Počas holokaustu veľa nežidovských obyvateľov Slovenska zachránilo život mnohým Židom. Ich príbehy zaznamenáva Encyklopédia Spravodlivých medzi národmi. Po prvom zväzku z minulého roku teraz vyšiel druhý diel. "Často sa zamýšľam nad tým, či by sme v súčasnosti dokázali urobiť niečo také hrdinské a nezištné, ako to vtedy robili títo záchrancovia,“ povedal v rozhovore pre Pravdu Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry, ktoré encyklopédiu vydalo.
Slovensko je v prepočte na počet obyvateľov na čelnom mieste medzi európskymi štátmi, pokiaľ ide o udelenie ocenenia Spravodlivý medzi národmi. Prispieva to v Izraeli k lepšiemu pohľadu na tragickú éru Slovenského štátu?
V Izraeli sa začalo obdobie posudzovania vojnovej situácie Židov v jednotlivých krajinách, keď tamojší parlament pred niekoľkými desaťročiami schválil návrh zákona o tomto ocenení. Treba však upozorniť, že počet vyznamenaných nikdy nebude historický faktor, ktorý by zľahčil krutosti páchané v období Slovenského štátu. Na druhej strane, ocenenie poskytuje krásny pohľad na ľudí, ktorí sa nespreneverili svojej viere. Som veľmi rád, že to platí o mnohých Slovenkách a Slovákoch, ktorí šľachetne zachraňovali Židov pred takmer istou smrťou.
Hovoríte o viere záchrancov…
…mnohí sa totiž vo vyhláseniach zhodli v tom, že zachraňovali Židov, lebo im to prikazovala kresťanská viera. Veľa z nich boli jednoduchí, nemajetní ľudia, ktorí sa opierali o hlboké vnútorné presvedčenie. Bola to pritom nielen samotná záchrana, ale zároveň sa postavili proti vládnej moci, na čele ktorej stál katolícky kňaz Jozef Tiso.
Tisova nenávisť voči Židom môže možno vyvolať veľmi zjednodušený dojem, že podobne sa správala väčšina kléru.
Veľa kňazov sa postavilo na stranu Židov. Napríklad vyzývali svojich veriacich, aby im pomáhali.
Stretával sa apel s dobrým ohlasom?
Áno. Slovensko patrí ku krajinám, kde Židia mohli mať odvahu ísť prosiť Nežidov, aby im pomohli. Existovali totiž aj také štáty, kde sa Židia báli obrátiť sa o pomoc, respektíve už vopred vedeli, že by nepochodili.
Vráťme sa ešte k úvodnej otázke…
…áno, počtom vyznamenaných je Slovensko vnímané v Izraeli ako krajina, v ktorej boli zachraňovaní Židia. Súčasne treba poukázať na to, pred kým ich bolo potrebné zachraňovať. Pred vlastnou štátnou mocou, ktorá kolaborovala s Adolfom Hitlerom; veď až do potlačenia Povstania na jeseň 1944 nebolo Slovensko okupované nacistickými vojskami.
Vyzdvihli ste vieru záchrancov, ale určite mali strach, pretože za odhalenú pomoc Židom mohli zaplatiť svojím životom.
Odkedy vediem Múzeum židovskej kultúry, čiže od roku 1992, rozprával som sa ešte s mnohými žijúcimi záchrancami. Hovorili, ako by nevnímali tému strachu. Povýšili totiž záchranu života iného človeka dokonca nad vlastný život. Ich náboženské presvedčenie spočívalo v tom, že zachraňovať iných je ich poslanie. Často sa pritom zamýšľam nad tým, či by sme v súčasnosti dokázali urobiť niečo také hrdinské a nezištné, ako to vtedy robili títo ľudia.
Ako sa dostane záujemca o encyklopédiu k jej dvom zväzkom?
Môže si ich kúpiť v predajni Múzea židovskej kultúry. Oba diely sú bohato ilustrované. Druhý zväzok, ktorý je o niečo väčší ako prvý, má zhruba 290 strán, stojí 18 eur, prvá časť vyjde na 17 eur. Encyklopédia sa dostane aj do škôl, aby mladí spoznali, čo bolo, je a zostane skutočným hrdinstvom.
Záchrancovia majú v jeruzalemskom pamätníku Jad Vašem vyryté mená a vysadené stromy, ktoré symbolizujú život. Môže sa Slovensko inšpirovať Izraelom, aby nezostalo len pri zvečnení ich príbehov v encyklopédii?
Múzeum židovskej kultúry nielen vydalo v dvoch zväzkoch portréty všetkých doteraz vyznamenaných ocenením Spravodlivý medzi národmi; ide o hrdinov ocenených do roku 2015, archivujeme ďalších a potom vydáme tretí diel. V Múzeu holokaustu v Seredi sa nachádza veľký olivovník, ktorý symbolicky pripomína, že za každého záchrancu je v Jad Vašem zasadený strom. V tomto múzeu je zároveň kompletný zoznam záchrancov, a keďže o každom máme materiály, na základe ktorých bolo Izraelom rozhodnuté o udelení ocenenia, tieto dokumenty budú tvoriť súčasť archívu v Seredi. Záujemcovia sa budú môcť dôkladne oboznámiť s ich hrdinskými príbehmi. Čiže na záchrancov dôstojne pamätáme. Je to pre nás česť, že to môžeme urobiť.
Ktorý príbeh záchrany v druhom zväzku encyklopédie vás zvlášť chytil za srdce?
Každý príbeh statočnosti je výnimočný a obdivuhodný, ale spomeniem napríklad šľachetnosť lesníka Jozefa Vojtka. Po potlačení Povstania pomohol Židom na strednom Slovensku v okolí obce Utekáč. Išlo o dve židovské rodiny a ďalších troch Židov, čo sa k nim pripojili. Dovedna ich bolo jedenásť. Vojtko ich najprv dočasne umiestnil v kameňolome, potom ich skrýval v bunkri v lese. Skôr, ako napadol sneh, presunul ich do väčšieho bunkra vyššie v horách a pravidelne im nosil nielen jedlo, ale aj lieky. Vypomohla aj Vojtkova manželka Zlatica, ktorá im piekla chlieb. Príbeh mal najšťastnejší koniec, pretože všetkých jedenásť skrývaných sa dožilo konca vojny.
