Francúzsko zbúralo priehradu, aby oslobodilo rieku. Kedy to urobí Slovensko?

Francúzi v týchto dňoch dokončujú búranie veľkej priehrady Vézin na rieke Sélune. Robia to kvôli lososom, aby mohli znova tiahnuť z Atlantického oceánu? Áno aj. No predovšetkým to robia kvôli ľuďom a krajine. Zbúranie priehrady Vézin znamená podľa odborníkov revolúciu v prístupe k vodnému hospodárstvu, ale aj vo vnímaní riek. Viac v rozhovore prezrádza Miroslava Čierna Plassmann, riaditeľka slovenskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody, WWF Slovensko, najväčšej ochranárskej organizácie na svete.

24.10.2019 06:00
debata (51)
Miroslava Čierna Plassmann

Búranie priehrady Vézin neiniciovali aktivisti, ale francúzska vláda. Prečo sa rozhodla zničiť také významné technické dielo?

Francúzi búrajú 36 metrov vysoký múr priehrady Vézin, ktorá má už viac ako 100 rokov a licencia na prevádzku sa jej skončila približne pred 20 rokmi. Vo Francúzsku a v niektorých ďalších krajinách západnej Európy je zavedený licenčný systém, kedy majiteľ získava povolenie na prevádzku priehrady len na istý počet rokov, väčšinou na 50 až 70 rokov. Po ukončení licencie treba hľadať riešenie čo s priehradou. Niekedy sa priehrady búrajú, pri iných sa zníži priehradný múr, iné sa spriechodňujú a pri niektorých sa predlžuje licencia.

Spravodajská televízia Al Jazeera oslovila v reportáži ľudí, ktorí s búraním nesúhlasia. Kvôli nostalgii, niektorí sa boja, čo to spraví s vizuálom krajiny. Oprávnene?

Každá zmena ovplyvňuje okolie a ľudí, ktorí tu žijú, a názory na tieto zmeny sa líšia. Prezident European River Network (ERN, Sieť európskych riek) Roberto Epple, ktorý osobne sleduje postup búrania tejto aj ďalších priehrad vo svete, konštatoval, aké je dôležité pri takýchto projektoch zohľadňovať nielen technickú či environmentálnu stránku, ale i názory miestnych obyvateľov. Prízvukoval, aké je to náročné, pretože ich postoje sú rôzne. Jedni si pamätajú časy, keď sa ešte v rieke ako deti kúpali, rieka tiekla voľne a bola plná rýb. Iní už poznajú len priehradu, ktorá navyše môže byť pre nich i zdrojom príjmov, napríklad z vyhliadkovej plavby a podobne.

Najväčšia výhrada v reportáži sa však týkala straty obnoviteľného zdroja energie. Priehrada Vézin vyrábala elektrinu. Naozaj je búranie priehrad správnym krokom v čase klimatickej zmeny?

V prvom rade by som zdôraznila, že pri rozhodnutiach vždy treba zvážiť viaceré aspekty, ktoré sú rôzne od prípadu k prípadu. Okrem iného je potrebné zohľadniť dosah priehrady na životné prostredie, potom či ešte stále plní svoju funkciu, a, samozrejme, aj prevádzkovú bezpečnosť priehrady, čo vyplýva z jej veku a opotrebovania. Hodnotenie celkového prínosu pre spoločnosť by malo zahŕňať i ekosystémové služby, ktoré rieka a jej niva poskytujú s priehradou a bez nej. Ide napríklad o zmierňovanie účinkov povodní, zadržiavanie vody, viazanie živín a CO2 mokraďami, brehovými porastami a lesmi, produkcia kyslíka, krajinný ráz, ochrana biodiverzity, teda služby, ktorých výrazná časť prispieva k riešeniu dôsledkov klimatickej zmeny.

Každá priehrada sa časom zanesie. Prečo to predstavuje z pohľadu zmeny klímy problém?

Podľa dostupných údajov je zásobný objem existujúcich nádrží na Slovensku v rôznej miere zaplnený sedimentmi. Zdrže malých vodných elektrární bývajú dokonca zanesené vrstvou bahna už po niekoľkých rokoch prevádzky. Sedimenty sú zdrojom metánu, čo je v súvislosti s klimatickou zmenou ešte agresívnejší plyn ako napríklad CO2. Treba však povedať, že priehrady, ale ani zelené opatrenia neriešia klimatickú zmenu ako takú, len môžu pomôcť pri adaptácií na jej negatívne dôsledky. Riešenie klimatickej krízy si vyžaduje mnoho ďalších opatrení ako zefektívnenie výrobných technológií, inovatívne riešenia na zníženie spotreby vody, rekonštrukcia vodovodnej siete, vodozádržné opatrenia a podobne.

