Meniaci sa digitálny svet nebude čakať na našu reformu školstva, hovorí odborníčka

, 28.10.2017 12:00

„Našou misiou je, aby sme dnešných mladých ľudí pripravili na svet zajtrajška,“ hovorí Marcela Havrilová, ktorá sa v školstve pohybuje už vyše dvadsať rokov. Podľa jej slov sa dnešné deti už narodili do digitálnej doby a úlohou je, naučiť ich s technológiami pracovať. Ako riaditeľka pre oblasť školstva v spoločnosti Microsoft Slovakia spolu s tímom pracuje na tom, ako prinášať a najmä efektívne využívať nové technológie vo vzdelávaní. Špeciálne sa venujú učiteľom, ktorých považujú za nositeľov každej zmeny.

Marcela Havrilová v súčasnosti pracuje ako...
Marcela Havrilová v súčasnosti pracuje ako riaditeľka pre oblasť školstva v spoločnosti Microsoft Slovakia.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Archív M. Havrilovej

Hovoríte, že digitálna éra už beží, nečaká a naše školy potrebujú pripraveného učiteľa, ktorý chápe, čo to znamená modernizácia školy a že dnes naozaj potrebujeme učiť inak. Najväčší záber máte práve preto na učiteľov, ktorí sú nositeľmi všetkých tých noviniek k svojim žiakom, dokonca aj k rodičom. Pracujete najmä s učiteľmi informatiky?

Môže to byť niekedy zavádzajúce, že Microsoft je IT firma a pracuje iba s učiteľmi informatiky. Nie je to tak. Pracujeme so všetkými učiteľmi, lebo aj dejepisár, jazykár, telocvikár môžu využívať moderné technológie. Dnes na telesnej výchove môžete použiť na pohybové aktivity Kinect, na angličtine môžete použiť perfektné aplikácie, digitálny obsah, na dejepise virtuálnu realitu a zobrať deti do vnútra pyramídy bez toho, aby ste cestovali do Egypta. Samozrejme aj na informatike potrebujete učiť deti nové moderné veci. Digitálna transformácia sveta beží a či naši učitelia budú alebo nebudú pripravení, ona sa nezastaví. To je naša úloha, pomáhať im, aby sme im s tou rýchlosťou a digitálnou zmenou pomáhali.

Čo si pod tým máme predstaviť?

Hovoríme o moderných triedach a digitálnom vyučovaní, digitalizácii školy. V prvom rade chceme ukázať, že technológia ako taká nikdy nemôže nahradiť učiteľa, to ani nie je náš cieľ. Keď budeme do tried voziť tony hardvéru, tabule, tablety, ale učiteľ s tým nebude vedieť pracovať, to je najväčšia chyba, ktorú môžeme urobiť. Snažíme sa preto ukázať, že moderná trieda je ekosystém, ktorý musí byť veľmi rozumne vyskladaný – je to nejaké smart zariadenie, to musí mať nejaký softvér, na ktorom to beží a zmysluplný obsah. Ale dôležitým článkom toho ekosystému je pripravený učiteľ, aby to všetko, čo má k dispozícii, vedel využiť. Technológia je totiž iba prostriedok. Ako kniha bola prostriedok, aby sme sa niečo naučili, dnes to môže byť technológia. Našou úlohou je učiť ich pracovať s tým, vytvárať digitálny obsah, aby sa nebáli použiť na hodine smartfón. Lebo dieťa tam môže mať perfektnú aplikáciu, pomocou ktorej si nájde, čo potrebuje. Špeciálne dnes, keď sa bavíme, že učiteľ by mal byť sprievodcom vo svete množstva informácií a pomáhať manažovať študentom prístup k nim. Mladí si na internete nájdu všetko možné. Dôležitou úlohou tiež je, aby ich učiteľ naučil, že nie všetko, čo na internete nájdu, je správne, pravdivé a potrebné. Keď niečo používam, musím to používať zmysluplne, aby to pomáhalo napĺňať všetky ciele, ktoré vzdelávací proces má. To učíme všetkých učiteľov.

Aké sú skúsenosti z praxe so slovenskými učiteľmi?

