Normalizácia sa nerovná Husák, upozornil historik Černák

Gustáv Husák chcel so Sovietmi uhrať, čo sa bude dať, tvrdí historik Tomáš Černák (35) z Filozofickej fakulty UK v Bratislave, autor alebo spoluautor už troch kníh o tomto politikovi a štátnikovi.

29.03.2019 07:00
debata (46)

Ako si vysvetľujete Husákovo miesto medzi finalistami ankety Najväčší Slovák? Čo podľa vás ľudí naďalej priťahuje na tejto kontroverznej historickej osobnosti?

Neviem, kto presne za Husáka hlasoval a aký je u týchto ľudí stupeň poznania Husákovej osobnosti. V každom prípade, keď sledujete jeho životnú dráhu, tak rýchlo zistíte, že sú to vlastne slovenské dejiny 20. storočia. V menšej či väčšej miere bol pri všetkom, čo sa v tomto priestore dialo od 30. rokov až do novembra 1989. Navyše, vždy mal povesť národne orientovaného politika, ktorý hájil slovenské záujmy proti českej väčšine. Stal sa tiež prvým Slovákom na Pražskom hrade. Možno práve toto sú tie faktory, ktoré ho vyniesli na popredné miesta ankety.

Mohli by ste stručne charakterizovať Husáka ako človeka i ako politika na základe vášho doterajšieho vedeckého skúmania a poznania?

Objektívne treba povedať, že Husák bol mimoriadne inteligentný a vzdelaný človek. Zároveň to bol aj človek veľmi ambiciózny, enormne sebavedomý, nikdy nepochybujúci o tom, že svoje okolie prevyšuje a že jeho názor je ten správny. Tieto vlastnosti sa potom celkom prirodzene prejavovali aj v jeho politickej činnosti. Nie vždy však vedel odhadnúť svoju skutočnú politickú silu a možnosti, čo malo preňho na začiatku 50. rokov tragické následky. A nepochybne jeho osobnosť poznačilo dlhoročné tvrdé väzenie. Taká skúsenosť by psychicky poznačila asi každého človeka. Ako politik bol, stručne povedané, chladným pragmatikom, primárne vždy sledujúcim záujmy komunistickej strany. Vedel sa obratne pohybovať najmä v krízových časoch a situáciách. Stačí spomenúť Povstanie, február 1948 či roky 1968 a 1969.

Onedlho si pripomenieme 50. výročie od nástupu G. Husáka do najvyššej politickej funkcie v Československu. Naďalej sa vedú spory o tom, čo všetko Husák vtedy zamýšľal dosiahnuť. Váš názor?

Husák išiel do toho so zámerom, že sa pokúsi so Sovietmi uhrať, čo sa bude dať. Bolo mu jasné, že to nebude jednoduché a bude musieť lavírovať. Lenže zjavne precenil schopnosti, a to nielen voči sovietskemu vedeniu, ale tiež voči domácim konzervatívcom i celému domácemu straníckemu aparátu. Napríklad tie rozsiahle stranícke čistky na začiatku 70. rokov Husák neinicioval, ale práve kvôli svojej funkcii sa stal hlavným symbolom normalizácie. Celkom to však nekorešponduje s historickou realitou, pretože normalizácia rozhodne nebola iba o Husákovi. Samozrejme, aj on niesol diel zodpovednosti, ale určite nie taký, aký sa mu zvykol pripisovať najmä v českom prostredí. Teda, že normalizácia rovná sa Husák.

Vo svojich vedeckých publikáciách ste už mapovali Husákovu mladosť, jeho pôsobenie v SNP i v prvých povojnových rokoch. V ktorom období jeho života sa nachádzate momentálne a čo o ňom mienite publikovať v dohľadnom čase?

Na budúci rok by som chcel pripraviť štvrtý diel husákovskej edície. Týkať sa bude jeho brutálneho vyšetrovania orgánmi ŠtB, a teda pobytu vo vyšetrovacej väzbe, procesu proti tzv. slovenským buržoáznym nacionalistom a následného väznenia v rôznych zariadeniach v Čechách a na Slovensku. Na záver sa chcem venovať jeho návratu do normálneho života po prepustení. Takže rád by som písal o 50. rokoch v Husákovom živote a rovnako aj o ľuďoch, ktorí boli zodpovední za jeho uväznenie a odsúdenie. Pretože dnes sa už pomaly zabudlo na to, že tu pôsobili ľudia ako Široký, Ďuriš, Bacílek, David alebo Strechaj.

Husák bol zložitá osobnosť. Myslíte si, že ste ho už pochopili alebo niečo v ňom a z jeho skutkov ostáva pre vás naďalej záhadou?

Ak si uvedomíme, že išlo o človeka až extrémne sebavedomého, presvedčeného o svojom poslaní a žijúceho s vedomím, že nerobí zásadné chyby a všetko čo urobil, bolo v danej dobe jediné možné riešenie, tak sa dá pochopiť jeho konanie. Do úvahy musíme zobrať aj jeho stranícku disciplínu, keďže okrem jediného prípadu sa jej podriadil vždy, i keď mal často iný názor. Tou jedinou výnimkou bola jeho neochota priznať sa k vymysleným zločinom vo vyšetrovacej väzbe. Mal tiež ešte jednu vlastnosť. Ak mal pocit, že ho niekto zradil alebo sklamal, tak sa s ním väčšinou rozišiel navždy.

© Autorské práva vyhradené

46 debata chyba
Viac na túto tému: #Gustáv Husák #Najväčší Slovák