A ako môže zrevitalizovanie a „oslobodenie" rieky od priehrad pomôcť krajine v čase klimatickej zmeny?

Z pohľadu zmierňovania dôsledkov klimatickej zmeny vidím riešenia v kombinácii prírodných a technických opatrení. Z prvej skupiny je to obnova riečnej krajiny, najmä obnova takzvanej laterálnej konektivity, čiže prepojenia rieky a jej nivy, čo pomôže dotovať zásoby podzemnej vody, najmä v oblastiach sužovaných suchom. Tam, kde obnova prírodných procesov vo väčšom rozsahu nie je možná, napríklad v husto urbanizovaných územiach, je potrebná podpora technických vodozádržných opatrení – budovanie umelých mokradí na zadržiavanie dažďovej vody, čistenie odpadových vôd alebo vytváranie malých vodných plôch.

Začiatkom septembra bola zbúraná viac ako... Foto: ROBERTO EPPLE/ERN
3buranie Začiatkom septembra bola zbúraná viac ako polovica priehrady Vézin.

Existujú nejaké štúdie, dáta, príklady, ktoré by dokazovali, že obnova prirodzenej tváre riek naozaj funguje?

Samozrejme, vedecké poznatky sú v tomto už pomerne rozsiahle a konzistentné. Prírode blízke alebo zelené opatrenia sa považujú za uznávanú alternatívu k takzvanej „sivej infraštruktúre“. Za všetky uvediem práce Spoločného výskumného centra Európskej komisie. V oblasti zmeny klímy a ochrany vôd našli závery európskych vedcov uplatnenie v Koncepcii na ochranu vôd Európy (Blueprint to Safeguard Europe's Water Resources), kde sa doslovne odporúča obnova inundácií riek a záplavových území. Pretože tie môžu zadržať vodu v obdobiach výdatných alebo nadmerných zrážok pre využitie v obdobiach nedostatku vody. Zároveň podporujú biodiverzitu a úrodnosť pôdy, prispievajú k zníženiu rizika záplav a sucha.

A kde presne sa to už osvedčilo?

Publikované údaje zo susedných Čiech napríklad potvrdzujú, že tri veľké komplexy lužných lesov a lúk v Litovelskom Pomoraví, na sútoku Dyje s Moravou a v Poodří pri veľkej moravskej povodni v roku 1997 zadržali viac vody ako všetky priehrady v povodí Moravy a Odry dohromady.

Vráťme sa ešte k francúzskej priehrade Vézin. Vôbec nie je malá. Výškou je porovnateľná s veľkými priehradami na Slovensku, s Palcmanskou Mašou, Veľkou Domašou či dokonca s priehradou Kráľová na Váhu. Bola niekde vo svete zbúraná ešte väčšia priehrada?

Najväčšiu, až 64 metrov vysokú priehradu odstránili v USA na rieke Elwha. Práce začali v roku 2011 a skončili v roku 2014. Dnes hodnotia ochranári tento projekt ako úspešný. Nielenže sa sem po storočí vrátili lososy, ale i pstruhy a ďalšie druhy rýb. Priehrada Vézin je doteraz historicky najväčšia priehrada, ktorá sa búra v Európe. Má 36 metrov, ale zároveň s ňou búrajú ešte jednu menšiu priehradu nižšie po prúde rieky – 16-metrový priehradný múr La-Roche-qui-Boit. Pod ním sa dodnes zhromažďujú lososy, ktoré nemôžu migrovať hore prúdom rieky na niekdajšie neresiská. Keď sa ukončí odstránenie oboch priehrad, uvoľní sa pre migráciu rýb asi 90 kilometrov toku.

Koľko priehrad sa už odstránilo v Európe?

Viac ako 3 500 bariér, medzi nimi i priehrady, ktoré stratili svoje opodstatnenie a následná revitalizácia rieky priniesla krajine i spoločnosti väčší úžitok. Odstránené priehrady boli zastarané a častokrát i nebezpečné alebo boli veľkými migračnými bariérami, ktoré sa podpísali pod zmeny vodného režimu v krajine, degradáciu riečnych ekosystémov a stratu biodiverzity. Medzi krajiny, ktoré „búrajú“, patria najmä Španielsko, Dánsko, Veľká Británia, ale aj Francúzsko, USA. Z východnej Európy ide napríklad o Estónsko, kde búrajú 4,5-metrovú bariéru, ktorá v minulosti zásobovala vodou fabriku, ale dnes už iba bráni migrácii lososov a ďalších druhov rýb. A takýchto bariér, ktoré už neplnia funkciu, pre ktorú vznikli, je veľa i na našich riekach.