Pohybujem sa v školstve 23 rokov a to z rôznych pozícii. V skupine desiatok tisíc učiteľov vždy bola a je skupina, ktorej hovoríme inovatívni učitelia. To sú tí odvážlivci, ktorí sa neboja, investujú vlastný čas a mnohokrát aj vlastné peniaze na to, aby sa naučili pracovať s tým, čo je nové. My na Slovensku budujeme ukážkové školy, kde máme moderné učebne a inovatívnych učiteľov. Urobili sme z nich akýchsi evanjelizátorov, Expert Educators. To sú tí, ku ktorým sa ostatní chodia učiť. Musím povedať, že skupina inovatívnych nadšencov sa stále zväčšuje. Kritická masa naberá na seba ďalších. Aj to je jedným z našich cieľov, mať skupinu pokrokových učiteľov, ale prinášať inovácie aj ostatným. Lebo medzi nimi sa vždy nájde taký, ktorý si povie: Budem odvážny a niečo vyskúšam.

Marcela Havrilová pracuje ako členka viacerých...
Marcela Havrilová pracuje ako členka viacerých pracovných skupín, prezentuje na mnohých konferenciách, venuje sa propagácii IT povolaní medzi mladými ľuďmi.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Archív M. Havrilovej

Aký ohlas má toto šírenie technologických myšlienok medzi učiteľmi?

Skupina tých, ktorí chcú niečo zmeniť, sú otvorení a chcú sa učiť, je oveľa väčšia, ako bola pred 15 rokmi. Ale zase veľmi kriticky musím povedať, že je veľmi malá na to, aby v tom obrovskom priestore zmenila veci spôsobom, ktorý bude mať dopad na ostatných. Tu sa očakávania nenapĺňajú.

Aké boli?

Očakávali sme, že skupina tých, ktorí si uvedomia, že digitálnu éru musia uchopiť, bude väčšia, a nie je. To však súvisí aj s tým, že učitelia bojujú s vecami, ako sú plat, vybavenie školy… niekedy je to veľmi ťažké, lebo keď prinášate nové témy, ako je digitálna transformácia do škôl, tak mnohokrát partner na druhej strane, učiteľ, riaditeľ, povie, že to je všetko super, viem si to v našej škole predstaviť, ale najprv musím mať z čoho zaplatiť učiteľov, potom musím opraviť okná, strechu, potom aj telocvičňu a až potom je kdesi technológia. A to je chyba myslenia a prístupu. Preto si myslím, že skupina učiteľov, o ktorej hovoríme, je stále malá. Kritická masa sa stále zväčšuje, ale na to, čo všetko digitálna transformácia prináša, reaguje pomaly.

V technologickom svete žijeme. Prečo v ňom nežije aj školstvo?

Dám príklad, ktorý poznáme z každodenného života. Dnes nemusím ísť do budovy banky, lebo ju mám v mobile. Ani nakupovať do kamenného obchodu, lebo si knihu kúpim cez internet. A aj v škole by to takto mohlo fungovať. Dovoliť technológiám priniesť vzdelávanie vždy a všade. Učiť sa napríklad aj vtedy, keď je žiak chorý. Sme veľkí podporovatelia toho, že učiť sa, to neznamená iba v budove školy. Vzdelávanie je proces a odohrávať sa môže aj mimo budovy. To nie je to, že ráno o ôsmej prídem do školy a sedím tam. Učiť sa môže aj dieťa, ktoré má chrípku. Dokáže sa napojiť na hodinu, má úlohu, má elektronické zošity, učiteľ mu to opraví. Niekedy ste museli ísť k susedom poobede po úlohy pre choré dieťa. Dnes to nie je potrebné, elektronický zošit mi ako rodičovi umožní vidieť úlohu doma. Čaro technológií je v tom, že nám dovoľujú učiť sa kedykoľvek, odkiaľkoľvek a koľkokoľvek. My sa snažíme, aby toto chápali učitelia, rodičia aj žiaci.

A ako sa vám darí?

