Alexej Gromyko: Mayová vie, že končí ako šéfka konzervatívcov

, 22.10.2018 12:00
Alexej Gromyko.
Alexej Gromyko. Autor:

"Prípadný odchod Veľkej Británie z Európskej únie, ako jednej z najviac protirusky naladených krajín, by len pomohol vzťahom Moskvy s Bruselom,“ povedal v rozhovore pre Pravdu Alexej Gromyko, účastník 16. tohtoročného fóra známeho ako Dialóg civilizácií na gréckom ostrove Rodos. V jednom z rozhovorov zdôraznil, že "EÚ musí prejsť ostrím britvy, aby prežila“.

Začiatkom októbra britská premiérka Theresa Mayová predstúpila pred svojich straníckych kolegov počas rokovania Konzervatívnej strany tancujúc na skladbu Dancing Queen od švédskej skupiny ABBA. Má v súčasnosti dôvod na radostný tanec, keď pred sebou tlačí balvan zvaný brexit?

Samozrejme, že jej sebavedomie nie je až také veľké. Je to len vonkajší prejav. Veď nemôže otvorene ukázať, čo skutočne cíti. Naopak, snažila sa dať najavo, že má pravdu. Situácia je však vážna a rokovania o brexite sa môžu skončiť neúspechom. A ona si to veľmi dobre uvedomuje. Rovnako ako skutočnosť, že v budúcom roku príde o kreslo predsedníčky Konzervatívnej strany, o post lídra. Takže to chápem ako politickú hru v presne vymedzených pravidlách.

Aj keď je to ťažké, tak predsa len, aký je rozdiel medzi bývalou britskou premiérkou Margaret Thatcherovou, známou ako "železná lady“, a terajšou šéfkou kabinetu sídliacou na Downing street 10?

Thatcherová bola v podstate veľkým politikom, v mnohých prípadoch zvýšila prestíž Veľkej Británie, a Theresa Mayová je političkou, ktorá svoju krajinu vedie preč z Európskej únie, čím jej veľmi škodí. Nevidím preto žiadnu podobnosť medzi nimi.

Nepoškodí prípadný odchod Británie vzťahy únie s Ruskom?

Nevidím v tom nič, čo by ich mohlo poškodiť. Ťažko si môžem totiž predstaviť, že Rusku a EÚ poškodí odchod krajiny, ktorá je jednou z najviac protirusky orientovaných členov únie. Logicky sa preto natíska predpoklad, že odchod Británie dokonca pomôže vzťahom, na ktoré sa pýtate.

Zatiaľ teoreticky pripusťme, že Británia skôr či neskôr opustí úniu. V ostatnej Európe však taktiež existujú protiruské prejavy.

Podľa toho, ktoré krajiny máte na mysli. Nie všetky sú protirusky naladené.

Máte konkrétne na mysli napríklad Nemecko?

Aj v Nemecku sú rozdielne postoje vo vzťahu k Rusku. Pravda však je, že v prvom rade Nemecko buduje Nord Stream 2. Ak by bola krajina ako celok protirusky orientovaná, tak by stavbu nerealizovala.

Kam až môže zaviesť medzinárodné vzťahy prípad otravy Skripaľovcov v Británii či obviňovanie Damasku z používania chemických zbraní proti odporcom prezidenta Bašára Asada?

Nemôžete miešať obe témy. Sú to totiž dve rozdielne veci. Nemožno ich spájať.

Majú však spoločný protiruský kontext.

Nie je to namierené iba proti Rusku, ale aj proti Číne, Iránu aj proti EÚ, ktorej USA hrozia sankciami. Vo svete sme svedkami rastúceho zápasu viacerých mocenských centier medzi sebou.

Vráťme sa teda konkrétne k prípadu Skripaľovcov. Kam to až môže ísť?

