Zmena klímy môže Karibik zničiť, hovorí politik z regiónu

Slovensko je vnútrozemská krajina, a preto sa na niektoré veci týkajúce sa klimatických zmien môže pozerať inak ako Nevis. V strednej Európe sa stretnete s názormi, že azda len budeme mať miernejšie zimy. Čo znamenajú klimatické zmeny pre Nevis?

Predstavujú pre nás existenčnú hrozbu. Je to realita, v ktorej žijeme, obklopuje nás oceán. Karibik zásadným spôsobom ohrozujú klimatické zmeny, mnohé z krajín regiónu sú nízko položené. Okrem toho z hospodárskeho hľadiska sme výrazne závislí od turizmu. Infraštruktúra pre turistov je nadviazaná najmä na pobrežné oblasti, tam sú pláže. Otepľovanie zvyšuje hladinu morí a prináša riziko častejších hurikánov. Napríklad v roku 2017 sme zažili dva hurikány kategórie 5, Irmu a Mariu. Zasiahli veľkú časť Karibiku.

Svätý Krištof a Nevis

• Jediný federatívny štát v Karibiku. Hlavou štátu je britská kráľovná Alžbeta II.
• Krajinu tvoria dva hlavné ostrovy, väčší je Svätý Krištof, menší je Nevis, spolu majú 261 štvorcových kilometrov. Počet obyvateľov je približne 53-tisíc.

A každý rok čelíte od júna do novembra hurikánovej sezóne.

Áno. Živly sú silnejšie, veternejšie, daždivejšie. A hovorím nielen o hurikánoch, aj miernejšie tropické búrky už majú neraz mimoriadne negatívny efekt. V krajinách, ako sú Dominika, Kuba či Antigua a Barbuda, hurikány priam zmetú všetko, čo sa im postaví do cesty. Naše štáty nie sú veľké, ľudí nemáme kam presunúť, keď príde veľká búrka. Ako som povedal, klimatické zmeny sú pre nás existenčnou hrozbou. Pritom je potrebné povedať, že krajiny regiónu a ľudia, ktorí v ňom žijú, nenesú zodpovednosť za to, čo sa deje. Nepatríme k veľkým producentom skleníkových plynov, nepodieľame sa zásadnejším spôsobom na ich vypúšťaní do atmosféry.

Čelíme situácii, za ktorú do značnej miery zodpovedajú veľké, vysoko industrializované krajiny. Ale má to momentálne väčší vplyv na malé štáty v Karibiku či v Pacifiku. Riziko klimatických zmien je pre nás veľmi reálne, keďže nás môžu zničiť globálne procesy, ktoré sme nezavili. Industriálny svet a veľké a bohaté štáty by sa mali viac starať, aby sme mali lepší prístup k potrebným financiám, technológiám a expertíze, aby sme dokázali zlepšiť odolnosť našich ekonomík, keď budeme čeliť klimatickým zmenám. Inak sa zvýši riziko, že niektoré naše krajiny zmiznú z povrchu zemského, čo by viedlo k vlne klimatických utečencov.

Hovoríte, že chcete vybudovať ekonomiku, ktorá bude odolnejšia proti vplyvu klimatických zmien. Čo to znamená?

V prvom rade musíme byť silnejší. Už som spomínal, že hurikány sú čoraz horšie. Dosahujú aj rýchlosť viac ako 260 kilometrov za hodinu. Je to nová realita, v ktorej žijeme. Musíme zaistiť, aby jej odolala naša infraštruktúra. Napríklad elektrické vedenie by sme sa mali snažiť ťahať pod zemou, nie klasicky vzduchom. Musíme riešiť nové zdroje energie. V Karibiku máme veľa slnka, ale stále sme závislí od fosílnych palív.

Potrebujeme meniť štruktúru dopravy. Na Barbadose začali s elektrickými autobusmi. Investície tohto typu si však vyžadujú vytváranie zelených energetických riešení, na ktoré sa bude dať spoľahnúť. V Karibiku vieme na niektorých ostrovoch využiť aj geotermálnu energiu. Samozrejme, tiež veternú či energiu z vĺn. V mnohých prípadoch je problémom pre naše ekonomiky postupujúca erózia pobrežných oblastí. Musíme sa zamyslieť, čo s tým. Čelíme početným výzvam.

Ako sa dajú riešiť?

Keď hovoríme o ekonomickom hľadisku, môžeme si pripomenúť, že krajiny v Karibiku nepatria medzi najbohatšie. Musíme sa vyhnúť dlhovej pasci. Potrebujeme naše ekonomiky posilniť, ale je otázne, aké investície na to použiť. Komerčné pôžičky zvyšujú dlh, ktorý je neraz spojený s tým, že musíme financovať obnovu našich krajín po prírodných katastrofách. Čo zase súvisí s klimatickými zmenami. Ťažkostiam čelíme všade. Potrebujeme globálny prístup. Slovensko azda nevníma klimatické zmeny rovnako ako my, ale môžete podporiť klimatickú spravodlivosť. Aby sa dostalo podpory krajinám, ktoré bojujú s následkami klimatických zmien.

Čo konkrétne očakávate od medzinárodného spoločenstva, od bohatších štátov?

V prvom rade chceme, aby industrializovaný svet dodržiaval záväzky, s ktorými súhlasil v Parížskej klimatickej dohode. Veľmi tvrdo sme bojovali a stále bojujeme, aby sa zvyšovanie globálnej priemernej teploty udržalo na úrovni 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím. Pripomíname veľkým hráčom USA, Európe, Číne či Indii, aby si stanovovali ambiciózne ciele obmedzovania skleníkových plynov.

V prípade Spojených štátov je veľmi dôležité, aby boli súčasťou dohody. Rozhodnutia Ameriky by mali byť založené na vedeckých poznatkoch, veď USA susedia s karibským regiónom. Bol to nepríjemný moment, keď Spojené štáty odstúpili od dohody (urobil to predchádzajúci republikánsky prezident Donald Trump, nový demokratický prezident Joe Biden sa k zmluve vrátil, pozn. red.). V prípade, že Amerika kýcha, sme to my, kto dostane nádchu. Kroky USA Karibik zásadným spôsobom ovplyvňujú. Okrem toho by sme boli radi, keby sa možno aj médiá pozreli, ako viaceré krajiny sľubujú miliardy dolárov na boj s klimatickými zmenami.

Máte o týchto vyhláseniach pochybnosti?

Bolo to dobré bližšie zistiť, koľko z týchto sľubov sa v skutočnosti naplnilo. Na čo sa tieto peniaze použili. Na Nevise máme už niekoľko rokov pripravený projekt využitia geotermálnej energie. Veríme, že je životaschopný, ale je takmer nemožné zaistiť jeho počiatočné financovanie. O peniazoch sa v súvislosti s bojom s klimatickými zmenami hovorí veľa. Ale dostať sa k nim je pre náš región skutočne problematické. Nemá pre nás zmysel, že niekto povie, že dáva 20, 30 či 100 miliárd dolárov, ale v konečnom dôsledku tieto peniaze nedorazia tam, kde sú najviac potrebné.

Foto: SHUTTERSTOCK

Nevis, mólo, more, pláž Pobrežie Nevisu s turistickým strediskom.

Koľko peňazí by ste potrebovali na spomenutý projekt geotermálnej energie?

Okolo 60 miliónov dolárov. Pre súkromných investorov je to malý projekt. Ale my sme malá krajina. Veľké a bohaté štáty by sa mali pozerať na takéto projekty, ktoré môžu naozaj mnohé zmeniť pre ľudí, ktorí žijú v oblastiach, ktoré sa už teraz musia vyrovnávať s následkami klimatických zmien.

Spýtam sa priamo. Kedy by vaša krajina zmizla v oceáne, keby svet neurobil nič alebo len veľmi málo v boji s klimatickými zmenami?

Náš ostrov má sopečný pôvod, preto máme hory. Sme v lepšej pozícii ako niektoré iné krajiny v regióne. No už zdvihnutie hladiny mora len o jeden meter by zničilo množstvo pláží na Bahamách a aj na iných nižšie položených ostrovoch. Ako som povedal, naše krajina má hory, podobne je to s väčšími ostrovmi ako Jamajka či Kuba. Takže by sme vydržali dlhšie. Ale keď sa bude zvyšovať hladina morí, k čomu prispievajú roztápajúce sa ľadovce, prídeme o pláže a turistickú infraštruktúru.

Zásadne to zasiahne do našich ekonomických zdrojov. Hoci by sme prežili v hornatejšom teréne, mohli by sme takto fungovať? Klimatické zmeny sa predsa netýkajú len nás. Sme svedkami lesných požiarov v Kalifornii, mnohé krajiny trápia suchá či prívalové dažde. Teploty stúpajú, posledné roky sú podľa meraní najhorúcejšie.

Je to globálny problém, ukazujú to vedecké poznatky. Napriek tomu napríklad v USA viedla politická výmena stráží k zmene nazerania na boj s klimatickými zmenami. Bol to nešťastný krok. Zmena na prezidentskom či premiérskom poste viedla k inej politike na globálnej úrovni. Ale pre nás sú tieto rozhodnutia otázkou života a smrti.

Aký by bol váš odkaz pre ľudí ako Trump? Pre ľudí, ktorí majú moc niečo zmeniť v boji s klimatickými zmenami, ale zľahčujú ich či dokonca popierajú.

Môj odkaz by znel, že veda je veda. Ľudstvo sa riadi vedeckými poznatkami, odkedy naše spoločnosti existujú. Veda dokázala existenciu a vplyv klimatických zmien. Ale dá sa ísť ešte ďalej. Stačí sa pozrieť, čo sa deje. Vidíme viac hurikánov, veľkých búrok, lesných požiarov. Planéta Zem sa dožaduje pozornosti a musíme odpovedať.

V konečnom dôsledku by mohlo byť aj jedno, či niekto verí vo vedecké poznatky, alebo nie. Malo by stačiť, aby videl, aká je realita. Klimatické zmeny sú skutočné a majú na nás vplyv. V Karibiku žije asi 40 až 45 miliónov ľudí. V prípade, že ich zmeny klímy vyženú z domovov, pre mnohých budú najbližším útočiskom Spojené štáty. USA tomu musia venovať pozornosť, lebo to povedie k podobným scénam, ako vidíme v prípade utečencov, ktorí sa snažia dostať do Európy.

Amerika sa môže tváriť, že to nie jej problém, ale aj tak ho bude musieť riešiť. Viem, že pre niekoho môže byť veľmi zložité pochopiť, že klimatické zmeny sú pre nás otázkou života a smrti. Nie je však možné, aby sme boj s nimi vnímali len ako záležitosť národných politík. Je nevyhnutné, aby sme pochopili, že hovoríme o globálnom probléme. Týka sa planéty a ovplyvňuje nás všetkých.

Foto: ARCHÍV M. BRANTLEYHO

Nevis, Karibik, Mark Brantley Mark Brantley, premiér Nevisu.

Obávate sa, že ľudstvo mu nedokáže čeliť?

Klimatické zmeny sú hrozbou pre každého z nás. Áno, Karibik či Pacifik zasiahnu skôr. Ale nakoniec sa ich dosahom nevyhne nikto. Len sa pozrite, aké ničivé boli lesné požiare v Austrálii. A príklady by sme našli v každej krajine. Som však optimistický, čo sa týka budúcnosti, lebo musím byť optimistický.

Máme Parížsku klimatickú dohodu, čo je dobrý štart pre nastavenie cieľov. Dôležité je aj líderstvo Európskej únie. Potrebujeme ho. Už som spomenul, že boj s klimatickými zmenami nesmie byť záležitosť národných politík, pretože je to globálna výzva. Lídrom je v tom aj OSN a jej generálny tajomník António Guterres. Je podstatné, že o problémoch hovoríme na takej vysokej úrovni, pretože inak by hlasy nás menších mohli zaniknúť.

Boj s klimatickými zmenami sa týka tiež toho, ako budeme riadiť ekonomiky. Nie je to niečo izolované. Má to vplyv na celú našu civilizáciu. Musíme pochopiť, že to, čo robíte na Slovensku, môže mať dosah na kvalitu môjho života v Karibiku. A to, čo sa deje v Indii či v Číne, zase ovplyvňuje Slovensko. Klimatické zmeny spôsobuje ľudská činnosť. Znamená to, že človek s nimi aj niečo môže urobiť.

Keď ste spomenuli, aké hlasy v debate o klimatických zmenách znejú, ako vnímate aktivizmus švédskej tínedžerky Grety Thunbergovej?

Každý hlas pomáha. Greta má už celebritné postavenie pre to, akú rolu zohrala. Vítam to. Jej hlas znie v médiách, ale poviem, že takých hlasov sú státisíce, milióny. Hlasy mladých ľudí v Karibiku, ktorí sa zamýšľajú, či oni a ich deti budú mať kde žiť. Rovnako v Pacifiku či v Afrike. Určite sme radi, že Greta má hlas, ktorý znie. A dúfame, že svet si vypočuje aj nás v snahe nájsť riešenie tejto existenčnej krízy.

Rozhovor vznikol na konferencii GLOBSEC