Ak ozdravíme budovy, ozdravíme Slovensko

Ako vnímate klimatickú krízu?

KN: Zle. Prognózy sú naozaj zlé, aj keď si to stále nechceme pripustiť. Klimatická zmena akceleruje rýchlejšie, ako sa predpovedalo a bohužiaľ, politici na to adekvátne nereagujú. Osobne ma teší, že vzniká tlak zdola. Aktivizujú sa rôzne občianske združenia a neformálne skupiny, ktoré volajú po zmene. To je dobré, lebo je tam nádej, že spoločnou mobilizáciou sa nám podarí získať pozornosť politikov pre túto tému a presvedčíme ich o tom, že je namieste konať.

Budovy považujete za strategickú infraštruktúru krajiny. Prečo?

KN: Pretože ich potrebujeme všetci. A potrebujeme zdravé a kvalitné budovy minimálne v takej miere, ako potrebujeme diaľnice. Všetci potrebujeme niekde bývať. Deti potrebujú chodiť do škôl. Pracujúci ľudia do kancelárií alebo podnikov, pacienti do nemocníc. Sme takzvanou indoor generáciou (indoor znamená vnútorný priestor, pozn. red.) a vo vnútorných priestoroch trávime asi 90 percent nášho času. Netvrdím, že to tak je správne, ale je to jednoducho celosvetový trend. A mali by na to reagovať aj politiky, ktoré formujú kvalitu bývania. Okrem toho, správnou a dostatočnou obnovou vieme dosiahnuť významné úspory energií a pomôcť Slovensku dosiahnuť nízkouhlíkovú neutralitu. Ale to je už iba taký pekný ekonomický bonus a plusový bod pre životné prostredie. Nízkouhlíkovú stratégiu schválila vláda pred niekoľkými týždňami. Nuž a štúdia, z ktorej táto stratégia vychádzala, označila sektor budov ako najdôležitejší zdroj úspor energie na Slovensku.

Doterajšie vlády sa budovami dostatočne nezaoberali?

KN: Nemožno to povedať takto jednoznačne. Určite sú veci, ktoré sa podarili. Veľký pokrok sa dosiahol v obnove bytových domov. Tým sa podarilo za posledné roky ušetriť dosť energie a určite k tomu dopomohol Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB), z ktorého sa predovšetkým financuje obnova bytových domov. Na druhej strane sú veci, ktoré sa dali riešiť lepšie a komplexnejšie. Úplne sme zanedbali obnovu verejných budov. Bytová situácia tiež nie je ideálna. Samozrejme, budovy tu boli vždy. Za chybu považujem to, že k nim nepristupujeme systémovo a že doteraz neboli politickou prioritou. Tým pádom nevznikali politiky, ktoré by ich dokázali dostatočne rozvíjať. To by mohla zmeniť nová vláda, od ktorej máme konkrétne očakávania. Podstatné bude, aké opatrenia sa im podarí presadiť.

Mohli by ste rozviesť, v akom stave sú slovenské budovy? Školy, úrady?

RP: Na Slovensku je zhruba 15 500 verejných budov, z ktorých väčšina je v pôvodnom, nevyhovujúcom technickom stave. Ich tempo obnovy je najnižšie, odhadujeme iba jedno percento ročne. Výraznou obnovou prešla iba štvrtina z nich. Laicky povedané, väčšina našich verejných budov je zastaraná, nevyhovujú novým klimatickým podmienkam. V lete sa veľmi prehrievajú, lebo napríklad nemajú dostatočné vonkajšie tienenie. Kvalita vnútorného prostredia je často nevyhovujúca. Tieto budovy väčšinou zožerú veľmi veľa energie či už na vykurovanie alebo chladenie.

Ale niektoré sa predsa obnovujú.

