Ešte ako študent medicíny zostavil 600-stranovú učebnicu Memorix anatómie, z ktorej je na trhu už 3. vydanie a anglická verzia sa predáva v šiestich krajinách Európy. Opýtali sme sa ho aj na to, či sa nebojí, že mu odborná záštita nad výstavou mŕtvych tiel pokazí renomé.
Pochádzate z východného Slovenska. Ako ste sa ocitli v Prahe?
Navštevoval som športové gymnázium v Košiciach, kde som profesionálne hrával basketbal. V treťom ročníku mi však moje zranenie kolena pozmenilo životné smerovanie. Pochopil som, že tento šport už profesionálne robiť nemôžem, ale ešte stále k nemu môžem mať blízko ako športový lekár a ortopéd. Rozhodol som sa pre štúdium na 2. lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a tu ma hneď v prvom ročníku chytila za srdce anatómia. Už od druhého ročníka som asistoval v anatomickej študentskej pitevni, od tretieho ročníka som mal ako študentský lektor celú skupinu medikov a učil som ich anatómiu. V piatom ročníku medicíny som sa rozhodol napísať, respektíve zostaviť, učebnicu anatómie.
Nie je ich na trhu dosť?
Dôvodom tohto rozhodnutia je fakt, že podobných učebníc je síce veľa, ale sú dlhé, obsiahle, pomerne komplikované. Anatómia je skutočne náročná, v rámci štúdia medicíny ju mnohí považujú za jednu z najhorších skúšok. Chcel som, aby vznikol akýsi kompromis medzi pohľadom pedagóga, klinika a študenta, takže som do tvorby knižky zapojil všetky tieto skupiny. Kniha obsahuje viac ako 1 500 schematických obrázkov, ktoré sa vždy nachádzajú vedľa textu, netreba ich hľadať. Predstavuje najkomplexnejšiu a zároveň najjednoduchšiu učebnicu anatómie.
Čo ste zo skúšky z anatómie dostali vy?
Dvojku. Profesor našiel chybičku v mojej písomnej príprave a tam ma „dostal“ na detailných otázkach. (Úsmev.)
Kde pracujete teraz, po skončení štúdia medicíny?
Pôsobím v Anatomickom ústave 2. lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe už tri roky ako vysokoškolský učiteľ. Takže dosiaľ som išiel cestou vysokoškolského učiteľa a vedca so špecializáciou v anatómii, od septembra však nastupujem na ortopedickú kliniku vo fakultnej nemocnici v pražskom Motole a tam si urobím atestáciu z ortopédie.
Vaša prvá pitva? Neodpadli ste, ako sa medzi medikmi traduje?
V priebehu desiatich rokov, čo vo všeobecnosti pôsobím v Anatomickom ústave, som zatiaľ nikoho odpadnúť nevidel. Každý je na pitvu už tak trochu pripravený, pretože sa nezačína pitvou celého ľudského tela. Najprv medici vidia kosti, áno, pravé ľudské kosti, neskôr kĺby, potom končatinu. Až o mesiac-dva sa dostanú do pitevne, kde už vidia celé telo. Nie je to také dramatické, ako sa hovorí. Navyše telo, ktoré je dlhý čas naložené a zakonzervované v roztoku formaldehydu, pôsobí inak a nepáchne, ako keď súdny lekár pitve mŕtvolu utopenca či zavraždeného, ktorého našli po niekoľkých dňoch.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Sú v Prahe problémy s prísunom tiel pre medikov? Majú sa na čom, pardon, na kom učiť?
Používajú sa jedine telá dobrovoľných darcov, ktorí na to dali oficiálny súhlas. Ale ak sa ma spýtate, či som videl dokumenty, tak nie. Mám pocit, že tiel je relatívny dostatok, robí sa osveta v zmysle darovania tela na vedecké účely. Samozrejme, nie je ich toľko, aby sme mali každý mesiac nejaké nové. Niektoré telá sa opakovane pitvú dva-tri roky, niektoré aj desať rokov. Časom sa pitvami zničia, následne sa nechajú spáliť, alebo je možné z nich ďalej na výučbu použiť menšie časti, napríklad niektoré orgány, končatiny…
To si neviem predstaviť, ako to isté telo pitvú ďalší a ďalší. To nebožtíka vždy zašijú a následne sa ide od začiatku?
Nie, telo nezatvárame, ako sa to robí na patológii. Toto je anatómia. Ideme do hĺbky postupne vrstvu po vrstve, či už končatinu, hrudník, brušnú dutinu a postupne vidíme rôzne úrovne. Ak nám niečo momentálne chýba na výučbu, tak sú to kosti, pretože odpitvať kosti od zvyšku tela je zložitý proces. Najmä ak ide o zakonzervované telo. Získali sme teraz z grantu peniaze na 3D-tlačiareň, takže si tie chýbajúce kosti vytlačíme.
