Čo je Platforma pre Bratislavu?
Je to apolitická skupina odborníkov, ktorá pracuje spoločne na dokumente s názvom Plán Bratislava.
Čo si pod tým máme predstaviť?
Plán Bratislava predstaví nový názor na to, kam má naše mesto smerovať, čo je preň najlepšie. Tvorí ho viac ako 60 odborníkov v 10 tematických skupinách, ktoré idú naprieč všetkými základnými témami, ktoré sú pre mesto dôležité. Máme kapitolu identita Bratislavy, sociálne veci, vzdelávanie, rozvoj mesta, teda všetky urbanistické záležitosti, správa mesta, kultúra, životné prostredie, komunikácia a inovácie.
Bude to teda niečo ako manuál?
Vo finále to bude dokument, v rozšírenej podobe aj online, v menšej vydaný ako kniha, s ktorým sa bude môcť stotožniť akýkoľvek Bratislavčan a verím, že to bude aj podklad pre komunálnych politikov.
Kedy by mal byť pripravený?
Začiatkom roka 2018.
Hovoríte, že platforma je apolitická, sám však máte ambíciu uchádzať sa o post primátora, aj niektorí ďalší členovia sa chcú uchádzať o funkcie vo vedení samosprávy. Nevylučuje sa to?
Vo chvíli, keď som povedal, že mám ambíciu kandidovať za primátora, napriek tomu, že som to oficiálne ešte neohlásil, tak je logické, že ľudia môžu každú vec, ktorú urobím, vnímať cez túto optiku. Asi sa to nedá nikomu vyčítať. V každom prípade, mnohí ľudia, ktorí sú v Platforme, nemajú žiadne politické ani komunálne ambície. Postup okolo Plánu Bratislava je jasný. Vydáme ho v dostatočnom čase pred voľbami, aby si ho mohol osvojiť akýkoľvek z kandidátov na akúkoľvek pozíciu.
Prípadne aj terajšie vedenie mesta?
Áno. Naším cieľom je, aby sa Bratislava zlepšila.
Ako si predstavujete proces, aby si to ľudia, ktorí rozhodujú o hlavnom meste, osvojili.
To je absolútne na nich, aby si uvedomili, či je to pre nich dokument, ktorý má hodnotu. Z môjho pohľadu je hlavnou implementáciou to, že mám záujem ísť do komunálnych volieb a kandidovať. To je ten najvyšší možný stupeň úsilia ako pretaviť svoje myšlienky do reality. Začínal som ako aktivista. V roku 2008 sme založili Mestské zásahy, ktoré boli o tom, ako naši kolegovia, aj iní ľudia, môžu povedať názor, kam smerovať verejný priestor a prešiel som si rôznymi štádiami aktivizmu. Prišiel som na to, že keď chceme mesto zlepšiť a zmeniť, treba ísť do politiky.
Často sa aj dobrý úmysel stretáva s rôznymi prekážkami, či už zastupiteľstvo, normatívy a podobne. Vnímate to ako prekážku alebo výzvu?
Práve preto robím s odborníkmi, ktorí tieto veci už zažili a poznajú ich. Každému, kto sleduje komunálnu politiku, je jasné, že to nie je prechádzka ružovou záhradou. Je to komplikované nielen v rovine politickej, ale aj administratívnej.
Napriek tomu, že verím, že Bratislava zamestnáva veľa skvelých ľudí, ktorým na meste záleží, myslím si, že odbornosť je v súčasnej dobe problém. V ľuďoch, ktorí sa majú starať o Bratislavu, nie je tá nálada „to je naše mesto, ktoré zlepšíme“. Myslím si, že prevláda určitá frustrácia. Jednou z vecí preto bude vytvoriť také pracovné prostredie, aby sa tam zamestnali aj ľudia, ktorí doteraz nikdy neuvažovali, že by mali robiť vo verejnej správe. Aby sa stretli odborníci, ktorí budú vedieť, že ich slovo má váhu a že to, čo robia, má zmysel.
Ako dlho ste presviedčali 60 odborníkov, kým išli s kožou na trh?
Pred prvým stretnutím Platformy ešte minulý rok som absolvoval asi 80 stretnutí a doteraz je to okolo 150. Boli nevyhnutné na to, aby vznikol takýto tím ľudí a udržal sa. Boli to skvelé rozhovory, väčšinou stačilo jedno-dve stretnutia a pochopili moju ideu. Mám výhodu, že nie som úplne neznámy v tomto komunálno-aktivisticko-odbornom prostredí. Tí ľudia vedeli, že som sa len tak neobjavil. Poznajú Mestské zásahy, vedia, že som celé roky fanatik do Bratislavy.
Aká je spätná väzba? Prihlásili sa ďalší odborníci?