RP: Aj to málo obnov, ktoré realizujeme, nemožno považovať za komplexné. Často ide len o čiastkové opatrenia, absentuje kvalitné architektonické riešenie, opatrenia na zvýšenie kvality vnútorného prostredia či adaptačné opatrenia na zmenu klímy. Počas posledných troch-štyroch dekád sa riešili skôr havarijné stavy konštrukcií, ktoré bolo nutné obnoviť. Väčšina verejných budov je neobnovená a dlh obnovy predstavuje v mnohých prípadoch 30 a viac rokov. A pritom investíciami do zvyšovania energetickej efektívnosti verejných budov by sa mohli dosiahnuť ročné úspory vo verejných rozpočtoch na nákladoch na energie v rozpätí 4 – 6 miliónov eur.

Má to oveľa širší vplyv, než si ľudia uvedomujú? Ako to vlastne súvisí s klimatickou krízou?

RP: Budovy sú jedným zo sektorov, ktoré spotrebúvajú najviac energie. Konkrétne vykurovanie a chladenie je najvýznamnejším sektorom konečnej spotreby energie v Európskej únii. Najčistejšia energia je pochopiteľne tá, ktorú nemusíte vôbec vyrobiť. Preto je také veľmi dôležité zameriavať sa v prvom rade na znižovanie samotnej spotreby energie. Priestor na úspory v sektore budov je na Slovensku obrovský, preto krok na zníženie spotreby energie v budovách možno považovať za jedno z kľúčových mitigačných opatrení.

Ako sa vysoká spotreba energií prejavuje na bilancii skleníkových plynov?

RP: Energetický sektor je hlavným prispievateľom k celkovým emisiám skleníkových plynov s podielom 67,04 percenta (vrátane dopravy) za rok 2016 na Slovensku.

Môžu budovy pomôcť Slovensku prispôsobiť sa novým podmienkam, ktoré nastolí klimatická kríza?

RP: Áno, budovy sú zároveň významnou súčasťou adaptačných opatrení na zmenu klímy v mestách. Opatrenia v podobe zelených striech a zelených stien pomáhajú pri zadržiavaní vody počas prívalových dažďov a ochladzujú a čistia okolitý vzduch. Rovnako tak dokážeme kvalitnou obnovou budovy zabezpečiť, aby sa interiér počas letných horúčav neprehrieval a neboli sme odkázaní na klimatizácie.

Viac ako polovica obyvateľov Slovenska žije v rodinných domoch. V akom sú stave?

KN: Odhadujeme, že obnovou prešla menej ako polovica. Pri rodinných domoch je veľkým nedostatkom obnovy samotná kvalita. Realizuje sa väčšinou bez odborného prístupu, postupnými krokmi a nedostatočne komplexne. Zvyšnú časť rodinných domov, ktoré boli postavené pred viac ako 30 rokmi a neprešli významnejšou obnovou, možno považovať za energeticky veľmi nehospodárne a rovnako tak nespĺňajú požiadavky na kvalitu vnútorného prostredia dnešnej doby. Práve preto je v sektore rodinných domov obrovský potenciál na úsporu energie a zníženie emisií CO2 Slovenskej republiky.

Foto: MARTIN MATULA/VELUX

renovácia, rodinný dom Rodinný dom v Šali po obnove, ktorá myslí aj na klimatickú krízu.

Aké sú príčiny nedostatkov?

KN: Fond rodinných domov postavených pred rokom 1992 sa zhotovoval hlavne svojpomocne, nekvalifikovane, s množstvom chýb v návrhu a pri zhotovovaní. Obnova rodinných domov sa v súčasnosti často nevykonáva na základe stavebného povolenia, nespracováva sa potrebná projektová dokumentácia, nepredkladajú sa energetické certifikáty. Mnohé rodinné domy sú zateplené len čiastočne a energetické certifikáty za roky 2018 preukazujú, že viac ako 35 percent rodinných domov sa v súčasnosti obnovuje len v energetickej triede C a horšie! Šetrí sa na materiáloch, používajú sa často nevhodné stavebné výrobky a dochádza ku zámene komponentov kontaktného tepelnoizolačného systému (ETICS). Nuž a dostatočne sa nerieši tepelná ochrana rodinného domu. Rozhodujúce detaily sa neriešia v projektovej dokumentácii, a tým ani na stavbe, dochádza k vzniku tepelných mostov, únikom tepla a vznikajú hygienické nedostatky.