Roberto Epple, prezident ERN, povedal, že odstránenie priehrady Vézin je „signálom revolúcie v európskom prístupe k riekam“. Naozaj sa v Európe deje niečo revolučné?

Áno, je to významný signál v zmene doterajšieho prístupu vo vodnom hospodárstve a verím, že aj posun v uvažovaní ako vnímame rieku – nielen ako zdroj vody, ale ako živý ekosystém. Bohužiaľ, až 60 percent európskych riek, potokov, jazier a mokradí nie je dnes v dobrom stave a úlohou štátov je prijímať také opatrenia, ktoré im majú prinavrátiť dobrý ekologický stav. Krajiny sa k tomu zaviazali prostredníctvom európskej Smernice o vode. Na Slovensku sa napríklad z Operačného programu Kvalita životného prostredia v tejto chvíli na niektorých nepriechodných priehradách a bariérach na riekach budujú rybovody. Týchto opatrení by malo pribúdať a dúfam, že medzi nimi bude i úplné odstraňovanie bariér na celej šírke toku. Po svete je veľa príkladov, keď sa rieka po odstránení stavby dostala relatívne rýchlo do prírodného stavu a vrátil sa do nej život.

Česi menia páchnuce „kanály" späť na rieky plné života. Priamo v Prahe obnovili meandre na rieke Rokytka. Na Moravskej Sázave pred desiatimi rokmi postavili polder Žichlínek, aby ochránili dediny s mestom Olomouc pred povodňami. Ale nie klasicky ako obrovskú vodnú nádrž. Miesto toho tam s buldozérmi pretvorili fádnu agrárnu krajinu na raj mokradí, slepých ramien, kde sa usídlilo vtáctvo, hmyz, ryby. Ako je to v ostatných susedných krajinách?

Nemecko je veľmi dobrým príkladom, kde sa snažia uplatňovať prírode blízke opatrenia tam, kde to je len trochu možné, najmä v otvorenej nezastavanej krajine. Rozširovanie záplavových území, rozvoľňovanie korýt, odstraňovanie bariér, ale aj revitalizácie riek v mestách sú bežné opatrenia. Napríklad v Mníchove zrevitalizovali rieku Isara na deväťkilometrovom úseku a rieka teraz nielenže „lepšie komunikuje s okolitou krajinou“, ale svojimi novovytvorenými plážami poskytuje nádherné prostredie na oddych.

Zaujímavý revitalizačný projekt realizovali aj Rakúšania na hraničnej rieke Morava. Ako dopadol?

Tento rok ho ukončili. Rieka Morava v minulosti prešla reguláciami, ktoré ju „odstrihli“ od bočných ramien, vyrovnaním koryta sa skrátila o 11 kilometrov, brehy boli vyložené kameňom. V rámci revitalizačného projektu teraz z jej brehov kameň odstránili a rieku opäť spojili s bočnými ramenami, z ktorých niektoré našli už len v starých mapách. Ide o spoločný projekt WWF Rakúsko a Viadonau a už prináša výsledky – v strmých pieskových brehoch hniezdia brehule a rybáriky a v koryte ramien našli v rámci výskumu i vzácne domáce lastúrniky ako korýtko riečne.

Nuž a preniká „riečna revolúcia“ aj na Slovensko?

Dúfam, že áno, aj keď lídrom doteraz boli najmä mimovládne organizácie a akademické inštitúcie. Verím, že zelené opatrenia sa stanú hlavným pilierom pripravovaného Vodného plánu a budú založené na vhodnej analýze. Takisto Slovenský vodohospodársky podnik pri rokovaniach s WWF Slovensko vyjadril podporu komplexnej revitalizácii rieky Morava i niektorým zeleným opatreniam na Dunaji, tak uvidíme, či sa pristúpi k realizácii konkrétnych opatrení.

WWF Slovensko mapuje bariéry aj na slovenských tokoch. Ktoré sú podľa vás najviac problematické?