Na našej webstránke sme zverejnili výzvu smerom k odborníkom, ktorí by mali čo povedať a prihlásilo sa ich naozaj veľa. Sú to skvelé odborné veci, nestíham odpisovať. Takže reakcia je výborná a o to väčšia je naša zodpovednosť. Čaká nás veľa práce, sme na začiatku. O to väčšia je naša zodpovednosť, aby sme to kvalitne dokončili.
Vznikom Plánu Bratislava sa práca zrejme neskončí.
Samozrejme, ak chce niekto pripraviť kvalitný dokument o tom, kam by sa malo mesto uberať, je to beh na veľmi dlhú trať.
Aj keď bude hotový, tak ho nemožno uložiť do poličky a byť spokojný ďalších 50 rokov.
Je to sranda, že keď bude po roku a pol práce hotový, budeme opäť na bode nula. Potom sa musíme pokúšať ho nejako implementovať. Takýto dokument musí byť živý. Mesto, ale aj spôsob, akým ho spravujeme, akým sa to dá robiť, aké sú impulzy, ktoré ho menia, aké sú podmienky, aký je spôsob života ľudí… toto všetko sa tak rýchlo mení, že dnes robiť nejaké uzavreté dokumenty nemá zmysel. Veci, ktoré dnes urobíte, sú o pol roka staré, neaktuálne. Mesto musí reagovať na extrémne veľa nových výziev. Mení sa celý spôsob dodávania služieb, ako ľudia komunikujú, ako môže mesto komunikovať. Dokument, ktorý by určoval, kam sa má mesto uberať, musí byť otvorený.
Spomeniete fungujúci príklad zo zahraničia?
Praha je veľmi ďaleko. Okrem toho, že sa jej darí ekonomicky, dokonca je v takom štádiu, že ide skupovať späť pozemky, ktoré brzdia rozvoj na niektorých územiach, čo je tak, ako to má byť. Mesto má byť šéfom na svojom území. Majú IPR – Inštitút plánovania a rozvoja hlavného mesta Prahy, ktorý vyrába fantastické strategické dokumenty. Má rôzne oddelenia, či je to oddelenie participácie, verejného priestoru alebo oddelenie práce s dátami, ktoré napríklad Bratislave absolútne chýba. Brno. Sú veľmi dopredu v tom, ako rozmýšľajú o meste. Majú podobný inštitút. Nemusíme chodiť ďaleko.
Pri predstavení Platformy ste prirovnali Bratislavu k dieťaťu, ktoré rastie, ale nerozvíja sa. Nemá plán, nevie ťažiť zo svojich pozitív.
Mesto rastie. Tomu nevieme zabrániť a ani to nemá význam. Otázkou je, ako rastie a či vedenie mesta má tento rast pod kontrolou, lebo aspoň trochu ho dokáže dobiehať. Lebo môj pocit je ten, že absolútne nie. Preto to vyzerá, akoby ráz mesta určoval niekto iný. Konkrétne developeri.
Nie je už neskoro do toho teraz zasiahnuť? Ako?
Ten, kto chce meniť mesto, musí to robiť spolu s developermi. Sú to jedni z najdôležitejších partnerov mesta. V súčasnej dobe developerské skupiny vlastnia také kvantá metrov štvorcových v meste, že si neviem predstaviť nič iné, ako spoluprácu. Ale má to byť spolupráca dvoch rovnocenných partnerov, a mesto je ten prísnejší, ktorý určuje, ako ďaleko ten developer môže zájsť. Myslím si, že oni budú radi, keď dostanú jasné a presné pravidlá, ktoré sa budú dodržiavať.
Myslíte si, že svitá na lepšie časy, keď sa developer rozhodne ničo mestu, v ktorom pôsobí aj vrátiť? Hovorím o podpore nadácie spoločnosti HB Reavis pri rekonštrukcii Námestia slobody. Filantropia či spoločenská zodpovednosť tu nie je v móde a verejnosť sa na to díva s nedôverou.
Myslím si, že musíme byť menej paranoidní. HB Reavis zarobilo na tomto meste stovky miliónov eur a myslím si, že má časť vrátiť tomuto mestu. Treba povedať, že nie vždy pre obyvateľov najpríjemnejším spôsobom. Ich administratívna štvrť v širšom centre Bratislavy je urbanistická chyba, kde po 18.00 nemáte ani nohu. Čo ma na tom vyrušuje je, že mesto má mať proces pod kontrolou, ono má urobiť architektonickú súťaž, ono to má riadiť. Nemá to robiť súkromná developerská spoločnosť.
Vzorcu developer – mesto – pravidlá – kvalita sa venuje pracovná skupina s názvom Rozvoj mesta.
Áno.
V rámci Platformy však funguje týchto odborných pracovných skupín desať. Čomu sa venuje tá s názvom Identita?