Nedostatok denného svetla, neschopnosť dostatočne vykúriť domácnosť, zatekajúca strecha, zvýšená vlhkosť. To sú najčastejšie problémy, ktoré ľudia uvádzali v prieskumoch. Pätina domácností na Slovensku hodnotí svoje bývanie ako nevyhovujúce. Má to vplyv na zdravie?

KN: Práve v týchto domácnostiach sa dvakrát častejšie vyskytovali zdravotné problémy. Bolo dokonca preukázané, že tieto nekvalitné budovy spôsobujú zvýšené náklady v zdravotnej starostlivosti. Ročne to predstavuje náklady vo výške 410 až 870 miliónov eur.

Mnohé z týchto vecí sa dajú vyriešiť obnovou budov. No je možné stavať nové budovy tak, aby prispievali k zníženiu rizika šírenia infekčných ochorení?

KN: V čase vírusových ochorení je dôležité pravidelné vetranie. Aj jedným z odporúčaní, ktoré sme mohli počas uplynulých dní počuť, je pravidelne vetrať. Budovu vo vysokom energetickom štandarde dnes už nepostavíte bez núteného vetrania s rekuperáciou tepla. Okrem vysokej úspory tepla, ktoré by nám inak unikalo pri vetraním oknami, je jeho výhodou neustály prísun čerstvého vzduchu a neustály odvod toho znečisteného, vydýchaného. Výhodou pri vzduchotechnike je, že vetranie zaisťuje automaticky. Pri manuálnom vetraní oknami môžeme na to ľudsky zabúdať.

Drvivá väčšina rodinných domov bola postavená pred 40 rokmi. Ako by sa vlastne mali obnoviť, aby boli domácnosti pripravené na zmenu klímy?

RP: V prvom rade treba efektívne znížiť potrebu energie na vykurovanie, to znamená dom kvalitne zatepliť a vymeniť otvorové konštrukcie – okná a dvere. Takúto nízku potrebu energie dokážete následne pokryť lokálnym zdrojom tepla, či už efektívnym kotlom na biomasu alebo kombináciou fotovoltických panelov a tepelného čerpadla. Ideálnou súčasťou by už mala byť spomínaná vzduchotechnika s rekuperáciou tepla, ktoré dokáže výrazne pomôcť v zime aj v lete.

Ako si majú domácnosti poradiť s extrémnymi horúčavami, ktoré budú pribúdať?

RP: Je efektívnejšie využívať pasívne systémy ako dostatočné tieniace prvky. No aj samotný zateplený dom pomáha pred prehrievaním, vhodné je tiež využívanie zelených prvkov ako vegetačné steny či strechy. Pokiaľ je nutné interiér aj napriek tomu chladiť, je lepšie využiť stropné chladenie namiesto klimatizačných jednotiek.

Dá sa to všetko zvládnuť tak, aby to domácnosť finančne nevyčerpalo?

RP: Veľmi dobrým príkladom je ukážková obnova rodinného domu v Šali, ktorú zastrešovala firma Velux v rámci projektu RenovActiv. Ide o typický štvorcový dom postavený v 50. rokoch 20. storočia, ktorých sú na Slovensku tisíce. Financovanie zabezpečovala Prvá stavebná sporiteľňa. Okrem toho existujú štátne dotačné programy. Od roku 2016 funguje program ministerstva dopravy a výstavby, ktorý poskytuje dotáciu na zateplenie rodinných domov. Dotáciu možno získať až do výšky 8 800 eur alebo 40 percent z nákladov.

