čo najskôr. Spolupracujeme aj so slovenskou spoločnosťou Sygic, ktorá vyvíja navigácie. Ich technológia v spolupráci s naším superpočítačom by mohla pomôcť pri riešení dopravnej situácie v Bratislave pri uzatvorení Mlynských Nív, ktoré sa chystá a kde sa predpokladá uzávierka vyše 14 mesiacov.
Salomon už dnes počíta dĺžku zápchy na českých diaľniciach. V akých ďalších oblastiach sa s ním ľudia dennodenne stretávajú a ani o tom netušia?
Pri liekoch. Farmaceutické firmy dokážu experimentálne zanalyzovať vplyv nových liekov na orgány a telo človeka, no analýza všetkých kombinácií je časovo aj finančne náročná. Pomocou superpočítača a strojového učenia to však možné je. Výrazne sa urýchli nasadenie lieku. Na tomto spolupracujeme s farmaceutickými firmami v projekte Horizon 2020. Ďalšia oblasť je medicína. Kolegovia z Brna na Salomone počítajú, ako majú čo najpresnejšie nasmerovať ultrazvukové vlny pri operácii tak, aby zničili nádor a nepoškodili zdravé tkanivo. Odrazy a lomy v ľudskom tele sú veľmi komplexné, to si vyžaduje veľký výpočtový výkon. Alebo genomika. S Inštitútom molekulárnej a translačnej medicíny na Palackého univerzite v Olomouci máme spoločný projekt v oblasti personalizovanej medicíny a analýzy DNA. Oproti nám sídli Fakultná nemocnica Ostrava, s ktorou spolupracujeme pri analýze medicínskych obrazov a dát. NASA nedávno upriamila pozornosť na mesiace Saturna. Vydali správu, že sú na nich podmienky vhodné pre život. Jedným z nich je Enceladus a napríklad Karlova univerzita modeluje s pomocou Salomonu rôzne procesy prebiehajúce pod povrchom tohto mesiaca.
Zdá sa, že Salomon je vyťažený na 100 percent…
Termín stopercentná vyťaženosť nie je celkom správny. Odpoviem trochu inak. Sme veľmi radi, že dopyt po Salomone prevyšuje ponuku a že česká komunita veľmi rýchlo naskočila na superpočítanie, hoci tu v minulosti žiaden superpočítač podobného výkonu nebol. Prideľovanie výpočtového času, teda prístupu na superpočítač, funguje u nás ako grantová súťaž a pri poslednej výzve dopyt prevyšoval ponuku o 64 percent.
Prečo potom nie je plná vyťaženosť dobrý termín?
Vysvetlím vám to názorne (berie do rúk prázdny pohár a začne do neho postupne ukladať vrecúška s cukrom ku káve, USB kľúč a model auta, pričom pohár vyzerá plný, ale medzi predmetmi zostávajú medzery). Tento pohár je superpočítač a tie predmety predstavujú úlohy, ktoré chcete na ňom vypočítať. Tie úlohy majú svoju veľkosť. Aby sme pohár zaplnili na 100 percent, museli by sme doň nasypať piesok a jeho zrnká by predstavovali drobné nenáročné úlohy, čo je pre superpočítač škoda. Všetky tieto malé úlohy môžete počítať na bežných strojoch. My sa snažíme, aby na superpočítači bežali veľké úlohy a tými ho na 100 percent nikdy nezaplníme. Hovorí sa, že ak vyťažujete superpočítač na viac ako 70 percent, je to dobré. My máme priemerne 75 percent, čo považujem za veľmi slušný výsledok.
Ak by vyťaženosť nedosahovala aspoň tých 70 percent, znamenalo by to škody?
Keď si už raz kúpite takúto vec, treba ju využívať. Poviem to na príklade formuly 1. Formulu si kúpite preto, aby ste pretekali a aby ste zvíťazili. Neskôr sa naučíte formulu opravovať, zlepšovať. Ak však formula stojí v garáži, napríklad preto, že nemáte do nej palivo, je to škoda. Pretože je to premárnená príležitosť. Svet ide práve týmto smerom, krajiny sa snažia superpočítače čoraz viac využívať, pretože vidia ich potenciál.
Vlani sa slovenskí vedci sťažovali na vedenie Slovenskej akadémie vied (SAV), že vyťaženosť slovenského superpočítača Aurel (postavili ho v roku 2012, bol na 335. mieste) klesla takmer na nulu, respektíve ani nie na tretinu. Ako to vnímate?