Identitu chápeme ako súhrn charakterových vlastností, ktorými vieme jednoducho opísať v tomto prípade naše mesto. My sa však rozprávame o tom, akú by sme chceli, aby Bratislava mala identitu. Pre Bratislavu je tekutá. 250 rokov tu sídlilo vedenie celej ríše, obrovskou rýchlosťou sa tu striedali národy, je to jedno z mála európskych hlavných miest, ktoré zmenilo v 20. storočí názov (1919 Prešpork na Bratislava). Po druhej svetovej vojne nebolo vôbec jasné, že to bude hlavné mesto. Netreba ani hovoriť o tom, ako Bratislavu zmenil nástup komunizmu. Nájsť jasnú identitu je preto zložité. Preto hovoríme o „tekutej“ identite, ktorá sa často mení. V tejto debate sme na začiatku, ale vidíme tri-štyri piliere, na ktorých chceme stavať. Mesto by sa malo naučiť ťažiť zo svojej mierky, má sa s ňou zmieriť a brať to ako pozitívum. Má sa výrazne zamyslieť a začať facilitovať spolužitie ľudí z rôznych kútov Slovenska tak, ako tu kedysi žili rôzne národy a jazykové menšiny, teraz je to podobné. Niekto, kto tu dvadsať rokov žije a pracuje a povie, že on sa necíti Bratislavčanom, tak niečo je zlé. Zároveň má dať veľký priestor kultúre, byť mestom kultúr. Bratislava má veľa skvelých ľudí, ktorí vedia robiť či už oficiálnu alebo neoficiálnu kultúru na vysokej úrovni. A samozrejme sa má starať o slabších. O seniorov, ľudí zo sociálne slabších skupín, ľudí na okraji spoločnosti. To sú štyri piliere, na ktorých identitu zatiaľ staviame.
Keď sa niekto ani po rokoch života necíti byť s mestom spriaznený, kde je chyba? V komunikácii? Tej sa venuje ďalšia pracovná skupina.
Komunikácia nie je o tom, ako komunikuje mesto navonok, pre turistov, to je imidž. Nám ide o to, akým spôsobom komunikuje so svojimi obyvateľmi. Zhodneme sa, že základom každého vzťahu je komunikácia. To rozprávanie sa medzi mestom a obyvateľmi je v súčasnosti veľmi zlé až žiadne. Nedokáže svojim obyvateľom jasne odkomunikovať nejaký odkaz ani ich vypočuť. Samozrejme, škála problémov, prečo sa tu tí ľudia necítia ako doma je väčšia, ale toto je jedným z nich.
Pre charakter mesta je dôležitá aj jeho kultúrna scéna.
Oficiálna aj neoficiálna kultúra majú v Bratislave veľmi silné miesto, pekne spolužijú. Treba však vymyslieť schému, ako ich podporovať. Ľudia, ktorí robia kultúru a sú mimo mestskej štruktúry, to často vedia urobiť lepšie, lebo majú viac oduševnenia, energie. Mesto by malo preto rozdať na podporu kultúry viac grantov.
Pri predstavovaní skupiny Sociálna oblasť ste povedali, že to, ako sa dokáže mesto postarať o druhých ukazuje, aké je vyspelé.
Sergej Kara a Peter Adam zostavili absolútne skvelú skupinu odborníkov. Treba povedať, že sociálne veci nie sú populárne. Oddelenie sociálnych vecí má na magistráte sedem ľudí. V meste, ktoré má, netvárme sa, že má 422-tisíc obyvateľov ako uvádza štatistický úrad. Má ich omnoho viac. Bavíme sa o 700-tisícovej metropole aj s okolitými dedinami a ľuďmi, ktorí sem dochádzajú. A toto nie je nikdy volebná téma. Ľudia bez domova sú pre všetkých na obtiaž, na ľudí pracujúcich v sex biznise sa pozerá cez prsty. Ale je dôležité vedieť, ako sa dokáže mesto postarať o týchto ľudí. Tam sú aj ďalšie skupiny. Seniori, ich opatrovanie, rodiny s deťmi, ľudia z nižších sociálnych vrstiev, nájomné bývanie, v rámci ktorého má Bratislava extrémne malý fond, medzi 900 – 1 000 bytov v správe magistrátu a ďalších asi 2 000 majú mestské časti.
Zaujímavá a v Bratislave často pretriasaná téma – mobilita. Tak sa volá ďalšia skupina odborníkov, pričom zdôrazňujete, že nejde len o dopravu.
Súčasťou mobility je aj chodec, cyklista. Je to pre Bratislavu nosná téma, napríklad aj parkovanie, a zároveň veľmi ťažká. Ľudia sa v nej totiž preskupujú. Keď idete po chodníku a všade sú zaparkované autá a vy neviete prejsť s kočíkom, tak ste naštvaní. Ale keď na tej istej ulici práve dnes potrebujete rýchlo zaparkovať auto, tak ho tam jednoducho zaparkujte. Preto je zložité túto tému odkomunikovať ľuďom. Je to bolestivé. Musí prísť jasný postoj, pravidlá. A všetky témy od zápch, zlého parkovania atď. vždy končia pri MHD. Posilnenie verejnej dopravy je základ.
