Vaše laboratóriá majú v „popise svojej práce“ aj vývoj vírusových vakcín a nachádzajú sa v areáli firmy Imuna Pharm, ktorá v minulosti vyrábala očkovacie látky. Nemohli by ste sa teda pokúsiť o výrobu vlastnej vakcíny proti ochoreniu COVID-19?
Jedným zo zámerov pri vzniku Biotechnologických laboratórií SAV bola podpora rozvoja aplikovaného biomedicínskeho výskumu a jeho prepojenie s podnikmi vo farmaceutickom priemysle. Aj preto sme sa rozhodli vybudovať tieto laboratóriá v areáli firmy Imuna Pharm Šarišské Michaľany. Firma totiž mala v minulosti skúsenosti s produkciou biofarmaceutík vrátane vakcín a Virologický ústav s ňou aktívne spolupracoval. To sa prejavilo pri príprave projektu zabezpečenia Slovenskej republiky proti chrípkovej pandémii, ktorá nás ohrozovala v rokoch 2008 – 2012. Slovenská vláda, žiaľ, zrušila projekt s tým, že Slovensko sa bude spoliehať na zásobovanie vakcínami z vonkajších zdrojov. O revitalizáciu vývoja a následnej produkcie vakcín u nás sme sa pokúšali od roku 2016 prostredníctvom viacerých projektov a žiadosťami o ich financovanie zo zdrojov štrukturálnych fondov EÚ. Návrhy našich projektov však neboli z rôznych príčin úspešné.
Hľadali ste iné zdroje financovania?
Samozrejme, ibaže financovanie týchto výskumno-vývojových aktivít výlučne z podnikateľskej sféry nie je u nás realizovateľné. Som však presvedčený, že ak by výskumné aktivity v oblasti vývoja vakcín pokračovali aj po akcii súvisiacej s prípravou na pandemickú chrípku, mohli sme pohotovejšie reagovať aj na novú situáciu s pandémiou nového koronavírusu. Veď všetci súčasní hlavní hráči na poli výroby vakcín proti tomuto ochoreniu nadväzovali na svoju už existujúcu vedecko-výskumnú a produkčnú kapacitu. Začínať s vývojom vlastnej vakcíny proti COVID-19, ktorý by trval roky, je v danej situácii sotva zmysluplné. Ale chcel by som zdôrazniť, že práve teraz je čas na prípravu národnej stratégie pre prevenciu a vývoj vakcín proti iným, novo sa objavujúcim nákazlivým chorobám, ktorým v budúcnosti budeme určite čeliť.
Bolo by možné takúto vakcínu vyrábať aj v súčasnej Imune, samozrejme, v medzinárodnej spolupráci?
S touto otázkou by bolo lepšie obrátiť sa na vedenie firmy Imuna Pharm. Pokiaľ však viem, predseda predstavenstva túto možnosť nezavrhuje, ale upozorňuje na nevyhnutné investície, rozhodujúce slovo zo strany partnerskej spoločnosti a vystríha pred prehnanými očakávaniami z rýchlych riešení.
Vieme, že o vlastnú vakcínu proti COVID-19 sa ešte pred rokom pokúsila spoločnosť Axon Neuroscience, ktorú vedie neuroimunológ Norbet Žilka, ale celý projekt sa zrejme na niečom „zasekol" a už sa o ňom nepíše.
Vláda, žiaľ, zrušila projekt s tým, že Slovensko sa bude spoliehať na zásobovanie vakcínami z vonkajších zdrojov.