Viete, ak ide o zápas spravodajských služieb, je nezmyselné predpovedať, ako sa to skončí. Rovnako ako stále o tom diskutovať. V každom prípade nemá zmysel prípad donekonečna omieľať. Opak je v záujme síl, ktoré vyvolávajú protiruské nálady. A to všetko na pozadí oveľa dôležitejšieho a svojím možným dosahom aj nebezpečnejšieho vývoja vo svete. Považujem preto siahodlhé diskusie okolo Skripaľovcov aj u nás v Rusku za kontraproduktívne.

V čom spočívajú korene takých silných protiruských útokov na Britských ostrovoch? A práve teraz?

Ak by sme situáciu podrobne analyzovali, tak je to reč časti politickej triedy, ktorá je protirusky zameraná. Zdôrazňujem, že nemám na mysli celú krajinu a jej obyvateľov ako takých.

V tomto prípade je však reč o vláde, ktorá dnes určuje zahraničnú politiku krajiny.

Áno, určuje, ale o nejaký rok prídu noví ľudia. Jedno je Theresa Mayová a druhé je napríklad šéf britských opozičných labouristov Jeremy Corbyn, ktorý je, čo sa týka politického vplyvu, druhým na Britských ostrovoch. Má úplné iné priority ako Mayová. Ako sa hovorí, nič nie je večné. Existujú krajiny, ktoré po stáročia mali zložité vzťahy na pozadí geopolitických zámerov.

Platilo to aj v prípade britského aj ruského impéria, ktoré boli v minulosti najsilnejšie na svete. Ich záujmy sa často zhodovali, ale boli aj príčinami rozporov. Žiadne zo spomínaných impérií sa nechcelo vzdať svojho postavenia. Zároveň však platí, že niet vo svete večných priateľov alebo nepriateľov. Chce to analýzu konkrétneho prípadu v konkrétnom historickom úseku.

Čo bolo spúšťačom najnovších protiruských útokov?

Ak vám odpoviem, tak to môže vyznieť banálne. Všetci to totiž vedia. Ale predsa len. Západ sa rozpadá. USA a EÚ majú doteraz najhoršie vzťahy. A tak podľa zákona dejín treba hľadať vonkajších nepriateľov, nejakých vinníkov. Za cieľ si nie po prvý raz vybrali Rusko. Dávno sme si na to zvykli. Nie je to nič nové pod slnkom.

Odkiaľ beriete presvedčenie, že "Západ sa rozpadá“. Podľa vás sa "rozpadá“ aj NATO, hoci ide podľa mnohých o sceľujúci subjekt?

Ako by ste teda charakterizovali súčasný vzťah USA a EÚ? Samotný prezident USA Donald Trump otvorene tvrdí, že únia je škodlivým javom. Potrebujete vari ešte väčší dôkaz toho, že Západ už nikdy nebude takým, ako bol doteraz?

A v prípade aliancie?

Aj NATO stráca pomaly na význame. Pri živote ho drží nekončiace oživovanie hrozby z východu. Dnes celá byrokratická štruktúra aliancie a vojenskí lobisti aktívne pracujú na ruskej hrozbe, za čo dostávajú veľké peniaze. Z dlhodobého hľadiska je to neudržateľné. Tým skôr, že žiadna hrozba z východu neexistuje. Napriek tomu Brusel bude tento mýtus donekonečna živiť.

Skončí sa niekedy narastanie tohto tlaku?

Verím, že sa tak stane, len čo sa viac-menej normalizujú vzťahy EÚ a Ruska a Washingtonu s Moskvou. Trump je v mnohom dôsledným človekom a ako taký sa bude usilovať rozvíjať témy, na ktorých sa s Putinom dohodol v Helsinkách. Aliancia sa preto nachádza v oveľa väčšej neistote, ako sa môže zdať na prvý pohľad.