Vedia však ľudia o tejto možnosti?

RP: Je fakt, že program sa využíva nedostatočne, lebo veľká časť občanov ho nepozná. Takýto príspevok však určite môže pomôcť vlastníkom rodinných domov. Známym a úspešným programom na obnoviteľné zdroje energie, akými sú fotovoltické panely, solárne kolektory alebo tepelné čerpadlá, je projekt Zelená domácnostiam, ktorý dokáže taktiež pokryť významnú časť investície.

Ako sa pozeráte na avizovaný zámer vlády stavať nájomné byty?

KN: Jednoznačne vítame to, že táto téma získala väčšiu politickú pozornosť. Konečne sa po niekoľkých rokoch o nájomnom bývaní intenzívne hovorí a nádejne vyzerajú aj sľuby, že sa naozaj veci naštartujú a nájomné byty sa začnú stavať. Sme však toho názoru, že je potrebné k problému pristupovať realisticky a v spolupráci s odborníkmi. Okrem hnutia Sme rodina mali plán stavať nájomné byty aj iné politické strany a vyzerá to, že sa na tom našla aj koaličná zhoda. Sme ale iba na začiatku. To, ako sa celý systém nastaví, kde a aké byty budeme stavať, zatiaľ vôbec nie je rozhodnuté. Rozhodne si nemyslíme, že by sme sa mali hnať za počtom bytov na úkor ich kvality.

V tom je práve háčik. Ako by sa to malo nastaviť?

KN: Z našej analýzy postojov politických strán vyplynula zhoda, že štát by mal klásť požiadavky aj na energetickú efektívnosť nájomných bytov, a to aj v prípade, ak by sa znížila rýchlosť výstavby alebo zvýšila cena, alebo oboje súčasne. Toto investičné rozhodnutie na desiatky rokov dopredu si skutočne vyžaduje viac ako definíciu čísla. Sme toho názoru, že pri výstavbe alebo obnove budov by mal ísť štát príkladom a nepreferovať kvantitu nad kvalitou. Výstavba by mala spĺňať kritériá udržateľnosti a v ideálnom prípade by mali takéto investície podliehať zelenému verejnému obstarávaniu.

Hnutie Sme rodina chcelo stavať 25-tisíc bytov ročne. Ako to chceli dosiahnuť?

KN: Hnutie predpokladalo, že štát by za pozemky nič neplatil, keďže by bytové domy staval na svojich vlastných pozemkoch, na majetku Slovenského bytového fondu. Zároveň navrhovalo vyňať Štátny fond rozvoja bývania z rozpočtu verejnej správy a súčasne vykonať zmeny modelu financovania ŠFRB. Pri 25 000 bytoch by bol podľa hnutia celkový ročný náklad financií na úrovni zhruba 1,9 miliardy eur ročne bez DPH.

A je to reálne?

KN: Súkromný sektor na Slovensku staval v posledných rokoch 15– až 20-tisíc bytov ročne. Je preto veľmi ťažko predstaviteľné, aby bol štát v najbližších rokoch schopný dosiahnuť výstavbu štátnych bytov na úrovni 25-tisíc ročne. Takýto cieľ je náročné zrealizovať z dôvodu nízkej kapacity pracovníkov v stavebníctve ako aj z pohľadu nízkeho množstva štátnych pozemkov vo veľkých mestách, predovšetkým v Bratislave, kde je potrebné prioritne riešiť problém s nedostatkom bývania.

Lenže Sme rodina tvrdí, že takéto tempo výstavby možné je. Podobne, ako sa kedysi rýchlo stavali paneláky, aj teraz by chceli presadiť modulový systém, ktorý by vyrábali slovenskí dodávatelia. Je to schodná cesta?

To by však zásadne nepomohlo k odbornému a kvalitnému urbanistickému návrhu a kvalite daných bytových domov. Je veľmi otázne, či by pri takýchto rýchlo stavaných modulových bytoch neabsentovalo kvalitné architektonické riešenie, ambícia dosiahnutia vyššieho energetického štandardu, adaptačné opatrenia na zmenu klímy. A či by bola dosiahnutá kvalita vnútorného prostredia. Je rovnako otázne, akú životnosť by mali takéto bytové domy.

V odporúčaniach pre novú vládu ste napísali, že na Slovensku de facto neexistuje dostupné nájomné bývanie. Ako si ho treba predstaviť?

KN: Podobne ako v iných európskych krajinách. Tým, že na Slovensku máme tých bytov veľmi málo, nie sú bežným ľuďom dostupné. Štát sa doteraz zameriaval na sociálne bývanie, a nie na dostupné nájomné bývanie, ktoré by mohlo tvoriť ponuku aj pre strednú vrstvu, najmä pre mladých ľudí a mladé rodiny. My by sme chceli, aby boli nájomné byty dostupné aj ľuďom, ktorí nie sú v sociálnej núdzi. Aby boli plnohodnotnou alternatívou vlastníckemu bývaniu alebo komerčnému nájmu. Sociálne bývanie je bývanie poskytované ľuďom s nízkymi príjmami alebo so špeciálnymi potrebami subjektmi verejnej správy alebo neziskovými organizáciami. Dostupné nájomné by mohlo byť bývanie, ktoré je hodnotené ako dostupné pre ľudí s príjmami dosahujúcimi napríklad medián príjmu na domácnosť alebo by išlo o bývanie bez ohľadu na príjmovú či sociálnu situáciu nájomcu.

V akej výške by sa mal pohybovať nájom, aby to bolo dostupné?

RP: Toto by som sa neodvážil odhadovať. Určite sa ale rozprávame o výške, ktorá by bola nižšia než mesačná splátka hypotéky pri kúpe bytu. Je totiž bežné, že v súčasnosti je v Bratislave kúpa bytu prostredníctvom hypotéky výhodnejšia než bývanie v súkromnom neregulovanom nájme. Inštitút finančnej politiky vo svojom ilustračnom príklade popisuje, ako sa pár rozhoduje medzi prenájmom 3-izbového bytu v Bratislave s mesačným nájmom 846 eur a reprezentatívnou hypotékou s mesačnou splátkou 502 eur. Hypotéka je výrazne lacnejšia voľba.

Je však možné stavať tieto nájomné bytovky tak, aby sa myslelo na energetickú efektívnosť a adaptačné opatrenia v súvislosti s klimatickou krízou?

RP: Bolo by to ideálne. Vo všeobecnosti je dnes určite technicky aj finančne možné stavať takéto byty. Aj napriek tomu, že by si to vyžadovalo mierne zvýšené investície, v princípe je možné v dlhodobom horizonte ušetriť vzhľadom na nižšie prevádzkové náklady v zime, ale aj v lete. Preto by požiadavky mali umožňovať hodnotenie založené na celom životnom cykle, nielen na investičných nákladoch.

Vedeli by ste uviesť aj konkrétny príklad, kde sa to darí?

RP: Dobrým príkladom sú bytové domy Petržalské dvory v Bratislave. Novostavba realizovaná v ultranízkoe­nergetickej úrovni výstavby. Dom je napríklad vybavený centrálnym vetracím systémom s rekuperáciou v kombinácii so zemným kolektorom a možnosťou individuálneho nastavenia teploty v bytoch. Špeciálny dôraz sa kládol na využitie denného svetla. Napriek vysokej kvalite sa vďaka dobrému návrhu podarilo zachovať cenu bytov na úrovni bežných novostavieb v danej lokalite.

Nemali by sa tieto budovy stavať rovno už ako pasívne či dokonca ako energeticky plusové domy?