Problematické sú všetky úpravy, ktoré podstatne menia dynamiku rieky, tvoria bariéru pre migráciu živočíchov, hromadia sedimenty, negatívne ovplyvnia hladinu podzemných vôd či vodné a mokraďové biotopy. Staršie prehradenia vodných tokov na celú šírku koryta nemajú vybudované rybovody a ich prevádzkovatelia častokrát o tom ani neuvažujú. Môžu to byť veľké bariéry na nádržiach, ako napríklad 12,5 metra vysoká hrádza VN Môťová na Slatine pri Zvolene, ale aj relatívne malé stupne, ktoré boli súčasťou odberných objektov pre poľnohospodárske družstvá a dnes už nemajú vlastníka, voči ktorému by bolo možné uplatňovať povinnosť spriechodnenia alebo odstránenia bariéry. Do tejto kategórie spadajú aj nefunkčné malé vodné elektrárne. Napríklad MVE Ružbašská Milava, ktorá nielenže nevyrába elektrinu kvôli prebiehajúcim súdnym sporom, ale nemá ani prevádzkovaný rybovod, a tak tvorí bariéru na rieke Poprad. Problémom sú tiež hrádze malých vodných elektrární umiestnené na hlavnom koryte, ktoré majú síce vybudované rybovody, ale tie sú buď nefunkčné, alebo umožňujú migráciu iba v obmedzenom čase či len pre malé množstvo druhov rýb. Niektoré pritom boli vybudované len nedávno.

Vodná nádrž Krpeľany má kapacitu 8,3 milióna kubických metrov vody. 7,5 milióna kubíkov sa po 60 rokoch zanieslo bahnom. Podľa ekológov však nejde len o to, že takéto priehrady už vlastne ani nedokážu zadržať vodu. Nebezpečím pre krajinu je samotné bahno. Prečo?

Vo vedeckej komunite existuje množstvo prác o tom, ako dnové sedimenty v nádržiach hromadia toxické látky a produkujú spomínaný metán, čo je plyn s niekoľkonásobne silnejším negatívnym vplyvom na klímu ako CO2. V prípade priehrady Vézin vo Francúzsku začali s odstraňovaním samotnej priehrady síce toto leto, ale počas minulého leta nádrž čistili od sedimentov, ktoré vo veľkej miere skončili na skládke.

Vodná nádrž Krpeľany je takmer celá zanesená. Foto: Andrej Barát, Pravda
4krpelany Vodná nádrž Krpeľany je takmer celá zanesená.

Je reálne, že sa nejaká priehrada zbúra aj na Slovensku?

V marci 2019 vydal Najvyšší kontrolný úrad správu Kontrola opatrení na ochranu pred povodňami, v rámci ktorej sa kontrolóri zamerali na stav vybraných vodných stavieb, najmä existujúcich priehrad a nádrží. NKÚ konštatoval, že desať kontrolovaných vodných stavieb má vydané rozhodnutie okresného úradu konštatujúce ohrozenie ich bezpečnej funkčnosti, ďalších 19 bolo identifikovaných ako v havarijnom stave s potrebou vykonania sanačných opatrení. Myslím, že toto je na zváženie. Okrem toho, Ministerstvo životného prostredia SR podporuje nielen spriechodňovanie bariér rybovodmi, ale aj ich odstránenie na celú šírku koryta. Bohužiaľ, opatrenia sa zatiaľ sústredili najmä na menšie bariéry.

Už ste naznačili, že Francúzi búrajú priehrady na rieke Sélune aj preto, aby po 100 rokoch znova tiahli lososy. Prečo by mali ľudia chcieť, aby ryby mohli znova slobodne plávať v riekach?

Ryby v ľudskom chápaní predstavujú akýsi symbol živých riek. Za živé môžeme považovať také rieky, v ktorých sa slobodne pohybujú a rozmnožujú všetky vodné živočíchy, je zachovaný ich pôvodný tvar, brehy, ale aj brehová vegetácia a podľa možnosti aj ich kontakt s riečnou nivou. Tieto podmienky zvyšujú samočistiacu schopnosť riek a podporujú prirodzený vodný režim v celej blízkej krajine. Prírodný tok vytvára mnoho úkrytov a stanovíšť pre rôzne organizmy, na niektorých častiach sa prúd môže zarezávať do brehu, na ktorom vzniknú miesta pre hniezdenie vtákov, inde môže celý strom padnúť do vody a poskytnúť útočisko pre vodné živočíchy. Vegetácia vytvára tieň a zabraňuje prehrievaniu vody, koreňové systémy stabilizujú brehy a poskytujú úkryt a listový opad ako dôležitý zdroj energie v tokoch je spracovávaný malými vodnými organizmami, ktoré sú zasa potravou rýb. Nuž a ak celý tento dynamický systém funguje, prináša pozitíva nielen pre vodné živočíchy a rastlinné spoločenstvá, ale aj pre ľudí, ktorí v blízkosti riek a z riek žijú.