Začiatkom októbra britská premiérka Theresa...
Začiatkom októbra britská premiérka Theresa Mayová predstúpila pred svojich straníckych kolegov tancujúc na skladbu Dancing Queen od švédskej skupiny ABBA. Autor: Reuters, DARREN STAPLES

Ako hodnotíte skutočnosť, že v aliancii sa často stretávame s rozdielnymi postojmi? Napríklad v prípade príspevkov jednotlivých krajín na zbrojenie, ktoré by mali zodpovedať dvom percentám HDP v jednotlivých členských štátoch.

Pravda je, že existujú krajiny, ktoré plánujú zvýšiť príspevky na spomínané dve percentá. Dokonca niektoré aj viac. Na druhej strane sú členovia aliancie, ktorí neplánujú plniť ani spomínané 2 percentá. Napríklad Nemecko, ktoré dnes prispieva na zbrojenie 1,2 percenta a v roku 2024 to má byť 1,4 alebo 1,6 percenta.

Ukrajina ako nečlenský štát aliancie, ale klope na jej dvere, sa však ústami prezidenta Petra Porošenka nedávno pochválila plánovanými 6 percentami na zbrojenie. A to napriek tomu, že Trump neskrýva odmeraný vzťah ku Kyjevu. Obmäkčí spomínaný fakt Biely dom?

Trump považuje ukrajinský problém za absolútne druhoradú otázku. Pamätá si totiž, ako ho Porošenko a minister zahraničných vecí Klimkin kritizovali. Navyše, považuje ukrajinskú krízu za vec jeho predchodcu Baracka Obamu. Ide však o viac ako o Obamov plán s Kyjevom. Ide o zdržiavanie smerovania aliancie na východ. V tomto smere neočakávam radikálne zmeny v prípade možného riešenia ukrajinskej krízy.

Hlavným problémom je však stále otázka bezpečnosti vo svete. Podarí sa v tomto smere dodržať záväzky, nájsť spoločný jazyk, hlavne zo strany Ruska a USA?

Rámcovo spoločný jazyk fungovať neprestal. Rusko a USA plnia záväzky dosiahnuté v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe týkajúce sa strategických a útočných zbraní. Ich platnosť sa končí v roku 2021. Aj Európa robí všetko v rámci plnenia spomínaných dohôd. Napríklad v prípade vojenských cvičení, ale nielen v tom sa pravidlá dodržujú. Trhlinou sú napríklad plány USA budovať vojenské protiraketové základne v Európe. Pod zámienkou, že spomínaný systém má mandát NATO. Pritom v skutočnosti ide o jeden z prvkov amerického globálneho protiraketového systému. Napätie vzniká konkrétne v prípade rakiet stredného a krátkeho doletu. A tak sa situácia nezlepšuje, ale naopak. Aj keď mnohé dohody sa dodržujú.

Možno dnešný vývoj vo svete chápať ako návrat k bipolárnemu sve­tu?

V súčasnosti nič také neexistuje. Možno nanajvýš hovoriť o možnom budovaní bipolárneho sveta, v ktorom pólmi sú USA a Čína. V žiadnom prípade nie Rusko so svojimi tromi percentami svetového produktu. Moskva nepresadzuje existenciu bipolárneho sveta, rovnako ako nemá záujem o misionársku ideológiu, ako to robí NATO po celom svete. Rusko nikoho a k ničomu nenúti. Je proti vzniku nového bipolárneho sveta, jeho znovuzrodeniu.

Spomínate plnenie dohôd OBSE. USA kritizujú Moskvu pre rozmiestnenie ruských protiraketových komplexov S-300 v Sýrii. Ide vraj o porušenie záväzkov týkajúcich sa rakiet stredného a krátkeho doletu, a teda aj porušenie rovnováhy v otázke bezpečnosti v oblasti.

