Za celovečerný dokument Století Miroslava Zikmunda bol nominovaný na Českého leva a tento titul sa stal v roku 2014 najnavštevovanejším v českých kinách. Predovšetkým je však doposiaľ osobným priateľom legendárneho cestovateľa Miroslava Zikmunda z dvojice Z+H, ktorý sa v nedeľu 14. februára dožíva neuveriteľných 102 rokov.
Ste autor dokumentu Století Miroslava Zikmunda z roku 2014, aj rovnomennej knihy, ďalej spoluautor cestopisu o návratoch na Srí Lanku Sloni žijí do sta let, ktorá v aktualizovanej verzii vyšla ku Zikmudovej storočnici vo februári 2019. Ako sa zrodila myšlienka spolupracovať práve s ním?
Prišlo to len tak, mimochodom. Sme priateľmi už viac ako dvadsať rokov, spoločne sme cestovali, písali knihy aj články. A jedného dňa mi došlo, akú tému mám ja vlastne priamo pod nosom! A tak som začal Miroslava presviedčať, že má význam naplánovať spoločný film, hoci o ich cestách vzniklo množstvo filmov, ale o ich živote nič! Nakoniec som bol veľmi rád, okrem iného aj z toho dôvodu, že práca na spoločnom filme mi umožnila klásť otázky, ktoré by som asi inokedy nepoložil. Odporúčam to všetkým. Ak máte priateľov, občas sa dohodnite, že sa budete zhovárať spôsobom, akoby ste navzájom o sebe nakrúcali film. A budete sa čudovať, aké otázky odrazu prídu na pretras!
Foto: Pavel Otevřel
S Miroslavom Zikmundom ste v rámci nakrúcania filmu z jeho života navštívili ostrov Cejlón. Prečo práve Srí Lanka?
Pretože je to jediná krajina, ktorej Zikmund a Hanzelka venovali v rámci svojej bibliografie samostatnú knihu. Bolo mi teda jasné, že ich musela veľmi silno zasiahnuť, dali sa tam očakávať silné príbehy. A v priebehu nakrúcania sa to aj skutočne potvrdilo. Navyše sám o Srí Lanke rád hovorievam, že ju mám vpísanú do osudu. Veľmi rád sa tam vraciam a moja práca ma tam zaviedla už štrnásťkrát. Zobral som tam aj celú rodinu, aby som manželke a deťom ukázal tú nádheru na vlastné oči.
A koľká cesta na Srí Lanku to pre vás bola v roku 2000 s Miroslavom Zikmundom?
Asi ôsma alebo deviata? Už sa nemôžem dočkať, keď sa otvoria hranice za takých podmienok, že tam bude môcť opätovne vyraziť. Mám tam svoje zamilované miesta, mám tam priateľov.
Čo sa vám tam najviac páči?
Kultúra, história, nádherná príroda, vynikajúca kuchyňa, láskaví ľudia.
Nie je tam pre vás ako polárnika prihorúco? Aj keď sa voláte Horký…
Je mi tam parádne. Ľudia sa ma na to občas pýtajú, ale ja hovorím, že sa to predsa navzájom nevylučuje. To, že sa mi páčia čiernovlásky, neznamená, že sa mi nemôžu páčiť aj blondínky. Mám teda veľmi rád polárne krajiny, ale milujem tiež cesty do rovníkových oblastí alebo púští. Na Maldivách som viedol expedíciu, kde sme objavili dve potopené lode, v Ekvádore som nakrúcal s amazonským kmeňom Waorani a na Srí Lanke som nakrúcal slony, učil sa meditovať s priateľom, budhistickým mníchom, dvakrát som sa stretol s Arthurom C. Clarkom, keď ešte žil… je toho veľa. A priezvisko Horký, to je pre mňa jasná kvalifikácia na to, aby som mal rád chlad, otužovanie a polárne krajiny!
Ako sa má pán Miroslav Zikmund? Ste s ním v kontakte?
Stále sme vo vzájomnom kontakte. Naše stretávanie sa v priebehu rokov prerástlo do nádherného priateľstva naprieč generáciami. Kto sa chce na nejaké stretnutie pozrieť, nejaké materiály, ktoré sa nedostali do televízie ani do filmov, mám na svojom youtube kanáli, kde je Miroslavovi Zikmundovi venovaný celý jeden playlist.
Čo je vaším modrým kľúčom od Zikmundovej bránky, ktorý ste od neho dostali? Pán Zikmund už vo svojej zlínskej vile nebýva.
Mám ho na krúžku spoločne s ostatnými kľúčmi. Aj keď ho už nepoužívam, je to pre mňa milé pripomenutie, akoby to bol kľúč od druhého domova. Má to pre mňa prenesený význam aj v tom, že bola zriadená nadácia Zikmundova vila, kde som členom správnej rady. Cieľom tejto nadácie je, okrem iného, pokračovať v odkaze diela Miroslava Zikmunda a Jiřího Hanzelku.
Petr Horký (1973) od roku 1994 pôsobil ako moderátor a neskôr režisér v Českej televízii. Je autorom zhruba stovky dokumentov a jeho celovečerný dokument Století Miroslava Zikmunda sa stal najnavštevovanejším dokumento v českých kinách v roku 2014. Je nositeľom viacerých filmových ocenení (napríklad na Czech Press Photo) a dvojnásobným držiteľom literárnej Ceny Egona Erwina Kischa. Nakrúcal na vybuchujúcej sopke Merapi, s veľkým bielym a s tygrími žralokmi bez akejkoľvek ochrany. Došiel na Severný pól aj na pól chladu, najchladnejšie obývané miesto sveta, na lyžiach prešiel Grónsko.