Keď sa nechystám s formulou pretekať, asi by som ju nemal kupovať. Superpočítače veľmi rýchlo zastarávajú, preto ich treba maximálne vyťažiť, odkedy sú zapnuté. Inak vedci prejdú za pár rokov na modernejšie a výkonnejšie systémy a starý superpočítač už nebudú chcieť využívať. Ak by som preniesol do minulosti svoj mobil a postavil ho k nejakému dávnemu superpočítaču, tak vedci budú radšej využívať tento telefón (pre zaujímavosť – v roku 1993 by jeho smartfón bol asi na 400. mieste v rebríčku TOP 500 najvýkonnejších superpočítačov sveta). Pretože by mal vyšší výkon, bol by energeticky menej náročný, menej by stála spotreba. Technológie treba využívať, kým sú ešte moderné.
Práve vysoká spotreba elektriny Aurela je problém. Vedenie SAV žiadalo od vedcov, aby hradili 40 percent nákladov. Je to štandardné?
Veľmi nie. Sú dve cesty. Je cesta, pri ktorej štát dáva peniaze priamo národným superpočítačovým centrám. Alebo je druhá cesta, pri ktorej štát dáva peniaze vedcom a tí potom platia centrám. Tieto peniaze majú vždy rovnaký zdroj – daňových poplatníkov. Teraz ide len o to, či pôjdu cez vedcov, alebo priamo. Ak to ide cez jednotlivé vedecké inštitúty, tak to môže byť ťažšie, pretože riaditelia môžu mať lepšie nápady, ako tieto peniaze použiť. Ja som zástancom toho, aby sa superpočítače platili priamo. V krajinách, kde sa platia priamo, a vo väčšine krajín to tak je, superpočítanie napreduje. Ak to tak nie je, veci nefungujú dobre.
Salomon sa platí priamo?
Áno. Česká republika si už niekedy v roku 2010 uvedomila, že chce budovať takéto veľké výskumné infraštruktúry, a tie si vyžadujú aj náklady na prevádzku. Preto ministerstvo školstva vytvorilo účelovú podporu pre veľké výskumné infraštruktúry. Tie sú na cestovnej mape, ktorá je pravidelne revidovaná. Ten, kto sa udržal na cestovnej mape, má garanciu, že dostane na prevádzku peniaze, pričom musí cez transparentné súťaže rozdeľovať kapacitu svojej veľkej infraštruktúry. Môže to byť superpočítač, urýchľovač, laser. Na druhej strane musia ponúkať tieto výskumné inštitúcie kvalitu a adekvátnu službu vedcom. Takto to funguje aj v zahraničí. Je to však najmä otázka národného záujmu a celospoločenského konsenzu.
Nie je to teda len o nezhodách vedcov a Akadémie vied?
Je to predovšetkým politické rozhodnutie založené na národnom záujme a prioritách, ktorému by mali predchádzať seriózne analýzy. Krajina si musí povedať – tam sa chceme dostať a toto budeme podporovať. A budeme podporovať nielen nákup, ale aj prevádzku. A, samozrejme, niečo za to musíme dostávať. Ak je využitie nulové, tak to nemá zmysel. Je to o konsenze na vládnej úrovni. V Českej republike sú veľké výskumné infraštruktúry schvaľované priamo vládou.
Slovenskí vedci vypočítali, že Slovensko príde ročne asi o 1,33 milióna eur pre nevyužívanie Aurela. Nevyužívanie superpočítača má však zrejme väčšie dosahy…
Už som spomínal analýzu spoločnosti Hyperion o návratnosti investície do superpočítačov, ktorá hovorí o tom, že jeden investovaný dolár sa vám vráti prinajmenšom v desiatkach alebo dokonca až v 500 dolároch. Takže aj finančné dosahy sú oveľa väčšie. No ide o celú spoločnosť. Tá sa musí na politickej úrovni rozhodnúť, či ide týmto smerom, alebo nejde. Väčšina krajín sa rozhodla podporovať superpočítanie. Počítače aj modely sú čoraz lepšie, dokážu nahradiť čoraz viac experimentov, ale najmä, začínajú sa uplatňovať v oblastiach, o ktorých by sme to pred časom vôbec nepovedali. Európska únia napríklad tlačí na to, aby mali aj malé a stredné podniky prístup k superpočítačom, aby ich používali a aby im rozumeli. Aj naše centrum je zapojené do takéhoto projektu. Ľudstvo má k dispozícii stále väčšie množstvo dát a potrebuje ich spracovať. Tieto veľké dáta sa začínajú čoraz viac prepájať so simuláciami. Na svetovej konferencii v oblasti superpočítania napríklad Japonci hovorili o kombinácii analýz sociálnych sietí s modelmi tsunami. Dosahujú presnejšie výsledky.