Nemá to s tým nič spoločné. Naopak, spomínaná zbraň má stabilizovať pomery v oblasti. Navyše ide o zbraň určenú na obranu s cieľom zabrániť lietať a bombardovať ciele na území Sýrie, kedy sa komu zachce. A to práve chcú odporcovia spomínaných ruských dodávok zbraňového systému do Sýrie. Nie je to však prostredie, v ktorom chceme žiť.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu už reagoval vyhlásením, že Tel Aviv sa bude brániť hrozbe, a teda bude pokračovať v doterajších vojenských aktivitách v Sýrii.

Premiér Netanjahu môže hovoriť, čo chce. Všetko, čo podnikne Izrael, bude viditeľné. Neverím však, že by izraelské lietadlá zamerané raketami zem – vzduch z komplexov S-300 pokračovali v útokoch.

Akú úlohu hrá Turecko v severnej časti Sýrie, v oblasti Idlib? Veď má tam svoje plány.

Výsledkom spoločnej vojenskej sýrsko-ruskej operácie i medzinárodnej koalície vedenej USA je, že sa doteraz podarilo zlikvidovať viac ako 100-tisíc islamských radikálov. Vrátane tých, ktorí operovali na území Iraku. Ďalšie tisíce môžu skončiť rovnako, ak budú hrozbou. Z vojenského hľadiska to nie je problém.

A čo Turecko?

Ankara si neželá vytvorenie kurdskej autonómie či dokonca štátu v susedstve Turecka. Brojila proti tomu dávno pred nástupom prezidenta Recepa Erdogana k moci. Je to tradičný postoj Ankary. Nebude predsa sedieť so založenými rukami, keď vidí, ako iné štáty zasahujú do vnútorných vecí Sýrie. Navyše, keď vidí, ako niektoré politické sily v USA presadzujú vznik kurdského štátu. Turecko už vytvorilo bezpečnostný pás, v ktorom má svojich vojakov. Konkrétne na severe svojho južného suseda. Koná pragmaticky. Ankara spolu s Moskvou a Teheránom spolupracujú na základe dohôd z Astany. V drvivej väčšine koná koordinovane s Ruskom v záujme oboch krajín. Turecko má aj ambíciu stať sa regionálnou mocnosťou.

Američania však najnovšie kritizujú Ankarou plánované ruské dodávky komplexov S-300 spojencovi NATO na jeho južnom krídle.

Kritizovať môžu. Nič sa na tom nezmení. Ak totiž ide Turkom o vlastnú bezpečnosť, tak potom ju kladú vyššie ako samotné členstvo v aliancii. Aj v prípade aktivít Ankary v Sýrii. Svoj postoj nezmenia.

Čo však s islamskými teroristami, ktorí spolu s rodinami opustia cez tzv. koridory Sýriu? Kde sa môžu vynoriť?

Nie je to už problém Moskvy ani Damasku. Je to otázka pre Turecko, ako ju bude riešiť. Neviem presne, ale polovicu zlikvidujú, ďalší sa vzdajú a ostatní sa vrátia k mierovému životu. A zvyšok? Utečie do krajín, ktoré ich budú platiť.

Môžu však skončiť aj na severnom Kaukaze, v Čečensku. Čo v takom prípade?

Ak sa tak stane, tak potom je na Rusku, aby ich jeho jednotky špeciálneho nasadenia zlikvidovali. Iné východisko neexistuje.

Alexej Gromyko (49)

historik a politológ

Riaditeľ Inštitútu Európy v Ruskej akadémii vied, uznávaný odborník v oblasti domácej a zahraničnej britskej politiky, európskej integrácie, medzinárodných vzťahov. Je vnukom Andreja Gromyka, dlhoročného šéfa sovietskej diplomacie (1957 – 1985), ktorý vždy zastával názor, že „lepšie je desať rokov rokovaní ako jeden deň vojny“. Alexej Gromyko je diplomatom už tretieho pokolenia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Theresa Mayová #NATO #Brexit #Alexej Gromyko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Perla červený amarylis vianoce

Perla červený amarylis vianoce

26,39
Perla farebné karafiáty

Perla farebné karafiáty

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk