Naposledy sme spolu robili rozhovor vlani v apríli. Čo sa za ten rok v česko-slovenskom ateliéri Chybík+Krištof zmenilo?
Udialo sa toho naozaj veľa. Z odbornej stránky pre nás bol asi najdôležitejší zisk ocenenia Design Vanguard 2019, ocenenie časopisu Architectural Record z New Yorku, ktorý každoročne oceňuje najlepšie mladé progresívne ateliéry na svete. Okrem toho prišlo skvelé víťazstvo v súťaži na novú multifunkčnú hokejovú halu v Jihlave alebo víťazstvo v súťaži na jeden z brnianskych brownfieldov. My sme tam navrhli kombináciu starých zrekonštruovaných industriálnych objektov a novej zástavby, nový multifunkčný blok s bytmi, kanceláriami, galériou a obchodmi. Spolu s našimi nemeckými špecialistami na letiská sa nám podarilo vyhrať tender a navrhnúť štúdiu na rozšírenie pražského letiska Václava Havla. A podarilo sa nám dokončiť realizáciu vinárstva Lahofer v Znojme a zrekonštruovať iný historický objekt pre toho istého klienta, ktorý v centre Znojma funguje ako enotéka lokálnej vinárskej oblasti. Nemôžem zabudnúť ešte na jednu vec, podarilo sa nám vyhrať súťaž na jeden 200 metrov vysoký mrakodrap, zatial je bohužiaľ projekt pod informačným embargom.
To je slušný výpočet úspechov. A ako ovplyvnila vašu prácu koronavírusová epidémia? Máte viac či menej zákazok? Komplikujú vám prácu rôzne obmedzenia, alebo si so všetkým dokážete poradiť?
Keby som bol poverčivý, musel by som zaklopať, ale zatiaľ nás to závažne nezasiahlo. Presunuli sme sa všetci na home office a pracujeme z domova. Naštastie náš typ práce nám to umožňuje veľmi dobre. Samozrejme pár faktúr sa oneskorilo, dva plánované projekty sa nezačali, ale naštastie všetky ostatné projekty pokračujú ďalej, navrhujeme, projektujeme, staviame…
Zachovávajú si architekti aj v čase epidémie humor?
Inak to asi nejde, najhumornejšie momenty sú počas našich videokonferencií, kde sa zrazu začínajú objavovať deti, ich výkriky, požiadavky alebo komentáre. Inak vážne rokovania majú neformálnejší, menej naškrobený a viac ľudský charakter – a to je dobre.
S kolegom Ondřejom Chybíkom ste obaja zvykli veľa cestovať, tvrdili ste, že vaším domovom nie je Česko, či Slovensko, ale Európa. Prekážajú vám terajšie obmedzenia v cestovaní alebo sa všetko dá preklenúť pomocou internetu, Skypu a rôznych technických vymožeností?
Áno sme generácia, ktorá nepozná hranice, sme zvyknutí veľa cestovať. Bohužiaľ to sa teraz nedá. Takže niektoré naše plánované prednášky alebo účasť na niektorých podujatiach sa museli presunúť na jeseň. V spolupráci s našimi medzinárodnými konzultantmi a spolupracovníkmi ale pokračujeme, v tom vlastne nie je tamer žiadny rozdiel, lebo aj tak sme zvyknutí spolupracovať na diaľku cez Skype alebo Zoom, zdieľané dátové úložiská, cloudy a podobne.
Foto: LAURIAN GHINITOIU
Keď sme sa naposledy bavili o vašom ocenenom malom projekte nábytkového showroomu, zadanie vraj znelo: urobte to lacno a zadarmo. Vtedy ste mi povedali, že takéto zadania nenávidíte a že byť limitovaní peniazmi je strašné. Vynašli ste sa však a fasádu ste vtipne a invenčne vytvorili zo sedákov lacných plastových stoločiek. A čo teraz, v čase koronavírusovej krízy – nepribudne ešte viac obmedzení?