Najväčšou skupinou, čo sa týka počtu odborníkov, je Správa mesta.
Je veľmi dôležité, aby si každý sám nerobil jednotlivé kapitoly, ale uvedomil si, že sa musia poprepájať. Všetky totiž končia pri správe mesta. Keď chcem mať dobrých zamestnancov, potrebujem dobré ľudské zdroje. Keď chceme založiť Metropolitný inštitút Bratislavy, končí to pri magistráte. Dobrý Front office končí v správe mesta. A samozrejme všetko končí pri financiách.
Čo by mala priniesť skupina Vzdelávanie?
Nemusíme si hovoriť, aké dôležité vzdelávanie je. My to vidíme v dvoch rovinách: Ako môže mesto, magistrát pomôcť vzdelávaniu, ono nezriaďuje školy ani jasle a ako môžu pomôcť mestské časti. Je určite dôležité mať aj nejaký materiál pre mestské časti. Úplne jednoduchý príklad: Neexistuje cena primátora pre najlepšieho bratislavského učiteľa. Prečo?
Životné prostredie sa sústredí na udržateľnosť?
Zeleň je pre mesto nesmierne dôležitá, to všetci chápu. Hodnota stromov je obrovská. To nie je pocitová vec, je to empiricky vyrátané. Určuje sa nie len spoločenská, ale aj finančná hodnota stromu. Odborníci vedia vyrátať, koľko strom ušetrí peňazí. Tým, že tieni a mesto sa menej zohrieva. Alebo jednoducho, čo je však veľmi dôležité, pomáha ľuďom cítiť sa lepšie. Napríklad jeden výskum: vzali jednu sociálnu skupinu v nemocnici, určitý druh choroby a spárovali týchto ľudí s ich bydliskom. Následne tieto miesta fyzicky preskúmali. Zistili nepriamu úmeru medzi počtom ochorení, myslím, že išlo o psychické choroby, a počtom zelene, stromov. My sa bavíme o tom, ako zeleň udržiavať, ako nastaviť niektoré limity, ako má vyzerať. A potom tu máme Karpaty a Dunaj. Z Hodžovho námestia, čo je skoro centrum mesta, je to na Kolibu osem zastávok trolejbusu. A máte 95 kilometrov turistických ciest bukovo-dubového lesa. Je to fantastické. Je to obrovská vzácnosť.
Myslíte si, že napr. aj tento dokument nastaví isté pravidlá a v priebehu rokov podmieni aj zmenu myslenia?
Cieľom Plánu Bratislava je aj v jednom momente ukázať jednoduchým a populárnym spôsobom, že zmena je možná. Verím ľudom.
To znamená, že príde čas, keď natreté zábradlie vydrží bez čmáraníc dlhšie ako týždeň?
Verím, že áno. Je na to teória „Rozbitého okna“. Keď ukážete, že sa o niečo staráte, ľudia majú oveľa menšiu tendenciu vandalizovať. Vedia, že sa o to niekto stará. Výborným príkladom je pokus z Británie. Pred čistú natretú a udržiavanú stenu zaparkovali bicykle, na ktoré zavesili reklamu. Ľudia prišli, reklamu poskladali. Keď to zopakovali s tým rozdielom, že stena bola špinavá a posprejovaná, oveľa viac ľudí hodilo reklamný leták na zem. Je to teda o prístupe.
Máte obavy?
Máme dlhoročné heslo, že naivita je naša jediná zbraň. Niekedy to platí, niekedy nie. Nádej je dôležitejšia ako skúsenosť. Nádej je, že tento dokument si nájde svojich adresátov a bude mať zmysel. Možno aj vďaka nemu sa podarí zmeniť mesto.
Matúš Vallo
Foto: Jozef Páleník
- Architekt a spoluzakladateľ ateliéru Vallo Sadovsky Architects.
- Zároveň je aj spoluzakladateľom a predsedom občianskeho združenia „My sme mesto“, neziskovej organizácie so zameraním na súčasný verejný priestor a zefektívnenie mestského prostredia prostredníctvom sociálnej, architektonickej a komunitnej angažovanosti.
- V roku 2003 absolvoval pracovnú stáž v londýnskom ateliéri Adajye/Associates. Ako držiteľ Fulbrightovho štipendia absolvoval v roku 2010 šesťmesačný výskumný pobyt na Columbia University v New Yorku.
- Je spoluautorom knihy „Mestské zásahy. S láskou vaši architekti.“
- Od roku 1995 je členom skupiny Para.