Veľká časť našej misie spočíva v tom, že chodíme do škôl, robíme veľa aktivít, máme komunitu učiteľov, ktorí sú tí inovatívni a sú po celom Slovensku. Dodržiavame regionálny princíp. Máme ukážkovú školu na Orave, na východe, na strednom Slovensku, v Bratislave. Naši učitelia sú aj v najvzdialenejšej obci. Našou úlohou je šíriť túto osvetu. Preto chodíme my za nimi. Pretože, chápeme, že nie je možné, aby všetci chodili do Bratislavy. Ukazujeme, že sa to dá všade.

Otváranie ukážkovej školy Microsoft Showcase...
Otváranie ukážkovej školy Microsoft Showcase school.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Archív M. Havrilovej

Narážate aj na technické problémy, že školy majú nedostatočné vybavenie, slabý internet?

Nie. Dnes sa už veľmi nemusíme baviť o tom, že školy nie sú technicky vybavené. V tomto sú vpredu regionálne školy, keďže Bratislava, ako silný región, nečerpala peniaze skrz Operačné programy. Dnes už každá jedna škola má aspoň jednu učebňu, kde má počítače, internet. Technologický dlh, je samozrejme, stále veľký, pretože to, čo stačilo pred desiatimi rokmi, dnes už nestačí. Ale školy majú potrebné vybavenie. Obrovskú priepasť vidím v tom, že zariadenia majú, ale nevedia ich využívať. Toto je naša práca, naučiť ich, ako to využívať. Aby interaktívna tabuľa neslúžila ako premietacie plátno. Opäť sa vrátim k tomu, že keď nepomôžeme učiteľom, aby s tým, čo v školách majú, dokázali pracovať, tak sa nič nebude meniť. Nemyslím si, že debata o transformácii škôl je o tom, že chýba technika.

Teda ukázať možnosti, čo všetko sa s technológiou dá urobiť. Má nejaký význam vekové zloženie učiteľského zboru?

Na základe našich skúseností musím vyvrátiť to, že práca s technológiami je téma, ktorá zaujíma iba mladých učiteľov. Nie je to pravda. Máme inovatívnych učiteľov s 20, 30-ročnou praxou a sú to ľudia, ktorí sú osobnostne nastavení tak, že sa neboja nových vecí. Máme učiteľov, ktorí s nami začínali a po prvý raz uvideli počítač. Pani učiteľka sa to naučila a dnes učí cez Skype, aj keď niekedy sa bála stlačiť klávesu enter. Nie je to teda otázka veku. Poznám aj mladých učiteľov, ktorí sa nechcú učiť. Vek v tomto smere nie je podstatný. Samozrejme, mladá generácia s technológiami už vyrástla a je to pre nich bežná súčasť života. Ako pre dieťa, ktoré intuitívne ovláda mobil či tablet. Starší učiteľ sa predsa len musí naučiť veci od základov. Ale keď mu dáte podporu a on sa chce učiť, dokáže to.

Existujú nejaké štatistiky, aký vplyv majú technológie na proces výučby?

Ani Slovensko, ani priestor strednej a východnej Európy, si myslím, že nemôžu mať ešte relevantné dáta o tom, že do akej miery technológie kvantitatívne alebo a kvalitatívne ovplyvňujú výsledky vzdelávania. Máme ich tu veľmi krátko na to, aby sme to dokázali zmerať. To, čo ale vidíme, je, že ak dáte do triedy technológie bez zmysluplného vysvetlenia, prečo to tam je, tak urobíte viac škody ako úžitku. Lebo deti na hodine budú na Facebooku a vy im tam budete ako učiteľ niečo hovoriť a oni si budú písať s kamarátmi. Ale keď vy do tých technológií natiahnete aplikáciu, napr. Classroom management system, ako učiteľ uvidíte, čo ten ktorý žiak robí, môžete ho zablokovať. Lebo učiteľ bude na obrazovke premietať iba anglické slovíčka, ktoré sa má žiak učiť. Deti technológie vnímajú ako bežnú súčasť života a sú mnohokrát technologicky zdatnejšie ako učiteľ, pretože s nimi žijú. Veľmi sa nám napríklad osvedčilo, urobiť si zo študentov partnerov. Ten, kto je najzdatnejší, bude učiteľovi partnerom. Nebáť sa. Deti veľmi kriticky vnímajú, keď učiteľ neprizná, že niečo nevie. Máme učiteľov, ktorí si v triede vybrali dvoch troch pomocníkov a oni sú tí, ktorí pomáhajú ostatným. Samozrejme, učiteľ musí celý proces manažovať. Generácia dnešných detí sa narodila do doby, ktorá je digitálna. To nezmeníme. To, čo ale môžeme urobiť je, naučiť ich s technológiami pracovať a vidieť aj ich negatíva, aby sa im vyhli.