Možno by stačilo ísť sa pozrieť do Kostnice v Sedlci pri stredočeskej Kutnej Hore. Tam sú nielen pyramídy z kostí, ale aj luster zostavený zo všetkých kostí ľudského tela.
Áno, tam ich majú 40-tisíc, a nikto z tých nebožtíkov im na to svoj súhlas nedal. To však nemá edukatívny charakter, je to náboženská záležitosť, preto nechápem, keď výstavu o tajomstvách ľudského tela kritizujú práve kresťanskí demokrati.
Vysvetlite nám laikom, aký je rozdiel medzi anatómiou a patológiou.
Anatómia slúži na výučbu medikov, prípadne lekárov v rámci špecializovaných kurzov. Používajú sa na to telá od darcov a nerobí sa posmrtná diagnostika, pitva sa robí na vedecké a vzdelávacie účely. Na patológiu prichádzajú napríklad telá pacientov, ktorí umreli v nemocnici a je potrebné zistiť, či sa príčina smrti zhoduje so stanovenou diagnózou, respektíve či nejaký odborník počas liečby alebo operačného zákroku neurobil chybu. Dnes však patológia z 95 % nie je o pitvách celých tiel, ale o histológii, čiže diagnostike malých vzoriek odobratých z tela biopsiou. Takto možno u živého človeka určiť diagnózu – napríklad či ide o rakovinové bujnenie, alebo nie, stanoviť druh nádoru a podobne. A potom je tu súdne lekárstvo, kde sa riešia kriminálne záležitosti.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Ste odborným garantom pomerne kontroverznej výstavy. Ako dlho to už robíte?
Začal som pred piatimi rokmi v Prahe. Spočiatku bolo mojou úlohou len skontrolovať, či sú popisky k jednotlivým exponátom správne preložené z angličtiny. Postupne som aj podával výklady pre návštevníkov a začal školiť medikov, ktorí návštevníkov po výstave sprevádzajú. Takže pracoval som pre usporiadateľa tejto výstavy v Prahe, Brne a v Bratislave a tento rok opätovne v Prahe a Bratislave. Zodpovedám teda za to, aby všetky texty k exponátom boli urobené tak, že ich pochopia laici, ale medicínski odborníci by nemali mať takisto výhrady. Mám na starosti študentov medicíny, ktorí majú za sebou skúšku z anatómie a mali by byť schopní v každej z desiatich galérií odpovedať na otázky návštevníkov a poskytnúť im výklad.
Nemáte obavu, že zastrešením výstavy, ktorú niektorí nazývajú hanobením mŕtvol, si pokazíte meno?
Výstava je sama osebe kontroverzná, ale je aj edukatívna. Niekto hľadí len na jej kontroverznú stránku a hľadá za tým komplikácie a zisk. Ten, kto ju navštívi, ocení, že zo žiadnych kníh ani videí sa nedá tak pochopiť ľudské telo. Čo sa týka pôvodu tiel, neštudoval som dokumenty, tie nemám k dispozícii ani v anatomickom ústave. Ja verím, že produkcia má potrebné doklady na to, aby tu táto výstava, tak ako v mnohých iných krajinách sveta, bola legálna.
Rozmýšľali ste nad tým, ako chcete po smrti skončiť vy?
Darovanie tela je jedna z možností, nad ktorou uvažujem. Som kresťan, ale nepotrebujem byť pochovaný ani spálený. Pravdepodobne poskytnem svoje telo na vedecké účely.
Výstavu Body The Exhibition ostro odsúdila slovenská katolícka cirkev ako hrubé zneváženie, hanobenie mŕtvych ľudských tiel preparovaných a vystavovaných s cieľom zisku a spôsobom ponižujúcim ľudskú dôstojnosť. Dekan Lekárskej fakulty UK v Bratislave Peter Labaš rozhodol, že prednáška Edukatívny prínos výstavy The The Human Body Exhibition vo Vedeckej cukrárni je zrušená. Podľa neho fakulta sa dištancuje od podobných výstav, ktoré dehonestujú ľudské telo. Výstavu odsúdila aj Slovenská lekárska komora (SLK) aj Ústav zdravotníckej etiky Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) v Bratislave. Takáto výstava bola na Slovensku už v roku 2012, aj vtedy vyvolala kritické reakcie, keďže výstavné exponáty pochádzajú z reálnych ľudských tiel.