Možno som sa vtedy nevyjadril celkom presne, limit peňazí máme samozrejme vždy, alebo skoro vždy. A kde nie je, tam sa raz objaví. A je to dobre, človek by nemal uletieť k hlúpostiam, zbytočnému vyhadzovaniu finančných prostriedkov. Zároveň je však dobré nastaviť ceny tak, aby neboli minimálne, ale aby zodpovedali rozumnej kvalite, ktorá vydrží nejaký čas. V rámci finančného limitu sa často otvarajú možnosti na kreatívne premýšľanie a vždy sa dá nejaký trik vymyslieť.
Po 150 rokoch teraz obnovujete Mendelov kláštorný skleník v Brne, kde sa rodili základy dnešnej genetiky. Ako ste sa dostali k takej unikátnej úlohe?
So zámerom obnoviť skleník sa na nás obrátilo opátstvo, v ktorého majetku sa nachádza kláštor a záhrady, kde pôsobil Mendel. Mali sme stretutie s pánom opátom, ukázali sme im naše práce, ako uvažujeme o veciach a na základe toho sme projekt získali. A získali sme nielen zaujímavý projekt, ale aj nového osvieteného klienta, s ktorým sme odvtedy na rovnakej vlne.
Foto: Archív štúdia Chybík+Krištof
Vedeli ste, o koho v prípade Mendela ide? Že je to slávny zakladateľ genetiky?
Samozrejme, chodil som na biologické olympiády na základnej škole. Jediná zvláštna vec je, že sa tým Česko a Brno veľmi málo prezentuje. Nechápem to. Náš projekt môže byť zárodok väčšej osvety, keď ľudia zistia, odkiaľ Mendel pochádzal, možno sa sem prídu pozrieť…
Čítali ste knihu Simona Mawera Mendelov trpaslík, ktorá sa zaoberá aj príbehom tohto vedca a autor v nej opisuje tiež tento kláštorný skleník? New York Times knihu zaradil medzi najpozoruhodnejšie diela vydané v roku 1997, práva na sfilmovanie vraj má Barbra Streisand. Vo vile Tugendhat sa nakrúcal film Sklenená izba podľa ďalšej Mawerovej knihy, páčilo by sa vám, keby sa filmári vybrali aj do skleníka, ktorý práve vaše štúdio obnovuje?
Nečítal som tú knihu, dobrý tip, ďakujem. Vždy máme radosť, keď naše projekty po dokončení majú svoj život. My ich pre rôzne situácie pripravujeme, vždy rozmýšlame nad tým, aké prostredie navrhujeme a aké aktivity by sa tam mohli objaviť. Keď sa nakoniec dom používa, ako sme ho navrhli, tešíme sa z toho, a ešte väčšiu radosť máme, keď objavíme, že ho ľudia používajú viac a lepšie, dostanú sa aj za hranice nášho návrhu. Ako keď sa deti kúpali v bazéne nášho českého pavilónu v Miláne, alebo keď galériu nábytku spoločnosti Mydva (tú so stoličkami na fasáde) použila naša slovenská fotografka Mária Švarbová ako kulisu pre jedno zo svojich unikátnych fotení. Takže film v skleníku, prečo nie? Bola by to paráda.
Foto: Archív štúdia Chybík+Krištof
Mali ste ambície vyrovnať sa niečím slávnej vile Tugendhat a jej architektovi Ludwigovi Miesovi van der Rohe?
Nepracujeme tak, že by sme sa snažili konkurovať vile Tugendhat, alebo sa s ňou merali. Určite vnímame jej neskutočnú hodnotu a kvalitu. Každý projekt si zaslúži od nás to najlepšie riešenie ušité na mieru svojho miesta, svojho užívateľa a svojho investora, preto sa nesnažíme pomeriavať s inými stavbami, to by mohlo projektu len uškodiť.
Mendel, opát a vedec, skúmal cez pestovanie hrachu a iných rastlín zákony genetiky, delenie buniek, odovzdávanie dedičných vlastností. Vraj ste do architektúry skleníka dostali aj tieto biologické pochody. Ako sa to dá vyjadriť v architektúre?