Primárne vnímame technológie ako prostriedok na komunikáciu a zábavu. V škole sa musí ich hlavná funkcia zmeniť. Na to zrejme slúžia metodiky.

Ak technológie do školy, tak len s jasným cieľom, čo je ich úloha a kedy ich máme používať. To by mala byť alfa a omega. Je to mýtus aj medzi rodičmi, že keď má dieťa v škole tablet, tak sa iba hrá. Lebo doma sa väčšinou na tablete len hrá, alebo konzumuje nejaký obsah. V škole je potrebné rozumieť tomu, že technológia ma pomáhať tvoriť, chápať, argumentovať. Práve metodiky, ako zmysluplne využívať moderné technológie, musia byť súčasťou prípravy učiteľov.

Sme na Slovensku pozadu s adaptáciou na svet technológií?

Veľkú rezervu máme v tom, že akoby sme oddeľovali, že tu je škola, ktorá má deti naučiť čítať, písať, počítať. Potom niekde na opačnom konci spektra sú technológie a my sa správame, akoby tieto dve veci išli oddelene od seba. Ale oni by mali ísť spoločne. V priebehu posledného desaťročia boli kriedy, špongie a tabule postupne obohatené alebo dokonca nahradené počítačmi a digitálnymi technológiami. Tieto nové nástroje umožnili nové prístupy k vzdelávaniu. Tiež vytvorili nové očakávania pre zručnosti, ktoré naše deti potrebujú pre budúci úspech. A práve moment prípravy na budúci život je dôležitý. Opíšem to na príklade: Keď sa učím cudzí jazyk, to ešte neznamená, že musím byť prekladateľ. Znamená to, že keď skončím školu a chcem ísť pracovať do nejakej firmy, kde sa cudzí jazyk vyžaduje, tak to miesto dostanem. Keď sa učím šoférovať, nerobím si vodičský kurz preto, aby zo mňa bol profesionálny vodič. Ale preto, aby som auto mohla použiť, keď to budem potrebovať. Keď sa učím prácu s počítačom, nerobím to preto, aby zo mňa bol programátor, alebo IT odborník. Robím to preto, že keď pôjdem do akejkoľvek práce, tak budem mať potrebné IT zručnosti.

Je to teda správne pomenovanie, že ide o zručnosť, ktorú by sme mali mať natoľko zautomatizovanú, aby sme ju ani nebrali ako čosi navyše.

Áno, digitálne zručnosti dnes musia byť súčasťou prípravy na budúcnosť. Obchod a banku máte v mobile, jazykový kurz absolvujete cez počítač. V každej práci potrebujeme byť zruční na to, aby sme s technológiou dokázali pracovať. Dokonca aj vo výrobnom podniku, kde už nevyrábame ručne, ale ovládame stroje, ktoré sú riadené modernou technológiou.

Marcela Havrilová počas jednej z prednášok na...
Marcela Havrilová počas jednej z prednášok na tému digitálnej transformácie.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Archív M. Havrilovej

Ako sú na tom ženy v rámci IT?

