Podarilo sa už niekedy vytvoriť vo výskumnom laboratóriu nový vírus na použitie v biologickej vojne?
Pokiaľ mám informácie, tak nie. Laboratória pre biologické zbrane pracujú so známymi pôvodcami ochorenia – voláme ich agensy – a pripravujú ich na hromadné použitie. Napríklad je známe, že sa tak spomedzi bakteriálnych ochorení pripravoval antrax a z vírusových pravé kiahne a ebola.
Úniky neznámych agensov z laboratórií sú len na úrovni konšpirácií.
Vírusové kvapôčkové infekcie, povedzme chrípka alebo koronavírus, sú ako biologické zbrane úplne nevhodné, lebo kvapôčkový sprej ohrozuje nielen protivníka, ale aj používateľa. Molekulárni biológovia uvádzajú, že pripraviť v laboratóriu mutovaný vírus vhodný ako biologická zbraň by trvalo najmenej 100 rokov. Najlepším evolučným mutačným a rekombinantným zariadením je príroda, kde sa tak deje stáročia. Každé storočie malo doteraz tri až štyri veľké pandémie a vždy to bol agens vytvorený prírodou.
Pracujete však s vírusmi a meníte ich…
V laboratóriu vieme meniť vlastnosti vírusov, vieme navodiť mutáciu či rekombináciu, ale vždy to má známy účel. Vieme, kde vo víruse zasiahnuť, ktorý gén vymeniť či vyhodiť z genómu. Ale nevieme, kde zasiahnuť tak, aby vznikol vírus, ktorý sa bude pandemicky správať. Možností sú tisíce a výsledok je nejasný. Vývin takého vírusu by bol veľmi nákladný, dlhoročný a s úplne nejasným výsledkom.
Stalo sa už niekedy, aby nebezpečný vírus unikol z výskumného laboratória a spôsobil epidémiu?
Úniky známych agensov, napríklad antraxu a pravých kiahní, sú známe, ale omyly boli včas odhalené. Nič vážne sa nedialo. Úniky neznámych agensov z laboratórií sú len na úrovni konšpirácií.
V laboratóriách sa pripravujú aj vakcíny proti epidémiám nových vírusov. Prečo ich vývoj a uvádzanie na trh musia trvať rok alebo dokonca niekoľko rokov?
Príprava vakcíny je dlhodobý a náročný proces, ktorý si vyžaduje predovšetkým na začiatku výborné znalosti štruktúry vírusu, replikačných schopností vírusu, patogenézy ochorenia a imunitnej odpovede organizmu. Napríklad imunita proti chrípke je krátkodobá. Navyše sa musí sledovať, ktorý kmeň vírusu začína cirkulovať v populácii. Po zistení cirkulujúceho vírusu, pravdepodobného agensu epidémie, sa každý rok pripraví nová aktualizovaná vakcína. O vírusoch chrípky už toho vieme veľmi veľa a aj tak dokáže prekvapiť. O SARS-Cov-2 prakticky vieme veľmi málo, takže aj akási rýchla očkovacia látka by bola len hazardom, a nie riešením.
Čo si myslíte o kolujúcej „zaručenej správe“, že predpokladaná vakcína proti novému koronavírusu bude obsahovať aj nanočipy na kontrolu ľudí?
Nanočipy vo vakcíne sú konšpiračným výmyslom najskôr nejakej antivakcinačnej loby. Načo by to bolo dobré, keď máme všetci mobilné telefóny a smartfóny. Nanočipy sú vhodné pre zvieratá, ktoré netelefonujú.