Spoločnosť Axon Neuroscience vyvinula peptidovú vakcínu proti COVID-19. V nej sa ako antigén, ktorý navodzuje imunitnú odpoveď, nevyužíva celá bielkovina, iba jej časť. Ale ani oni nezačínali od nuly, nadviazali totiž na svoju úspešnú platformu peptidovej vakcíny proti Alzheimerovej chorobe. O aktuálnom stave vývoja ich novej vakcíny nemám bližšie informácie. Je však zrejmé, že kritickými faktormi vývoja a zavedenia vakcín do výroby sú v súčasnosti schopnosť pohotovo reagovať na aktuálnu požiadavku, aktívna interakcia s kontrolnými orgánmi schvaľujúcimi ich registráciu a akceptovateľnosť nových preventívnych liekov v populácii. Súčasná situácia s výrobou vakcín proti COVID-19 jednoznačne potvrdzuje predpoklad, že úspech praje iba „pripraveným“.
V Českej republike sa vlani vytvoril výskumný tím, ktorý vraj úspešne doviedol vlastnú vakcínu proti COVID-19 až ku klinickým skúškam. Narazil však na finančné i výrobno-kapacitné problémy.
O snahách českých výskumníkov prísť s vlastnou vakcínou som sa dozvedel nepriamo. Naše centrum s návrhom spolupráce neoslovili.
Kedysi sa vakcíny proti viacerým infekčným ochoreniam u nás vyvíjali v tesnej spolupráci slovenskej a českej vedy. Dali by sa aj súčasné problémy ľahšie prekonať spoločnými silami v rámci česko-slovenskej vedecko-technickej spolupráce?
Spolupráca v tejto oblasti by bola určite prospešná pre obe strany, ale aj z našej strany by bolo dobré sa na to najprv pripraviť, preto je také dôležité mať národnú stratégiu pre prevenciu nových infekčných ochorení.
Čo by z vášho pohľadu mala táto stratégia obsahovať, aby domáci výskum a vývoj v tejto oblasti mal väčšie predpoklady na úspech?
Nakoľko výskum a vývoj v oblasti prípravy vakcín na Slovensku istý čas stagnoval, pre jeho revitalizáciu by bola potrebná na začiatok odborná diskusia zainteresovaných strán (to znamená výskumníkov, potenciálnych producentov a zástupcov rozhodujúcej riadiacej sféry). Len tak je možné vypracovať stratégiu prevencie pri výskyte nových vysokoinfekčných ochorení, ktorú podporí EÚ z jej Fondu obnovy. Zo strany vedeckej komunity môžem povedať, že jednou z priorít by mala byť výzva na zatraktívnenie výskumu v tejto oblasti. Často pritom stačí myslieť pri plánovaní výskumných aktivít aj na ďalší krok, ktorým by malo byť reálne využitie získaných poznatkov v praxi.
Sú dnes také projekty, ako je vakcína proti COVID-19, výhradnou záležitosťou veľkých nadnárodných korporácií? Ak áno, akú úlohu potom môžu zohrať menšie národné firmy, ústavy a ich laboratóriá?
Veľké nadnárodné farmaceutické spoločnosti majú rozhodne silné slovo pri výrobe a distribúcii vakcín. Vývoj nových vakcín je však často záležitosťou partnerských inštitúcií. Napríklad AstraZeneca nadviazala na úspešný výskum a vývoj vektorových vakcín vo výskumných laboratóriách Oxfordskej univerzity. Pfizer zase pohotovo reagoval na technológiu mRNA vakcín, ktoré vyvíjala a úspešne do praxe zaviedla startupová firma BioNtech.
A aj samotná výroba vakcín neprebieha na jednom mieste. Oxfordská vakcína sa napríklad iba v Británii vyrába a plní v ôsmich lokalitách, pričom často ide o zmluvnú spoluprácu s inými firmami a inštitúciami. Práve pri vývoji, podieľaní sa na príprave a charakterizácii testovacích šarží a pri podobných aktivitách vidím reálne možnosti aj pre Biotechnologické laboratóriá SAV.
RNDr. Vladimír Zelník, CSc.
- Biochemik a virológ. Má 58 rokov.
- Od roku 1986 pracuje vo Virologickom ústave, ktorý je dnes súčasťou Biomedicínskeho centra SAV.
- Od roku 2016 vedie v ňom Biotechnologické laboratóriá.