A ako je to s regulovanou riekou?

Zregulovaná a mŕtva rieka nás síce čiastočne chráni pred zvýšenými prietokmi a lokálnymi povodňami, na druhej strane však znižuje celkovú kapacitu územia zachytávať zrážkovú a prívalovú vodu vo svojej nive. A v suchšom období zasa rýchlo odvádza potrebnú vodu z povodia. Takisto negatívne ovplyvňuje zásoby podzemnej vody, čo vedie k postupnému vysychaniu krajiny.

Lososy kedysi dávno tiahli až do slovenských Tatier. Je šanca, že by sa k nám vrátili?

Dávnejšie bolo možné v povodí Popradu a Dunajca spozorovať tiahnutie lososov atlantických na ich neresiská, zatiaľ čo hore Dunajom, ale aj v Morave a vo Váhu sa od Čierneho mora plavili vyzy veľké, ktoré mohli dosahovať hmotnosť až jednej tony. Z dôvodu výstavby priehrad už lososy ani vyzy u nás neuvidíte, stopy ich výskytu ostali už len na čiernobielych fotografiách. Lenže rovnako ako lososy a obrovské vyzy majú problémy s migráciou aj naše bežné druhy ako pstruhy, mreny, jalce či podustvy. Ak nezmeníme doterajší prístup k riekam, môžeme prísť aj o súčasné prirodzené rybie populácie a biodiverzita v našich riekach bude aj naďalej klesať.

Spomínali ste správu Najvyššieho kontrolného úradu SR z marca tohto roku. NKÚ ju všade prezentoval s titulkom – Slovensko musí reagovať na výrazné klimatické zmeny aj výstavbou nových vodných stavieb. Čo to znamená? Ostatné krajiny sa usilujú o zelené opatrenia a my kráčame späť?

Aj napriek medializovaným informáciám nemožno povedať, že kontrolóri NKÚ v nej odporúčajú, že Slovensko musí reagovať na klimatické zmeny výstavbou nových vodných stavieb. NKÚ kontroloval plánovanie a prípravu opatrení na ochranu pred povodňami a vychádzal z dokumentov Ministerstva životného prostredia SR – z Plánov manažmentu povodňového rizika (PMPR). A tvrdenie, že odtok treba regulovať vodnými stavbami nie je tvrdením NKÚ, ale prevzatým citátom z plánu manažmentu povodňového rizika. Naopak, správa NKÚ upozornila, že PMPR pre čiastkové povodie Moravy, Hrona a Váhu obsahovali preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami v šiestich geografických oblastiach, v ktorých odhadované výdavky na výstavbu boli vyššie ako objem vypočítaných škôd, ktorým mali zabrániť. Keďže ide o komplexnú problematiku, je potrebné tieto informácie vnímať v kontexte.

Aj tak si však na záver dovolím zopakovať otázku, ktorú mi raz v rozhovore položila ekologička Jana Pavlíková. Prečo sa v jednej krajine Európy vydal myšlienkový prúd iným smerom, než sú súčasné vedomosti, než je súčasná európska vodná politika?

Nemyslím si, že by sa na Slovensku vydal myšlienkový prúd iným smerom, ako je súčasná európska vodná politika. Aj u nás existuje v súvislosti s ochranou vôd viacero myšlienkových prúdov a pôsobí tu množstvo vedcov, expertov, ale i mimovládnych organizácií, ktorí sa zaoberajú opatreniami na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Táto agenda sa odráža v rôznych strategických dokumentoch, presadzuje sa aj na politickej úrovni a dostala sa i do nedávno predstavených programov niektorých politických strán. Áno, ide to určite ťažšie a pomalšie, ako by sme si želali a ako by to bolo potrebné pre rieky. Túto etapu však nevieme preskočiť, môžeme sa iba spoločne snažiť, aby ekológovia našli čím skôr spoločnú reč s vodohospodármi a realizovali spolu „zelené“ opatrenia v praxi.

Miroslava Čierna Plassmann (1971)

environmentalistka

  • Je riaditeľkou WWF Slovensko, pobočky Svetového fondu na ochranu prírody.
  • Vo Francúzsku pracovala ako nezávislá environmentálna konzultantka.
  • Pôsobila aj v Daphne – Inštitúte aplikovanej ekológie.
  • Špecializovala sa aj na poľnohospodársku politiku a implementáciu legislatívy vo vzťahu k ochrane prírody a zeleným opatreniam v poľnohospodár­stve.

© Autorské práva vyhradené

51 debata chyba
Viac na túto tému: #priehrada #WWF #WWF Slovensko