RP: Je to otázka skôr na verejných predstaviteľov, či im ide o nákladovo najoptimálnejšie riešenie alebo sú toho názoru, že by mal ísť štát príkladom a vyžadovať vyššie štandardy. My podporujeme skôr tú druhú verziu. Budovy a byty sú investičné rozhodnutia na desiatky rokov dopredu. Preto by bolo určite lepšie prispôsobiť už plánovanú výstavbu štandardom, ktoré budú vyhovovať nielen dnes, ale aj do budúcna. V Nemecku alebo v Rakúsku nie je raritou, že sa bytové domy stavajú v pasívnom štandarde. Pekným príkladom je bytový komplex certifikovaný v pasívnom štandarde v Mníchove WagnisART, v ktorom je časť bytov vyčlenená pre účely nájomných bytov.

Máme vôbec na Slovensku nejakú energeticky pasívnu bytovku?

RP: Prvý a zatiaľ jediný bytový dom v pasívnom štandarde je v Trnave, volá sa Zelené átrium.

Mala by sa podľa vás pri novostavbách a obnovách zaviesť povinnosť vybudovania zelenej strechy alebo vertikálnej záhrady, ako je to v Rakúsku či vo Francúzsku?

RP: Toto by mohlo byť v kompetencii samospráv, aby si určili, či by v danej časti mesta alebo obce nemali od budov vyžadovať takéto štandardy a vyhodnotiť si, či im to vie pomôcť. Možnosťou sú určite aj pozitívne diskriminačné nástroje, ktoré by takéto stavby zvýhodňovali v stavebnom konaní poprípade v nižšej sadzbe DPH alebo nejako inak. Pri novostavbách je to však určite jednoduchšie. Pri obnovách sa môžu vyskytnúť komplikácie.

Aké sú výhody vegetačných striech?

RP: Lepšie hospodárenie s dažďovou vodou. Počas prívalových dažďov v letných mesiacoch dokážu výrazne spomaliť odtok vody. Zlepšujú mikroklímu v okolí vďaka vyrovnaniu extrémnych teplôt a zníženiu prašnosti. Zabezpečujú nižšie prehrievanie priestorov bytov priamo pod strechou, podporujú biodiverzitu a v neposlednom rade aj zlepšenie obytného i pracovného prostredia.

V odporúčaniach pre vládu spomínate aj takzvané kotlíkové dotácie z dielne ministerstva životného prostredia. Je naozaj pravda, že výmena starého kotla na tuhé palivo za nový plynový kotol niektorým domácnostiam môže paradoxne zvýšiť výdavky?

KN: Nevieme to zatiaľ exaktne vyhodnotiť a toto jednoznačne potvrdiť. Je na to priskoro. Kotlíkové dotácie sú schválené, ale ešte neprebehli výzvy pre občanov. Podľa našich výpočtov v štúdii však takáto situácia môže nastať. Domácnosti, ktoré používajú kotol na tuhé palivo, väčšinou kúria drevom, ktoré zohnali lacno a často sa stáva, že domácnosti do kotlov hádžu aj odpadky. V prípade prechodu na plynový kotol sa cena mernej jednotky pochopiteľne zvýši. Bez opatrení na zníženie tepelnej straty domu, zateplenia alebo výmeny okien, však potrebujete vykurovať dom s rovnako vysokou tepelnou stratou. Na našom modelovom príklade v štúdii sú náklady na vykurovanie bežného rodinného domu so starým kotlom na úrovni približne 1 000 eur za rok. Pokiaľ len vymeníte kotol za plynový, náklady môžu dosahovať 1 600 eur ročne. Je tam teda reálna obava, že sa táto hrozba môže naplniť a prehĺbi to energetickú chudobu niektorých ľudí.

Nie je však nezmyslom samotná dotácia na plynový kotol? Využíva predsa fosílne palivo. Nie je využívanie fosílneho paliva pri moderných budovách trestuhodným prežitkom?

RP: Na toto sa treba pozerať z dvoch strán. Cieľom kotlíkových dotácií bolo primárne riešiť problém so znečisteným ovzduším jemným prachom, ktoré vo veľkej miere spôsobuje vykurovanie tuhým palivom, čiže drevom a uhlím. Plyn rieši tento problém absolútne, pretože z hľadiska znečistenia ovzdušia ho možno považovať za nízkoemisné palivo. Ministerstvo životného prostredia pri tomto opatrení sleduje len ich problém a jednu veličinu, a to – ako znížiť znečistenie ovzdušia jemnými prachovými časticami (podľa Európskej environmentálnej agentúry spôsobuje kúrenie drevom alebo uhlím na Slovensku viac ako 3-tisíc predčasných úmrtí ročne). No z pohľadu tvorby emisií CO2, ktoré sú hlavnou príčinou problému zmeny klímy, plyn patrí medzi fosílne palivá, a tým pádom negatívne prispieva k riešeniu problému zmeny klímy. Preto je dôležité riešiť opatrenia v sektore budov komplexne a medzirezortne.

Na začiatku ste povedali, že prognózy ohľadom klimatickej krízy sú zlé, zmena akceleruje. Medzi vedcami existuje zhoda, že máme málo času a musíme skutočne práve teraz robiť razantné opatrenia. Opýtam sa teda priamo. Nemali by sme sa úplne odkloniť od fosílnych palív, aj od plynu?

KN: Určite áno. Uhlíková neutralita nie je kompatibilná s využívaním fosílnych palív. Často sa o zemnom plyne hovorí ako o prechodnom palive. Do roku 2050 ho však bude určite treba vyradiť. Napríklad v Rakúsku sa nová vláda zaviazala v programovom vyhlásení vlády k tomu, že od roku 2025 nemôžu byť nové budovy vykurované plynovým kotlom. Rovnako hovoria o ukončení ďalšieho rozširovania plynárenských sietí na dodávku tepla na vykurovanie. Podľa môjho názoru by verejné financie už nemali smerovať do budovania infraštruktúry pre zemný plyn a projektov, v ktorom sa s ním počíta. Mali by sme sa zamerať na podporu obnoviteľných zdrojov energie a aj napriek tomu, že v prípade tepelných čerpadiel hovoríme o vyšších investičných nákladoch, sú výbornou alternatívou zdrojom tepla na fosílne palivá. Európska komisia sa tiež nepozerá veľmi optimisticky na pokračovanie takto nastavených kotlíkových dotácií v novom programovom období eurofondov. Jestvujúcu infraštruktúru je však možné využiť napríklad na bioplyn.

Katarína Nikodemová (1982)

• politologička
• Vyštudovala politológiu a európske štúdiá na Univerzite Palackého v Olomouci.
• Po štúdiu pôsobila v európskych inštitúciách v Bruseli, v národných inštitúciách aj v neziskovom sektore.
• Špecializuje sa na environmentálne témy, tvorbu kampaní a verejných politík.
• Od roku 2019 riadi organizáciu Budovy pre budúcnosť.

Richard Paksi (1993)

• stavebný inžinier
• Vyštudoval stavebnú fakultu na Vysokom učení technickom v Brne, kde sa venoval dosahom na životné prostredie v stavebníctve.
• Pôsobil v belgickom Inštitúte pre pasívne domy v Antverpách.
• Od roku 2018 spolupracuje s organizáciou Budovy pre budúcnosť ako analytik.

Budovy a zdravie

• 90 percent času trávime v budovách.
• iba 1/4 z 15 500 verejných budov prešla obnovou, väčšina nevyhovuje súčasných klimatickým podmienkam.
• 3 000 predčasných úmrtí ročne je na Slovensku spojených s kúrením drevom alebo uhlím.
• 410 – 870 miliónov eur, také sú zvýšené náklady v slovenskom zdravotníctve spojené so zlým stavom domov.

Zdroj: BPB, EEA