Téma ženy a IT je veľká a veľa sa o nej hovorí. Opäť musíme začať už v škole. Často sa stretávame s diskusiou na tému, prečo dievčatá nechcú študovať IT, technické odbory, prečo nechcú byť napríklad aj vedkyne? Pred pol rokom sme robili veľký prieskum v jedenástich krajinách Európy. Pýtali sme sa žiakov vo veku od 10 do 16 rokov, kedy majú najväčší záujem o technickú a prírodné vedy, ktoré ich môžu naviesť na ďalšie štúdium. Špeciálne nás zaujímali dievčatá. Prieskum ukázal, že je to medzi 10. a 13. rokom. Teda 5. až 7. ročník, keď sa učíme fyziku, biológiu a prejavuje sa tam prirodzená zvedavosť detí. Potom sme zisťovali, kedy tento záujem klesá. Ukázalo sa, že okolo 15. až 16. roku. To je veľmi kritické obdobie, lebo vtedy sa deti rozhodujú, kam pôjdu ďalej študovať a pre aké povolanie sa rozhodnú.

Čo prieskum ukázal?

Tri veľmi zaujímavé faktory. Prvým boli učitelia. Akoby nevedeli dievčatá dostatočne namotivovať a vzbudiť ich záujem. Keby ho učili zážitkovo a možno aj pomocou technológii, bolo by to zaujímavejšie. Opäť sa dostávame k tomu, prečo pracujeme s učiteľmi. Druhý faktor bol, že študenti nevidia zmysel toho, čo sa učia v škole a prepojenie na to, ako to využijú v živote. Akoby sme ich teda učili zle, neučíme ich pre život. A po tretie, špeciálne dievčatá to povedali: Nemáme vzory, ženy matematičky, informatičky, výskumníčky a vedkyne. Máme málo žien, ktoré ukazujeme. Stále akoby bol technický svet iba pre mužov. A potom tu máme ďalšie nesprávne vnímanie, že IT to sú iba programátori. Nie je to pravda. V rámci IT sektora existuje veľa pozícií, ktoré nie sú podmienené programátorskými zručnosťami. My v Microsofte sa snažíme ukázať to napr. aj cez náš projekt Digi girls. Na jeden deň berieme dievčatá k nám do firmy a ukážeme im, čo to znamená, pracovať v IT firme. Našou úlohou je ukázať, že sa dá urobiť pekná a zaujímavá kariéra aj v tomto odbore. Predpokladom však je, že to dievča potom doma, alebo v škole niekto podchytí a pomôže mu sa rozhodovať ďalej.

Kde by sme mohli hľadať vzory? Pre mladých, pre dievčatá?

Vzory máme aj v školách. Nedávno sme robili pekné video o pani učiteľke Julke Jánošíkovej. Učí fyziku, matematiku a informatiku v Malackách. Učí zážitkovo, všetky deti chcú chodiť k nej na hodiny. Bola prednedávnom v NASA, keď sa dostala do špeciálneho učiteľského programu. A teraz odovzdáva svoje skúsenosti ďalej. Ona je napríklad výborný vzor: nadšená učiteľka, informatička, fyzička, ktorá môže byť pre svojich žiakov veľkým motivátorom.

Bojujeme so stereotypmi alebo je to už samotná otázka stereotypná? Sú spoločnosť, školstvo, stále nastavené tak, že dievčatá idú sem, chlapci tam…

Myslím, že stále bojujeme. Zo skúsenosti: keď pracujeme so študentami je tam veľmi zaujímavý moment. V skupine aktívnych žiakov je veľa dievčat. Vôbec nie je pravda, že dievčatá sú počas školy málo aktívne v IT alebo technických oblastiach. Aj idú študovať. Potom príde svadba, majú deti. Keď sa žena chvíľu stará o rodinu, práve v tomto veku sa z tej skupiny stratí. Lebo máloktorá sa vráti naspäť. Prečo si ženy nebudujú kariéru? Prečo ich je menej v manažmente? Lebo sa istý čas venovali prioritne rodine. Nie je teda pravda, že nemajú záujem. V nejakom období života ich už nedokážeme naspäť pritiahnuť k tomu, čomu sa venovali.

To sme opäť pri nastavení spoločnosti a pri tom, či vytvára, povedzme ženám, matkám, na to podmienky, aby pracovali.