Úplne pôvodne bolo zámerom klienta viac-menej vytvoriť na základoch pôvodného skleníka jeho historizujúcu kópiu. Podarilo sa nám ho presvedčiť, že je ďaleko lepšie postaviť nový pavilón ako modernú architektúru, odkazujúcu na pôvodný objekt a vystavaný podľa princípov genetiky. Radšej ako nejaký fake, falošnú napodobeninu. Projekt sme začali štúdiom princípov genetiky a zistili sme, že je možné aplikovať ich priamo do konštrukcie nového skleníku. Systém je zložený z niekľkých druhov stavebných prvkov od najväčších po najmenšie, které svoje vlastnosti dedia podobne ako Mendelov hrach.
Skleník sa má otvoriť v roku 2022, keď uplynie 200 rokov od narodenia Mendela. V akom štádiu sú vaše práce?
Čerstvo máme vydané stavebné povolenie, do konca roka očakávame doriešenie otázok financovania a začiatek samotnej realizácie.
Váš skleník, umiestnený v parku, bude otvorený aj verejnosti, budú sa tam konať koncerty, výstavy a konferencie. Čo to vyžadovalo od projektantov?
Museli sme v celom tíme spolupracovníkov skĺbiť viacero odlišných technických požiadaviek, viac ako pri bežnom projekte. Požiadavka na rôzne spôsoby využitia navrhnutého priestoru od začiatku viedla k návrhu voľného pôdorysu bez delenia priečkami a stenami. Preto je napríklad celé technické zázemie, které má na starosti vnútorné prostredie, umiestené pod zemou mimo objektu. Spolu s možnosťou otvoriť fasádu a vnútorný priestor tak prepojiť s parkom vznikol priestor, který je flexibilný a dajú sa v ňom usporiadať akékoľvek udalosti.
Ako ste objekt ozvláštnili, aby ste vystihli význam tohto historického miesta? Pôvodný skleník búrka celkom zrovnala so zemou, čo ste z neho prevzali a čo je vaša fantázia?
Prevzali sme základný tvar a základnú schému fungovania skleníka. Okrem toho v podstate len základy. Inak je to úplne nová architektúra, ktorá sa snaží v novej podobe znovu interpretovať pôvodny objekt. Nie ako jeho kópiu, ale ako jeho evolučné pokračovanie.
Bude skleník aj riadnym skleníkom? Budú v ňom rastliny? Vy ste riešili aj techniku. Ako vlastne bude skleník fungovať?
V rámci stálej expozície sú navrhnuté aj rastliny. Zo stropnej konštrukcie budú zavesené nádoby s hrachom, pri pozorování ktorého Gregor Mendel definoval tri základné zákony dedičnosti. Rastliny budú vyživováné pomocou hydropónie, zázemie pre hydroponické pestovanie je pod zemou. Kvetináče s rastlinami sú navrhnuté na pohyblivých závesoch, které umožňujú pohyb hore a dole podľa potreby konkrétneho využívania interiéru.
Foto: Vojtěch Veškrna
Michal Krištof
Narodil sa 28. mája 1986 v Martine, vyštudoval architektúru a urbanizmus na Vysokom učení technickom v Brne, kde v roku 2011 získal Cenu rektora a na Sint-Lucas v belgickom Gente. Pracoval v ateliéri BIG v Kodani na niekoľkých projektoch po celom svete, napríklad Shenzhen International Energy Mansion v Číne alebo Dánske národné námorné múzeum v Helsingore. V roku 2016 ho Forbes vybral do zoznamu „30 pod 30“. Už v roku 2010 založil so spolužiakom Ondřejom Chybíkom ateliér v Brne s názvom Chybik+Kristof Associated Architects. Uspeli s návrhom na český pavilón Expo 2015 v Miláne. Významné projekty: sídlo Lesov ČR v Hradci Králové, sídlo znojemského vinárstva Lahofer, zberný dvor v Hraniciach na Morave, galéria nábytku My dva.