Facebook pomáha lepšie predpovedať cunami?
Áno. U nás sa tiež spracúva model cunami, robia na tom kolegovia z Technickej univerzity v Mníchove. Vedia vypočítať, ako sa vlna bude šíriť. Japonci si však uvedomili, že existuje množstvo dát od ľudí zo sociálnych sietí, ktorí cunami vidia, reagujú naň, posielajú na internet fotografie a videá. Takto získavajú priame dáta od ľudí, ktoré treba analyzovať, a ktoré slúžia ako ďalšie vstupy do simulácie. Vďaka nim dokážu model posunúť podstatne bližšie k realite.
Existuje konkrétna požiadavka na výkonnejšie stroje? <A> Nedávno som sa rozprával s kolegom z Nemeckého centra klimatologických výpočtov (Deutsches Klimarechenzentrum), ktorý hovoril celkom jasne o potrebe mať výkonnejšie stroje. Súvisí to s presnosťou modelov, presnejšími predpoveďami počasia. V niektorých oblastiach sa nám podarilo vytvoriť modely, ktoré majú blízko ku skutočnosti, no chýbajú nám tisícnásobne výkonnejšie stroje, na ktorých by sme ich dokázali použiť.
Vráťme sa ešte k Aurelovi, stretli ste sa s podobnou situáciou inde vo svete?
Pravdupovediac nie. Neviem o tom, aké boli na Slovensku plány, aká bola dohoda. Ale zvyčajne ten nákup predstavuje len polovicu toho, čo na superpočítač potrebujete. Investícia a prevádzka superpočítača predstavuje všade inde vo svete jeden celok, nie je to oddelené.
Salomon má priemerný príkon asi 700 kilowattov. K čomu to možno prirovnať?
Ono to kolíše, niekedy je to 600, inokedy 800 kilowattov. Niektorí si ešte pamätajú 100-wattové žiarovky. Čo v prepočte predstavuje 7 000 takýchto žiaroviek. Alebo inak, Salomon spotrebuje za rok asi toľko energie ako obec s 500 domami vrátane verejného osvetlenia a spotreby každej domácnosti. Alebo mi zišlo na um ešte pečenie a varenie. Ak má jedna elektrická rúra príkon zhruba 2,5 kilowattu, tak sa pri Salomone bavíme o zhruba 300 zapnutých elektrických rúrach. Treba dodať, že toto je spotreba vrátane chladenia a zálohovania, nie je to len samotný superpočítač.
Tých „300 zapnutých elektrických rúr“ sa nesmierne zahrieva. A to je problém a paradoxne aj výhoda. So Salomonom dokážete vykúriť celú budovu. Zapájajú sa aj inde vo svete superpočítače do energetickej bilancie stavieb?
V moderných centrách sa to stáva štandardom. Kolegovia zo Leibnizovho superpočítačového centra Bavorskej akadémie vied v nemeckom meste Garching takisto využívajú teplo zo superpočítača na vykurovanie budovy. Vo Švédsku toto teplo dokonca predávajú distribútorom do siete. Chladenie teplou vodou, ktoré sa u nás a v spomínaných centrách používa, je trend.
Ako to funguje?
Musíme dostať vodu, respektíve chladiace médium čo najbližšie k procesorom, ktoré sa tak veľmi zahrievajú. Výhodou je, že toto médium nemusíte aktívne chladiť väčšinu dní v roku. Stačí ho vyviesť von z budovy, kde sa samo ochladí, čo znižuje energetické nároky, a tým aj výdavky. Spoločnosť IBM pred časom dokonca experimentovala s mikrotrubicami umiestnenými v kremíku uprostred procesora, čo môže byť vzhľadom na zanášanie týchto trubíc problematické. Odborníci sa v každom prípade snažia dostať čo najbližšie k zdroju tepla.
Ak však potrebujeme v budúcnosti superpočítače, ktoré budú tisícnásobne výkonnejšie, budú mať tisícnásobne väčší hlad po elektrine a budú produkovať tisícnásobne viac tepla? Nebude to veľká záťaž pre životné prostredie?
Práve toto sa snažia vedci vyriešiť. Aby budúce superpočítače nemali niekoľkonásobne vyššie energetické nároky. Oficiálna línia hovorí o tom, že aj keď majú byť tisícnásobne výkonnejšie, ich spotreba nesmie prekročiť 20 megawattov. To je hranica, kde už nie je také ľahké dostať do výpočtového centra takéto množstvo energie. Inak by si to vyžadovalo prestavbu rozvodnej siete. Preto sa ľudia snažia hľadať nové technológie, novú architektúru počítačov v kombinácii so zlepšením softvéru.
Budú sa musieť umiestňovať superpočítače do morí alebo jazier, aby sa ochladili?
To si nemyslím, hoci nejaké výhody to určite môže mať, napríklad vo Fínsku, ak je superpočítač umiestnený blízko polárneho kruhu. Napríklad Švajčiarske národné superpočítačové centrum v Lugane je chladené vodou z jazera, no platia tam prísne obmedzenia. Nesmú doň spätne vypúšťať vodu, ktorá by bola oveľa teplejšia. Je to preto, aby nerozkolísali ekosystém v jazere.
Pri nedávnom 60. výročí podpisu Rímskych zmlúv sa pozornosť zameriavala najmä na budúcnosť Európskej únie ako takej. No niektoré členské krajiny podpísali aj zaujímavý dokument o posilnení kapacity európskych superpočítačov a ich siete. Čo to Európe prinesie?
Európska únia si už nejaký rok uvedomuje, že začína v superpočítačoch zaostávať. Čína, Japonsko, USA majú jasné stratégie, ako dosiahnu tisícnásobok výkonu. V Európe síce stratégia existuje, no únia vie, že to chce lepšiu spoluprácu a integráciu krajín, ak to chce dosiahnuť. Dokument podpísalo sedem krajín, štyri európske superpočítačové veľmoci – Taliansko, Španielsko, Nemecko a Francúzsko (prevádzkujú takzvané Tier-0 superpočítače) a potom Holandsko, Portugalsko a Luxembursko. Toto sú zakladajúci členovia deklarácie a Európska únia dúfa, že ostatné krajiny sa pripoja k úsiliu vrátiť európske superpočítanie do prvej trojky.
Áno, na prvých dvoch miestach je Čína, potom USA…
Európska únia však vypadla už z prvej desiatky, ak nepočítame Švajčiarsko, ktoré nie je členom únie a je v súčasnosti na ôsmom mieste. Okrem Číny dominujú USA a Japonsko. Aj z nášho pohľadu je veľmi dôležité sa tam vrátiť. Pretože superpočítače nadobúdajú čoraz väčší význam.
Existuje niečo, čo nezvládnu ani tie najlepšie stroje?
Predstavte si obyčajnú kvapku vodu. Vypočítať všetky sily a interakcie pôsobiace na atomárnej úrovni v kvapke vody je stále nad sily aj tých najvýkonnejších superpočítačov súčasnosti.
Martin Palkovič (1977)
Foto: Andrej Barát, Pravda
expert na superpočítače
- Jeho špecializácia je vývoj a optimalizácia multimediálnych aplikácií a aplikácií pre bezdrôtovú komunikáciu a paralelné architektúry procesorov s nízkou energetickou náročnosťou.
- Vyštudoval elektroniku na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a tiež komerčné inžinierstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Doktorát získal na Technickej univerzite v Eidhovene.
- V rokoch 2001 až 2012 pracoval v belgickom výskumnom inštitúte imec Leuven, kde sa podieľal na realizácii inovatívnych riešení pre informačné a komunikačné technológie pre veľké nadnárodné korporácie ako napríklad Samsung, Toshiba alebo Panasonic.
- Od roku 2012 je riaditeľom Národného superpočítačového centra IT4Innovations na Vysokej škole banskej – Technickej univerzite v Ostrave.
- Je autorom a spoluautorom viac ako 50 publikácií.
- Od roku 2016 je členom poradnej skupiny Future and Emerging Technologies rámcového programu Horizon 2020, tiež je členom Rady veľkých výskumných infraštruktúr ČR.
- Hovorí po anglicky, nemecky, holandsky a francúzsky.