Podľa mňa je dôležité to, aké podmienky vytvorí spoločnosť na to, aby sa žena mohla rozhodnúť, čo chce. Môže byť matkou na 100 percent. Ale môže byť doma s deťmi a zároveň byť napr. IT testerka, lebo to sa dá robiť aj z domu. Alebo si povie, že chce iba pracovať a nerieši rodinu. Nie je správna a nesprávna odpoveď. Správne je mať vytvorené také podmienky, že sa môžem rozhodnúť akokoľvek. Mať v spoločnosti podporu pre akékoľvek rozhodnutie, ktoré urobím, možnosti si vybrať a rozhodovať sa podľa seba.

Odchádzajú deti, mladí ľudia zo škôl nepripravení pre život?

Našou misiou je, aby sme dnešných mladých ľudí pripravili na svet zajtrajška. To môžeme dosiahnuť len vtedy, ak bude vzdelávanie naozaj reflektovať meniaci sa svet a jeho potreby.

Máme málo IT špecialistov?

Dnes nám chýba na Slovensku asi 10-tisíc IT špecialistov a číslo sa stále zvyšuje. Zmena charakteru povolaní v digitálnom svete je taká rýchla, že na ňu nestíhame reagovať. A tu vidím dôležité miesto IT firiem, aby školám pomohli motivovať mladých pre IT sektor. My sme sa zapojili do iniciatívy Digitálna koalícia, kde sme predstavili náš konkrétny záväzok, ktorým chceme pomôcť pritiahnuť mladých pre IT. Ide o program pod názvom Študentské trénerské centrum (ŠTC) pre stredoškolských študentov, ktorí sa chcú zdokonaľovať v IT a majú záujem poskytovať nadobudnuté znalosti ďalším. Členovia programu majú možnosť stretávať sa s inšpiratívnymi osobnosťami a zúčastňovať sa na zaujímavých akciách, ako sú rôzne konferencie či IT semináre. Študenti ŠTC boli vybraní ako najlepší z radu záujemcov a tým získali veľmi zaujímavé možnosti pre svoj profesijný rast. Organizátorom aktivity je spoločnosť Microsoft, ktorá pripravuje študentov na zaujímavú pracovnú kariéru a na trh práce. Cieľom celého programu je pripraviť študentov v oblasti lektorskej činnosti, technológií Office, programovania a správy sietí tak, aby ich ďalšia cesta napomohla k postupu medzi elitných študentov Microsoft Student Partner.

Povedali sme, že éra digitálnej transformácie beží, žijeme ju. Nereagujeme tak napr. v oblasti školstva neskoro?

To, čo ja vidím ako veľmi dôležité je, aby sme neoddeľovali reformu školstva a digitálnu transformáciu. To nemôžu byť oddelené procesy. Meniaci sa svet, ktorý kladie nároky na IT zručnosti pre budúce povolania nebude čakať na reformu. Vidím tu ale dôležitú úlohu IT firiem, aby sme v tejto oblasti pomohli, reagovali na aktuálny stav a prinášali do škôl to, čo im pomôže meniť sa. Práve preto sa my v Microsofte snažíme prostredníctvom všetkých našich aktivít pripravovať dnešných mladých ľudí pre svet zajtrajška.

Marcela Havrilová

V súčasnosti pracuje ako riaditeľka pre oblasť školstva v spoločnosti Microsoft Slovakia. Na starosti má obchodné aktivity a napĺňanie stratégie spoločnosti v oblasti školstva, ako aj podporu a realizáciu projektov zameraných na digitálnu transformáciu škôl. Aktívne pracuje ako členka viacerých pracovných skupín, prezentuje na mnohých konferenciách, venuje sa propagácii IT povolaní medzi mladými ľuďmi. V oblasti vzdelávania a školstva pracuje celý profesionálny život. Venuje sa aj osobnostnému a profesionálnemu rozvoju učiteľov, rozvíjaniu ich potenciálu a problematike transformácie škôl. Jej cieľom je prinášať nové projekty zamerané na efektívne využívanie nových technológií vo vzdelávaní, podieľať sa na napĺňaní cieľov vzdelávacieho systému a pomáhať budovať stratégiu firmy v oblasti podpory IT vzdelávania medzi mladými ľuďmi.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vzdelávanie #Microsoft #marcela havrilová #digitálne zručnosti
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet Rose Gerbera Mix

Sweet Rose Gerbera Mix

29,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk